OSLO - Najnovší objav britských vedcov opäť raz potvrdil, ako málo poznáme našu vlastnú planétu. Nedávno odhalený prales v arktickom Nórsku z obdobia pred 400 miliónmi rokov bol podľa nich zodpovedný za jednu z najväčších klimatických posunov v histórii. Práve tento druhý najstarší nájdený les produkciou kyslíka výrazne ovplyvnil klímu na Zemi.
Doktor Chris Berry, docent na cardiffskej univerzite, označil lesy na nórskom súostroví Špicbergy v Severnom ľadovom oceáne za strojcu evolúcie stromov: „Tieto fosílne lesy nám ukázali, ako vyzerala vegetácia a krajina celkovo pred 380 miliónmi rokov, keď sa na Zemi začali objavovať prvé lesy.“
Treba však chápať, že išlo o úplne iný druh stromov, ktoré mali veľmi silnú kôru a veľa konárov s ihličím. Boli vysoké asi 360 centimetrov, nič také už dnes neexistuje. Podobný, ale ešte o čosi starší les, našli v Gilboa v štáte New York. Berry predpokladá, že skamenený les v Svalbarde zredukoval hladinu oxidu uhličitého v atmosfére 15-násobne.
To malo, samozrejme, výrazný vplyv aj na ďalší vývoj vegetácie na Zemi. Išlo pritom z hľadiska funkčnosti o rovnaký systém, akým fungujú stromy dnes. „Vývoj vysokých stromov je najpravdepodobnejšou príčinou dramatického poklesu oxidu uhličitého, pretože rastliny ho absorbujú počas fotosyntézy, aby mohli vystavať svoje tkanivá, rovnako ako v procese formovania pôdy,“ vysvetlil Berry.
Nález nórskeho pralesa možno považovať za dôležitý, nakoľko doteraz vedcom nedávalo zmysel, ako mohol jeden les v Spojených štátoch natoľko ovplyvniť globálnu klímu. „Je to vzácny fosílny les, ktorý nám pomôže pochopiť ekologické správanie Zeme, ako aj globálnu distribúciu suchozemských rastlín pri zalesňovaní planéty,“ uviedol Berry na záver svojej štúdie, o ktorej informovala stránka csmonitor.com.
