Walter Malaschitz (1941), rodák z bratislavskej Žižkovej ulice, sa v knihe Dunajské brehy (Marenčin PT) vracia do svojej mladosti. Opisuje obdobie pred emigráciou v roku 1968, počas ktorého bol súčasťou bratislavského trampského a vodáckeho života.
Knihu svojich spomienok preto rozdelil na dve časti – prvú venoval trampovaniu, v druhej čitateľom priblížil dunajské vodáctvo. Aj keď sú obe časti charakteristické rozličnou dynamikou rozprávania, spája ich špecificky prežívaná sloboda, svojsky vzdorujúca temnote a neslobode komunizmu.
Malaschitz nie je programovým bojovníkom za slobodu a ľudské práva v despotickom režime. Je chlapcom, neskôr mladým mužom, ktorý sa jednoducho chce kochať romantikou, putovaním prírodou, splavovaním Dunaja, objavovaním neznámych miest v spoločnosti ľudí, ktorých má rád. A hoci je režim voči takýmto prejavom individuality negatívne vyhranený, absurdita doby nie je leitmotívom diela. Je ním návrat k rodnému Zuckermandlu, priateľom, starému Dunaju, Malým Karpatom, k prechádzkam „po zarastených chodníkoch našej krásnej prírody“. V tomto zmysle akoby bolo dielo určené prevažne pamätníkom, hoci pozoruhodné môže byť aj pre mladšie ročníky.
Trampovanie predstavuje dynamickejšiu časť knihy, v ktorej dominujú vandrovky už od autorovho chlapčenského veku, motívy kamarátstva, opisy prírody či trampských stanovíšť a záznamy trampských akcií – organizovaných, samozrejme, tajne. Vodácka časť je pomerne statická. Na úkor deja prevažujú opisy splavov, ostrovov a neprebádaných dunajských miest. Autor naznačuje svoje osobné dejiny len jemne. Čitateľ sa dozvie predovšetkým príbehy jeho priateľov alebo osobností trampského a vodáckeho života.
V knihe Waltera Malaschitza, Dunajské brehy, nájdeme množstvo unikátnych fotografií miest, ktoré už neexistujú alebo vyzerajú úplne inak, ako ich poznáme dnes. Aj vodácka mapka umiestnená na úvodnej dvojstrane pomôže hlavne mladším čitateľom zorientovať sa v miestach, ktoré sú autorovi veľmi blízke.
Petra Rusňáková
- reklamná správa -
