Borisa Filana (1949) netreba nijako zvlášť predstavovať. Dramaturg, scenárista, textár, moderátor, cestovateľ je okrem iného aj úspešným spisovateľom. Vydal niekoľko románov, poviedkových i básnických zbierok, do literárnej podoby spracoval svoje zážitky z ciest aj zaujímavé námety z každodenného života.
Do poslednej spomenutej kategórie patrí aj jeho najnovšia kniha Po vtákoch (Vydavateľstvo Slovart) obsahujúca výber príspevkov z Filanovej rozhlasovej relácie Pálenica i niekoľko útržkovitých postrehov výstižne nazvaných Denníky a Nočníky. Hravý názov knihy má pritom aj svoj pragmatický rozmer: hneď v úvode totiž nájdeme CD s autorovým rozhovorom s veľkým milovníkom a ochrancom prírody Miroslavom Sanigom pomenovaný O vtákoch, všetky ostatné príspevky sú teda v rámci chronológie zaradené po vtákoch.
Jednotlivé texty sa nedajú jednoznačne žánrovo definovať, no vlastne to ani nie je potrebné. Už na prvý pohľad je zrejmé, že Boris Filan je neúnavný a bystrý pozorovateľ sveta okolo seba. Jeho hlboké a podnetné úvahy o živote sa totiž odvíjajú od celkom obyčajných predmetov a udalostí, ktoré väčšinou v každodennom zhone veľmi ľahko prehliadneme. Veď, ruku na srdce: ako často rozmýšľame o zemiakoch, kukurici, príbore, moliach či perfektne našponovanej posteľnej plachte? Týmto veciam síce venujeme časť našej pozornosti, asi však nie viac, než je nevyhnutné. Zato Filan od nich dokáže odvinúť priam existenciálne úvahy, ktoré odhalia čosi netušené o celom ľudskom pokolení. Po svete chodí s doširoka otvorenými očami a ako inšpirácia mu poslúži čokoľvek: stretnutia so známymi i neznámymi ľuďmi, cesty po Slovensku aj zahraničí, útržky rozhovorov, prečítaná kniha, bežné predmety v domácnosti... Filan je mimoriadne sčítaný, väčšinu úvah dokladá vedeckými alebo historickými faktami, nie však násilne a didakticky – do textu ich zakomponúva úplne prirodzene. Jediné, čo môže trochu vyrušovať, je Filanova digresívnosť – občas je možno až príliš uvraveným rozprávačom, ktorý sa nechá strhnúť početnými odbočkami a myšlienkovými asociáciami. Vďaka tomu sa však zasa môžeme dozvedieť niečo iné, rovnako zaujímavé ako hlavný predmet rozprávania.
Do Filanových textov sa dostáva množstvo ľudí, s ktorými sa náhodne stretol. Mimoriadne silný a inšpiratívny je hneď prvý príbeh Šťastný muž – takto sám seba označil nevidiaci Václav s ťažkým životným údelom, ktorý autora oslovil vo vlaku. Ešte viac než o iných ale Filan prezrádza o sebe – nerozpakuje sa zveriť čitateľom aj so svojimi najvnútornejšími pocitmi, ide s kožou na trh. Práve preto nemáme problém prijať jeho úvahy, hoci spočiatku sa môžu zdať dosť neobyčajné. A nakoniec je to možno tá najlepšia cesta, ako spoznávať svet okolo nás – cez každodenné zdanlivé drobnosti nám ho Filan ukazuje tak, ako ho bežne nevnímame.
Katarína Zitová
Informácie o zaujímavých knihách nájdete v Knižnej revue 16/17 (vychádza 12. augusta)!
- reklamná správa -
