Autobiografický príbeh mladého dievčaťa, ktoré „zbieranie životných skúseností“ zaveje až do moderného háremu. Obrovské sumy peňazí, drahé šperky, bezstarostný život, ale aj súperenie o priazeň brunejského sultána na exotickom Borneu. Spoveď luxusnej prostitútky. Môže vás lákať, môže sa vám hnusiť, no nemôžete ju ignorovať!
Jill vyrastá ako adoptovaná dcéra v priemernej americkej rodine. Konflikty s otcom a nepokojná povaha ju ženú preč z domu, už v tínedžerskom veku začne pracovať ako tanečníčka v kluboch a striptérka, neodmietne ani ponuku ísť robiť „spoločníčku“ bohatému mužovi na opačný koniec sveta.
Tým mužom je princ z Brunei, exotickej krajiny na ostrove Borneo. Jill sa spolu s desiatkami ďalších dievčat z celého sveta stane súčasťou jeho moderného háremu plného luxusu a monitorovaného kamerami. Nevyhne sa však ani súboju jednotlivých spoločníčok o princovu priazeň.
Po roku sa Jill vracia z atraktívneho prostredia východnej Ázie do bežného života v Amerike, aklimatizuje sa však len ťažko. Pokúša sa o kariéru herečky, pátra po svojich skutočných rodičoch, otehotnie s mužom, ktorý ju nemiluje.
Exotický príbeh ženy, ktorá nič vo svojom živote neľutuje.
Jill Lauren: Prostitútkou som sa stala z túžby po dobrodružstve
Američanka Jillian Lauren je spisovateľka, ktorá vyrastala v New Jersey. Momentálne žije spolu s manželom a synom v Los Angeles, vo svojom živote však vyskúšala všeličo – chcela byť herečkou, účinkovala však len v treťotriednych hororoch, skúšala prácu tanečnice, mihla sa v reklame. Vôbec nerobí tajnosti s tým, že sa napokon stala profesionálnou spoločníčkou – prostitútkou pracujúcou pre brunejského princa Jefriho. Dokonca o tom napísala knihu Môj príbeh z háremu, ktorú vydavateľstvo Evitapress prinieslo aj na slovenský trh.
Jill našu krajinu pred pár týždňami navštívila, aby poskytla médiám čo najviac autentických informácií o sebe a o svojej knižke. Rozprávali sme sa s ňou aj my.
Nie si spisovateľka, napriek tomu si sa do písania svojho príbehu pustila. Prečo si ho chcela ľuďom porozprávať?
Mala som na to viacero dôvodov - chcela som napísať pravdivý príbeh o tom, kto som, čo som zažila ako mladá tínedžerka, a chcela som aj povzbudiť iné mladé dievčatá a prinútiť ich, aby si vážili svoje vlastné životné príbehy a nehanbili sa za ne.
Aké máš reakcie na knižku?
Bola som veľmi prekvapená. Ľudia, ktorí spoznali môj príbeh, ma neodvrhli, od žien z celého sveta stále dostávam obdivné komplimenty. Samozrejme, že sa nájdu ľudia, najmä na internete, ktorí nečítali knihu, iba od niekoho počuli môj príbeh, a súdili ma kruto. „Tá kurva by sa mala za seba hanbiť.“ Používali tie najhoršie slová, aké si len viete predstaviť. Lenže mňa to nepoložilo, skôr povzbudilo a zocelilo. Skoro všetky maily, ktoré dostávam, sú pozitívne, a to ich dostávam denne. Teší ma to, napĺňa a poháňa vpred.
Čomu sa venuješ teraz, keď je už Môj príbeh z háremu na trhu, dokonca aj na slovenskom?
Po vydaní knihy som si oddýchla od písania. Hneď sa spustila promo kampaň a začali sa o mňa zaujímať médiá. Našla som si čas aj na to, aby som sa stretla s čitateľmi. Knihu som písala takmer tri roky, takže tri mesiace jej promovania sa mi vôbec nezdali dlhé. Po návrate z Európy ma čakajú posledné úpravy mojej ďalšej knihy, ktorá vyjde na budúci rok. Budem teda znova písať a nebudú to iba maily.
V tvojej knižke sa otvorene priznávaš k tomu, že si sa živila ako prostitútka. Čo ťa k tejto „profesii“ priviedlo?
Nemyslím si, že som sa stala prostitútkou preto, že som chcela byť niečím výnimočná. Vždy som bola iná ako ostatní, od narodenia, jednoducho vždy som sa cítila ako outsider. Zdalo sa mi, že stať sa prostitútkou je dobrá voľba, vždy som mala rada dobrodružstvá a zaujímali ma všetky temné stránky života. Testovala som si, pokiaľ som ochotná zájsť, a niekedy som sa naozaj dostala do poriadnych problémov.
Vyhovovala ti tvoja „práca“?
Najprv som to brala tak, že som dostala rolu a musím ju v Bruneji hrať. Vymyslela som si postavu a každý večer som sa do nej vložila. Bolo to dosť vyčerpávajúce, aj keď mám bohatú predstavivosť a fantáziu. Niekedy som sa tam strašne nudila, bola som osamelá a smutná, a tak som hrala svoju úlohu. Pomáhalo mi to, aby som zvládla tie čudné pocity v sebe.
Bola si prostitútka, aj keď v nádhernom paláci v exotickej krajine. V náplni práce si asi nemala len chodiť na večierky v krásnych šatách, ale byť aj princovi kedykoľvek k dispozícii. Aké to bolo?
Sex s Jefrim som si tiež užívala. Nebolo to nejaké bohovské, no vtedy som mala osemnásť a myslela som si, že som do neho zaľúbená. Zvláštne, veľa žien si predstavuje, že sú v posteli s princom v háreme, a ja som si to nemusela predstavovať, ja som s ním bola. Nič som si pri ňom nepredstavovala, žiadne fantázie o tom, že som žena v domácnosti a mám štyri deti. Snažila som sa, aby sa mu sex so mnou páčil. Nešlo o to, či sa to bude páčiť mne, ale jemu. V Bruneji som sa napríklad veľmi málo vyzliekala, nerobili sme tam striptérky na večierkoch. Jefriho som vnímala ako frajera, takže som sa pred ním necítila ako striptérka.
V knihe píšeš, že si od neho dostala množstvo darov vrátane šperkov. Nosievaš ich aj dnes?
Stále mám od neho odložené dva šperky, hoci som ich už skoro predala. Sú veľmi drahé, no nie až také pekné, a už vôbec to nie je môj štýl. Za posledných osemnásť rokov som sa však niekoľkokrát ocitla v situácii, keď som potrebovala peniaze, a tak som nejaké šperky predala. Tie dva som si však nechala. Nenosím ich, lebo nenosím šperky od iných mužov, keď mám svojho partnera. Nešla by som v nich na večeru so svojím manželom.
