LA PAZ/PRAHA - Hovorí sa mu bolívijský Oskar Schindler. Viac ako pol storočia po svojej smrti je magnát Mauricio Hochschild, pôvodne Nemec, ktorý emigroval do tejto latinskoamerickej krajiny začiatkom 20. storočia, oslavovaný ako záchranca tisícok Židov pred nacizmom.
Slováci prežili holokaust a po 70 rokoch zistili šokujúcu vec: Stačila maličkosť a obaja to vedeli
Doteraz bol Hochschild v Bolívii známy ako niekdajší cínový magnát, ktorého kritizovali za jeho podnikateľské metódy s jediným cieľom - maximalizovať zisk. Neznámu históriu okolo Hochschilda nedávno objavili v historických dokumentoch Bolívijskej banskej spoločnosti (Comibol).
Hochschild sa narodil v židovskej rodine v hesenskom Biblise neďaleko Mannheimu vo februári 1881 ako Moritz Hochschild. Jeho rodina sa venovala banskému hospodárstvu a Moritz sa stal na saskej Freiburskej univerzite banským inžinierom. Do Bolívie prišiel v roku 1921, kde žil až do roku 1944, než sa presunul do Francúzska. Tam v roku 1965 zomrel, bez toho aby ktokoľvek čokoľvek vedel o jeho tajomstve.
Históriu zaviatu prachom začal oživovať v prvých rokoch 21. storočia riaditeľ archívov Comibolu Edgar Ramírez. Zo starých šanónov vyťahoval rôzne účtovné závierky a ďalšie banské dokumenty až narazil na tie o Hochschildovi, ktorého banskú spoločnosť bolívijský štát znárodnil v roku 1952.
V archíve objavili zaujímavé zložky o zamestnávaní rôznych židovských pracujúcich, napríklad Erika Nagela Thaleho, narodeného v Lipsku v roku 1904. Do Bolívie prišiel v 32 rokoch so svojou sedemdesiatštyriročnou matkou Anou.
Objavená bola aj žiadosť jedných jaslí z La Pazu, ktoré od šéfa banskej spoločnosti žiadali finančnú pomoc na zväčšenie svojej budovy, pretože očakávali príchod mnohých židovských detí. Svetlo sveta uzrel aj dokument, v ktorom Hochschilda francúzska vláda žiada, aby zariadil prejazd tisícov židovských sirôt do Bolívie.
Vec bola čím ďalej jasnejšia: rovnako ako nemecký obchodník Oskar Schindler, ktorý zachránil okolo 1200 Židov pred smrťou, dokázal aj Mauricio Hochschild, aby tisíce Židov unikli svojmu hroznému osudu. Médiá ho začali nazývať "bolívijský Oskar Schindler".
"Zachránil mnoho ľudí pred holokaustom tým, že ich previezol do Bolívie a dal im prácu," hovorí šéfka informácií Comibolu Carola Camposová, ktorú citovala agentúra AFP.
Hochschild využil známosti s vtedajším bolívijským prezidentom Germánom Buschom (vládol v rokoch 1937-1939), ktorý otvoril v roku 1938 krajinu židovským utečencom, oficiálne pre poľnohospodárov. V skutočnosti ale namiesto odborníkov na zlepšenie poľnohospodárstva prišli spisovatelia či historici, ktorí si tak zachránili život.
"V roku 1938 Hochschild dokázal do krajiny dostať okolo 3000 Židov, v nasledujúcom roku ich bolo už celkom približne 9000," hovorí historik Robert Brockmann s tým, že magnát im zaplatil cestu do Južnej Ameriky, rôzne poplatky a tiež im zabezpečil ubytovanie, spočiatku na jednej farme v oblasti Yungas.
Niektorí z nich sa následne integrovali do bolívijskej spoločnosti, iní odišli napríklad do USA, Argentíny či Izraela. Podľa odhadov žilo v 40. rokoch 20. storočia v Bolívii cca 15-tisíc Židov.
Jedným z preživších bol aj Jacobo Blankitny, ktorý prežil Osvienčim a dostal šancu začať nový život v andskej krajine. "To bolo krásne, čo sa vtedy stalo. Ďakujeme Bolívii za to, že nám otvorila dvere. Bola jedným z mála štátov sveta, ktoré to vtedy urobili, a tým nám umožnili uniknúť z pazúrov nacizmu," rozpráva jeho dcéra Monica.
Dokumenty, ktoré našiel Comibol, vlani organizácia UNESCO potvrdila ako autentické. Zaradila ich potom do svojho programu Pamäť sveta a tento rok ich má bolívijské Múzeum banského hospodárstva dať na internet. V súčasnosti žije v Bolívii len asi 500 Židov, mnoho ich po vojne totiž odišlo do Izraela.
