Posadnutosť osvietenskou vedou odviedla ľudí od prírody. Akoby nás temné zlo chytilo za ruku a ťahalo do labyrintu presvedčenia, že predsa rozum, mozog, šialení vedci musia odhaliť pravdu zakliatu vo veciach okolo nás. Človek stroj musí fungovať, stačí ho len správne udržiavať a prípadné poruchy liečiť ako na bežiacom páse. Či správnejšie: Nie liečiť, ale opravovať a keď to nejde, tak hoci aj vymieňať súčiastky. Veď sme len stroje, ktoré dýchajú do taktu divoko vpred sa rútiaceho sveta.
Pri vláde rozumu sme temer zabudli na to, že sme len mysliace a cítiace prírodné stvorenia, ktoré nemajú vôbec ďaleko k ostatným živým tvorom. Príroda je pri tom dokonalou skladačkou, v ktorej sa jednotlivé kúsky skladajú do celistvého obrazu. Preto aj my musíme na seba myslieť ako na súčasť celého toho uzavretého kruhu zrodenia a zániku, v ktorom má každé svetlo svoj tieň, každá choroba svoj liek. Pozrite sa na svet očami prírodných bytostí. Pozrite sa, čo robí medveď či pes, keď sa necíti dobre. Pozrite sa na tajomstvo, ktoré sme si priniesli do lona civilizácie z čias, keď sme sa ešte riadili inštinktmi. Ukazuje sa, že celý ten vedecký ošiaľ, i keď nepochybne účinný v jednotlivostiach, treba neustále dopĺňať poznaním sveta, ktorého sme súčasťou. Babky bylinkárky, tie vysmievané strigy a ľudové liečiteľky, neraz síce nevedeli presne, z čoho čerpajú rastliny svoju silu, ale vedeli, že pomáhajú.
Andrew Chevallier predstavuje vo svojej knihe Bylinná lekáreň rastliny, ktorých väčšinu môžeme nájsť bežne v našom okolí. Dnes už našťastie aj v lekárňach, ale najmä na lúkach, v lesoch, v záhradách. Už sa na nich nepozeráme ako na čosi menejcenné v liečbe, pri regenerácii či podpore organizmu. Naše poznanie nám umožňuje vrátiť sa k prírode tam, kde sa k prírode vrátiť môžeme, kde nám príroda vie ponúknuť riešenia na problémy pochádzajúce práve z prírody. Choroby totiž nie sú žiadne útoky zlých síl mimo tohto sveta, ale výchylky od normy. A dostať sa späť do hry – na to často stačí jeden správny kvet.
Andrew Chevallier: Bylinná lekáreň
Vydavateľstvo SLOVART, 2008
Autor článku: Martin Kasarda
