BRATISLAVA - Smútia za ním mnohí! Režisér Jozef Bednárik (†65) pred týždňom podľahol metabolickým a srdcovým problémom. V piatok sa s ním v historickej budove Slovenského národného divadla lúčili nielen kolegovia, ale aj verejnosť. Na námestí bola totiž nainštalovaná veľkoplošná obrazovka, ktorá prenášala zábery z rozlúčky. Tú si odštartoval samotný umelec prostredníctvom nahrávky.
Očakávania sa naplnili! S legendárnym Jozefom Bednárikom sa do historickej divadelnej budovy prišlo rozlúčiť naozaj množstvo ľudí. Hľadisko bolo plné a pred operou pozoroval smútiaci dav rozlúčku na veľkoplošnej obrazovke. Spomedzi hercov vnútri nechýbali napríklad Diana Mórová, Zuzana Mauréry, Michaela Čobejová či Emil Horváth.
Z Čiech sa okrem iných očakával aj príchod Michala Davida. Zosnulý si údajne želal, aby mu nad rakvou zaspieval pieseň z muzikálu Angelika. Namiesto toho poslal hudobník len veniec.
Samotná rozlúčka začala krátko po pol jedenástej. Netradične ale pri rakve, na ktorej bola záplava červených ruží, nedržal nikto stráž. Z reproduktorov sa zrazu ozval hlas samotného Jozefa Bednárika: „Tak začíname, o tri štart!”
Úvod patril baletnému úryvku a po jeho skončení sa opäť ozval samotný režisér. Pôsobilo to, akoby bol v sále naozaj prítomný. „Tak ja som už dojatý, Kriste Pane, neviem, prečo len ten človek je dojatý na staré kolená. No ale už to prešlo, zostáva iba radosť, že sme sa tu všetci zišli,” predniesol z nahrávky.
Rozlúčku mal z veľkej časti pod palcom Ján Ďurovčík. Ten to zariadil tak, že celý obrad pôsobil, akoby ho režíroval samotný Bednárik. Ako svoje posledné predstavenie. Vystúpenia umelcov striedali nahrávky, v ktorých Beďo spomínal na svoje detstvo a zážitky z divadla.
Posledné zbohom prišiel dať legendárnemu umelcovi aj Daniel Hůlka. Kým interpretoval pieseň z muzikálu Dracula, pri rakve stál anjel - dievča s anjelskými krídlami. Po českom spevákovi vystúpila Katarína Hasprová. Obaja mali na počesť zosnulého režiséra biele šály. „Naspäť k nám sa vráť,” znelo v tmavovláskinej piesni. Pri týchto slovách sa obrátila k rakve.
Za všetkých prítomných sa prejavom lúčil Dušan Jamrich. „O tebe sa krátko nedá,” prihovoril sa na úvod režisérovi a zrekapituloval takmer celý jeho život. „Bol si veľmi vďačný divák. Ak ťa niečo nadchlo, tak si začal najprv predýchavať, potom dýchať, potom si začal krochkať a nakoniec si pridal aj hlas,” zaspomínal si herec na Jozefa Bednárika, čím rozosmial celé zhromaždenie. Následne výnimočného divadelníka označil za najkompletnejšieho umelca.
K Beďovi okrem muzikálov neodmysliteľne patrili aj gurmánske zážitky. „Keď si jedol, tak si si jedlo vychutnával a vždy si nakoniec poznamenal niečo z literatúry. Napríklad, keby toto jedlo jedla Anna Karenina, tak by nikdy neskočila pod vlak,” spomínal Jamrich.
Záver jeho reči patril niekoľkým odkazom do neba. „Odpočívaj v pokoji. Viem, že neposlúchneš, už teraz určite skúšaš nebeské divadlo. Beďo, zlom väz a ahoj,” zaznelo roztraseným hlasom. Posledné slovo mal však samotný Bednárik. „Bolo mi cťou a potešením, mávajte sa dobre. Dovidenia,” zakončil svoju vlastnú rozlúčku. Smútiaci sa postavili a vzdali mu hold potleskom.
