TEL AVIV - Keď vypukla druhá svetová vojna, bol Moshe Bar-Yuda mladým chlapcom, bývajúcim v Československu. Pred prenasledovaním sa mu podarilo ujsť do Maďarska, kde prežil vďaka falošnej identite a pred koncom konfliktu sa dostal do Palestíny. Neskôr sa znova stretol so svojou matkou, ale vôbec netušil, čo sa stalo s jeho otcom. Šírili sa chýry, že ho zabili počas holokaustu vo vyhladzovacom tábore v Majdanku alebo v Osvienčime. Až o desaťročia neskôr prostredníctvom dokumentov v nemeckých archívoch prišiel na to, akú strašnú smrť jeho rodič podstúpil.
Odtajnené dokumenty, ktoré navždy prepíšu dejiny: Spojenci vedeli o holokauste už v roku 1942
Bar-Yuda, ktorý zostal žiť v Izraeli, chcel v roku 2008 konečne dostať konkrétnu odpoveď na otázku, kde zomrel jeho otec, a preto sa obrátil o pomoc na múzeum Jad Vašem v Jeruzaleme. Zoznam deportovaných do tábora v slovenskom meste Nováky z 27. marca 1942 potvrdil, že jeho otca Alfreda Kastnera zobrali priamo z ulice v Topoľčanoch, ale čo sa s ním ďalej stalo, to sa v týchto archívoch neuvádzalo.
Bar-Yuda sa to dozvedel na úplne inom mieste, v nemeckom Bad Arolsene, kde sa nachádza komplex šiestich budov naplnených od podlahy po strop 30 miliónmi originálnych dokumentov, týkajúcich sa osudov 17,5 milióna obetí nacistickej perzekúcie. Tento obrovský archív, známy ako Medzinárodná pátracia služba (ITS), obsahuje ohromujúce množstvo materiálov. Väčšinu z nich zozbierali spojenecké sily pri oslobodzovaní Európy od roku 1943.
Regály ITS sú naplnené dokladmi z koncentračných táborov, zoznamami transportov a deportácií, zatknutiami uskutočnenými gestapom, záznamami z väzníc či dokumenácie o nútenej a otrockej práci. Súčasťou archívu sú aj milióny identifikačných kariet a súborov o vysídlencoch, ako aj záznamy z povojnového presídlenia a emigrácie. Sú tu záznamy cintorínov o zosnulých robotníkoch a väzňoch, ako aj svedectvá väzňov z koncentračných táborov. Približne 2,5 milióna zložiek obsahuje korešpondenciu po druhej svetovej vojne od ľudí, ktorí sa pýtajú na osudy svojich blízkych.
Medzi stovkami miliónov stránok sú dve, ktoré vyriešili tajomstvo vraždy Alfreda Kastnera. Ide o zoznam ľudí, ktorí boli spálení v krematóriu v Majdanku 7. septembra 1942, a list od matky Bar-Yudy poslaný ITS v roku 1958, v ktorom si pýta informácie o svojom mužovi. Vďaka dátumu narodenia, ktorý v ňom bol uvedený, dokázali stotožniť Alfreda Kastnera na zozname krematória, čo potvrdilo, že bol skutočne zavraždený v Majdanku. Bar-Yuda teraz vie nielen, kde jeho otca nacisti zabili, ale pozná aj presný dátum. "Aj keď ma to neuteší, ani ma to neurobí šťastným, je to istý druh satisfakcie. Môžem sa teraz posunúť ďalej," povedal pre portál timesofisrael.com.
Tieto a ďalšie záznamy ITS boli do roku 2007 z veľkej časti neprístupné pre verejnosť. Aj niektorí akademici a pedagógovia holokaustu nevedeli o tomto obrovskom, neoceniteľnom archíve, až kým nebol otvorený po 10 rokoch tlaku, ktorý nakoniec viedol k ratifikácii zmien a doplnení medzinárodných dohôd, ktorými sa riadi ITS.
Tajomstvo Hitlera, ktoré nemalo byť odhalené: Vodca Tretej ríše ukrýval pred svetom tento fakt
V priebehu desaťročia sa veľa zmenilo. Približne 200 miliónov stránok je digitalizovaných (80% zbierky) a zdieľaných so siedmimi partnerskými inštitúciami vrátane Jad Vašem a United States Holocaust Memorial Museum vo Washingtone. Avšak iba 80 000 z 30 miliónov dokumentov je prístupných priamo on-line na webe.
Mnohí veria, že vývoj v najbližšom desaťročí bude veľmi dôležitý, pretože počet ľudí, ktorí prežili holokaust, klesá a rastie počet tých, ktorí holokaust popierajú. Práve tieto záznamy presne vedené nacistami môžu byť rozhodujúce v boji proti týmto pokusom. Umožnia novým výskumníkom zaoberať sa okolnosťami a podrobnosťami o procesoch dehumunizácie a vyhladzovania pre budúce generácie.
