Petra Nagyová Džerengová (1972), viceprimátorka Bratislavy, patrí medzi známe osobnosti slovenskej literárnej scény. Od vydania jej debutovej knihy Chcem len tvoje dobro prešlo osem rokov. Za ten čas stihla napísať ďalších sedem titulov. Minulý rok si splnila svoj veľký sen a vydala knihu pre deti Klára a mátohy (Vydavateľstvo Slovart). V týchto dňoch vyšlo v rovnakom vydavateľstve jej pokračovanie Klára a iglu.
Knihy od Petry Nagyovej Džengerovej nájdete v akcii v internetovom kníhkupectve.
Je o tebe známe, že texty svojich kníh si osem rokov skrývala v zásuvke. Pamätáš sa na pocit, keď ti vyšla prvá z nich – Chcem len tvoje dobro?
Pamätám sa veľmi dobre. Na to sa nedá zabudnúť, pocity sú podobné, ako keď sa vám narodí prvý potomok. Cítila som sa ako dieťa, ktoré sa nevie dočkať Vianoc a ráta, koľkokrát sa ešte musí vyspať, kým bude konečne držať knihu v rukách. Bol to krásny deň, ktorý som si užila, aj vzhľadom na všetky okolnosti – moju knihu sme privítali na svete 3. 3. v deň mojich 33. narodenín, aj vzhľadom na to, že, ako si podotkla, niekoľko rokov som písala do zásuvky. S tým rozdielom, že ja som svoje texty neskrývala, skôr naopak, otravovala som ľudí v širokom okolí, či si neprečítajú moje výtvory. Nebola som vždy úspešná, počnúc mojou mamou, ktorá vždy uprednostnila normálnu knihu a moje biele A4-ky naklepané starou konzulkou odložila nabok, až po niektoré kamarátky, ktoré si nenašli čas. Moja sestra, sesternica a najlepšia kamarátka to vždy čítali a veľmi ma povzbudzovali, ale ja som mala vždy nové nápady a dopísanú knihu som šupla do zásuvky s tým, že sa k nej vrátim neskôr. Za tých šesť – sedem rokov som napísala tri knihy, niekoľko poviedok, porodila tri deti, a keď som sa konečne dokopala k poslaniu rukopisu do dvoch vydavateľstiev, obe ho chceli vydať a ja som skákala od radosti!
Každý spisovateľ má iné zvyky pri písaní textov. Aké sú tie tvoje? Kedy a ako sa správne naladíš na tvorbu?
Rituály sú skvelé a rada ich aplikujem tam, kde to ide. Pri písaní však musím vychádzať z reality, tam pre rituály niet miesta. Na besedách sa občas stretávam so spisovateľmi vzdávajúcimi hold manželke, ktorá má pre nich úplné pochopenie a spolu s celou rodinou chodí po špičkách okolo dverí pracovne, prípadne pred ne položí zohriate jedlo či vychladené víno a chápavo po nociach prepisuje rukopisy. Nuž, spolu s americkou feministkou Betty Friedan s pochopením tvrdím, že dnešná žena by najviac na svete potrebovala tradičnú manželku! Aj mne by sa zišla. Keďže momentálne bojujem na viacerých frontoch, plátam situáciu, ako viem, napríklad využívam prácu mojich štyroch otrokov, to jest vlastných detí. Na chladničke visí rozpis, kto berie našu najmladšiu dcéru do škôlky, kto ide so psom a kto umýva dlážku. A mám skvelú paniu, ktorá mi pomáha so žehlením a varením, keď napríklad trvá zastupiteľstvo do večera. Zásobovanie našej domácnosti má na starosti moja mama, ktorá na rozdiel odo mňa miluje nakupovanie, a som jej veľmi vďačná, že ma od toho odbremenila. Mám jedno šťastie – od prírody som „raní ptáče“, nemusím používať budík a vstávam skoro, ako prvá v rodine. Takže píšem, kde a kedy príde – niekedy skoro ráno, kým ostatní ešte spia, inokedy v autoservise, keď mením pneumatiky a mám hodinku času.
Tvoje prvé štyri knihy začali vychádzať vo vydavateľstve Ikar, piatu vydalo Evitapress a ďalšie dve vyšli v Slovarte. Nebýva zvykom meniť vydavateľstvá. Prečo si sa tak rozhodla?
A to si ešte nespomenula, že výber z fejtónov Ide o život vydal Marenčin PT. J V podstate to tak vyšlo, nič som neplánovala, asi len tú prvú zmenu, keďže piata kniha sa odlišovala od štyroch predošlých a chcela som to zdôrazniť aj zmenou vydavateľa. Ostatné prišlo kombináciou – niektorí niečo vydať nechceli, a tak som išla o „dom ďalej“. Napríklad jeden vydavateľ Kláru a mátohy odmietol a v Slovarte sa stala najpredávanejšou pôvodnou detskou knihou. Asi to tak malo byť. Ale nemôžem sa sťažovať na žiadneho z mojich vydavateľov, so všetkými mám korektné vzťahy.
Ktorá z tvojich doposiaľ ôsmich kníh je tvojou srdcovou záležitosťou?
Každá by vedela rozprávať svoj príbeh. Ku knihe Chcem len tvoje dobro mám vzťah, pretože bola prvá. Ženy nášho rodu som venovala svojej sestre, ktorá zahynula pri horolezeckom výstupe vo Vysokých Tatrách – hlavnými hrdinkami diela sú dve sestry. Titul Ide o život je v podstate denníkom našej rodiny. J Kopec vecí by som zabudla, keby som pred rokmi neprijala ponuku Pravdy publikovať pravidelný pondelkový stĺpček v ich novinách. A mojou srdcovkou je prvá detská kniha – Klára a mátohy. Odjakživa som po tom túžila, hádam každý rozhovor som končila poznámkou, že chcem písať pre deti. Vždy som však pred tým mala rešpekt, považujem totiž detské knihy za veľmi dôležité. Prostredníctvom nich môžeme deti formovať, vštepiť im hodnoty. Ja im roky každý večer čítam a vždy vyberiem knihu, po ktorej by možno samy nesiahli, lebo čítajú väčšinou iba svoj obľúbený žáner. Verím v silu kníh a príbehov, som presvedčená, že robia ľudí lepšími.
Máš na konte romány pre ženy, súbor fejtónov s autobiografickými prvkami i dve rozprávkové knihy. Plánuješ v žánrovej pestrosti svojej literárnej činnosti pokračovať aj v budúcnosti?
Nuž, ostáva ešte nejaký žáner, ktorý som nevyskúšala? J Tuším horor. Ale bola by si prekvapená: jedna z kníh, ktoré ešte ležia v zásuvke z mojich prvých rokov písania a dodnes nevyšli, je práve horor. V blízkej budúcnosti sa chystám dokončiť tretí diel Kláry a potom sa hádam pustím do románu pre dospelých. Mám v hlave dva príbehy, ešte nie som rozhodnutá, ktorým začnem. Ale určite chcem pokračovať v písaní pre deti.
Jana Túry Kopčová
Foto archív autorky
Celý rozhovor ako aj ďalšie info o knihách nájdete v Knižnej revue 23 (vychádza 13. novembra)!
