JOHANNESBURG - Dúfam, že zomrieš. Povedala vlastná matka synovi nehybne ležiacemu na posteli. Martin Pistorius mal 12 rokov, keď sa u neho začala prejavovať neznáma choroba, ktorá mu myseľ uväznila do nehybného tela. Nikto netušil, čo sa mu stalo. Rodina bola zúfalá a nedúfala v návrat milovaného syna. Agónia sa však zastavila a prišiel zvrat.
Martin v dvanástich rokoch ochorel na neznámu a záhadnú chorobu, ktorá ho uväznila vo vlastnom tele. Okolie síce vnímal, ale nemal ako dať vedieť blízkym, že ich v níma. Tí si mysleli, že je s ním najhoršie. Dokonca až tak, že vlastná matka mu na konci síl povedala, nech radšej zomrie.
V roku 1988 sa malému Martinovi, ktorý vyrastal v Južnej Afrike, začal rúcať život. Napadla ho neznáma choroba, ktorá ho postupne paralyzovala a pripútala na posteľ, píše o tom portál npr.org. Upadol do záhadnej kómy, pričom nestratil vedomie. Keď sa s ním rozprávali známi, nemohol im dať nijako vedieť, že ich vníma.
Chlapec vyrastal ako každý iný. V 12-tich rokoch sa zaujímal o elektroniku a počítače. Potom však prišla choroba, o ktorej lekári veľa nevedeli. Podľa všetkého išlo o kryptokokovú meningitídu. Postupne sa prestal hýbať, prestal chodiť, rozprávať a nemohol pohybovať ani očami.
Rodičom Joan a Rodneymu lekári povedali, že upadol do vegetatívneho spánku. Z nemocnice ho neskôr poslali domov, aby v pokoji zomrel. Martin však nezomrel tak rýchlo. "Martin sa držal," povedala portálu jeho matka Joan.
Rodičia sa o neho medzitým starali. Otec vstával o piatej, nakŕmil ho a obliekol. Vzal do auta a odviezol do špeciálneho centra, kde sa o neho starali. Po práci sa vrátil ho vyzdvihnúť. "Umyl som ho, nakŕmil a uložil som ho do postele. Nastavil som si budík každé dve hodiny, aby som ho v posteli premiestnil, aby nemal preležaniny," rozpráva otec Rodney o ťažkých časoch.
Takto si žili asi 12 rokov. Jedného dňa sa k nemu naklonila matka a povedala: "Martin, dúfam, že zomrieš". Netušila pritom, že jej syn ju počuje, len jej nemá dať ako vedieť. "Áno, počul som to. Pri vedomí som nebol stále počas choroby, iba posledné dva roky, kedy sa mi výrazne polepšilo," tvrdí dnes 39-ročný ženatý muž žijúci v Anglicku.
"Bol to hrozný pocit, keď som si uvedomil, že do smrti zostanem takto sám." V tele zostál sám iba s vlastnými myšlienkami, ktoré boli pochmúrne. Premýšľal ako zostane do smrti sám, nikto mu už nikdy neprejaví lásku ani nič podobné. No rozhodol sa ďalej v týchto myšlienkach nepokračovať.
"Vždy keď sa na mňa mama pozrela, videl som v jej očiach kedysi zdravého a hravého chlapca," povedal Martin. S čiernymi myšlienkami bojoval aj naďalej. Postupom času sa mu polepšilo a telo začalo opäť poslúchať. Nakoniec sa mu podarilo vyzdravieť a viesť plnohodnotný život. Napísal o svojom príbehu aj knihu s názvom "Chlapec duchom: Môj útek zo života zamknutého vo vlastnom tele".
