Nový román Vôňa neba od obľúbenej slovenskej autorky Ivany Ondriovej prichádza s príbehom krehkej a zraniteľnej Nadi, ktorá zaháňa neistotu v manželstve v náručí svojho vášnivého kolegu. Na chvíľky zdanlivej romantiky však doplatí takmer životom, keď sa vďaka vlastnej nerozvážnosti dostane do rúk nebezpečného maniaka.
Podarí sa Nadi nakoniec vyviaznuť zo situácie ako vyšitej z napínavého trileru a dokáže ešte zachrániť svoje pošramotené manželstvo, alebo si s ňou život zahrá jednu zo svojich nepredvídateľných hier a nájde lásku tam, kde by ju nikdy predtým nehľadala?
Autorka vás prevedie ďalším napínavým príbehom o hľadaní lásky, stratenej rodiny a nájdení vlastného ja. Chvíle nebezpečenstva a napätia vytvoria nečakaný zvrat, ktorý zavedie čitateľov na Kysuce. Atmosféra prostredia vás napumpuje pozitívnou energiu a chuťou stráviť víkend na podobnom mieste.
Začítajte sa do úryvku z knihy Vôňa neba od Ivany Ondriovej.
Mama volala aj mne. Akosi som ale nemala silu zdvihnúť jej, tak som jej len napísala, že som v poriadku a návrat domov zatiaľ neplánujem. Zrejme ju to dožralo, lebo potom ma telefonátmi katapultovala Emma. Bol večer a ja som s Klárou a Hugom sedela zababušená v deke na priedomí. Pili sme medovinu a sledovali, ako pomaly zapadá slnko a ranč prikrýva biely sneh. Výdatne snežilo asi od obeda. Snehové vločky poletovali nad stromami aj stajňou a okolo štvrtej už zabielili takmer všetko na okolí. „Sneh sem prichádza skoro a ešte neskôr odíde,“ poznamenala tajomne Klára, srknúc si zo sladkého moku. „Neprekáža ti to? Zima je krásna, hlavne takáto, no mne by sa z toho chladu zošúverila koža,“ s úsmevom som podotkla, vnímajúc, že ma zboku sledujú Hugove pozorné oči. Nemal by sa na mňa tak dívať. A nemal by byť ku mne stále taký milý. „Šak nevidíš, aká je tá moja? Myslíš si, že je to pre vek?“ zarehotala sa Klára vysokým, hrdelným hlasom. „Nie, to tá klokočovská zima. Človek by si pomyslel, že si na ňu za tie roky zvykol. No niekedy riadne prekvapí. Minulé Vianoce sme tu mali mínus tridsať. Takmer som prišla o nos.“ Teraz som sa usmiala už aj ja a dopila svoju várku relatívne neškodného sladkého vína. Cítila som ho v žalúdku aj v krvi, kde mi bublal a aj napriek chladu ma vnútorne rozohrieval. „Tak, deti, nechám vás a idem sa pozrieť na kone, aby túto chladnú noc v zdraví zvládli.“ „Pôjdem ja, Klára,“ ihneď sa ponúkol Hugo a na to sa postavil a zamieril k schodisku. „Nie. Ty seď. Vy mladí sa trochu pozhovárajte. Idem ja.
Čaká ma tam Laco. Už sme dohodnutí. Narodeniny nenarodeniny, povinnosti nezmiznú.“ Dopovedala, hodila si na hlavu čapicu, navliekla na ruky rukavice a už aj pomalým krokom a za občasného zakašľania kráčala po snehu na druhú stranu pozemku, kde sa k čiernej oblohe týčili biele vrcholky stajní.
Prešovčanka Ivana Ondriová prichádza s ôsmym románom Vôňa neba plným napätia, ale i romantiky v krásnom kraji našich slovenských Kysúc. Ponorte sa preto do sveta románu a prežite s Naďou jej osud lásky, vášne a strachu. Kniha Vôňa neba osloví všetkých milovníkov napínavých románov plných emócií.
