BRATISLAVA - Petra Nagyová Džerengová napísala päť románov pre dospelých. Novinkou Klára a mátohy sa snaží osloviť deti, no jej text ukrýva viacgeneračné posolstvo. Spisovateľka má veľkú rodinu, je poslankyňou bratislavskej MČ Karlova Ves a námestníčkou primátora hlavného mesta...
O svojej tvorbe prezrádza: „Všetky knihy som napísala ešte pred tým, ako som bola zvolená za poslankyňu. Poslednú, Klára a mátohy som stihla dokončiť pred kampaňou. Teraz mám rozrobených viacero vecí: robím si poznámky k novej knihe pre dospelých, plus píšem druhý diel Kláriných príbehov a v hlave mám už aj tretí.“
Čo vás inšpirovalo pri písaní detskej knihy?
Keď som si nedávno pozerala staré rozhovory, takmer vo všetkých som tvrdila, že mojím veľkým snom je napísať knihu pre deti. A prečo? Jednak preto, že literatúru pre deti milujem, mám štyri deti a sama im veľmi veľa čítam, a vďaka tomu sa aj vraciam do detstva. A aj preto, lebo túto literatúru považujem za veľmi dôležitú. Deti už v detstve prídu na to, že život s knihami je omnoho lepší a krajší. Naozaj som presvedčená, že knihy robia človeka lepším.
Kláre otec neverí, že vidí mátohy, no tá sa na prázdninách u dedka dozvedá, že aj jej otec sa bál mátoh, keď bol malý. Myslíte si, že takto fungujú dospelí i v reálnom svete?
Ako dieťa som bola veľmi živá, neustále som si niečo vymýšľala. A tá fantázia mi, našťastie, ostala dodnes, takže pri písaní knihy som sa dobre odviazala. Chcela som pripomenúť nám, rodičom, že svet, v ktorom žijú naše deti, aj so svojimi radosťami, či starosťami je pre ne taký skutočný, ako pre nás ten, v ktorom musíme platiť účty. Mali by sme ich pocity brať vážne, a nie ich zľahčovať.
Písali sa vám romány pre dospelých lepšie?
Mnohí podceňujú písanie pre deti, že to nie je dôležité a oveľa náročnejšie je napísať knihu pre dospelých. Ale myslím, že zovšeobecňovať sa to nedá. Dobré a slabšie knihy existujú aj pre deti, aj pre dospelých. Ale ak sa podarí dobrá kniha pre deti, ktorá prežije roky a stále je aktuálna a ovplyvní život detí, je to skvelé. Dokonca považujem písanie pre deti za dôležitejšie: dospelý človek je už hotový človek, kým dieťa možno formovať vďaka dobrej knihe tým správnym smerom.
Začiatkom apríla ste čítali svoju knihu deťom v Mestskom divadle v Bratislave. Pýtali ste sa ich, či majú knihy. Väčšina z nich odpovedalo kladne. No keď ste položili otázku, či im tieto knihy rodičia čítajú, zazneli prevažne negatívne odpovede...
Príčinu toho, že deti čítajú menej, vidím v lákadlách, ako sú počítače a internet. A pokiaľ ide o rodičov – mnohí sa mi sťažujú, že deti nechcú čítať, ale keď sa ich spýtam, čo robia večer, tak mi vravia, že sedia pred televízorom, nuž a deti to automaticky opakujú... Jednoducho, príklad robí veľa. A spoločné čítanie ešte viac.
Aký vzťah k literatúre majú vaše deti? Akú úlohu u vás doma zohrávajú knihy?
Moje deti majú vzťah ku knihám, aj keď nie rovnaký. Niektoré čítajú viac, niektoré menej, ale čítajú pravidelne. Bol čas, keď bolo trestom zákaz čítania. Na začiatku som použila trochu násilia :-), príkaz, a teraz si už prirodzene balia knižky na dovolenku, alebo na víkend a čítajú si takmer každý deň. Knihy u nás zohrávajú veľkú úlohu – výlet do kníhkupectva pre mňa predstavuje vidinu výborne spoločne stráveného času.
Ďalšie rozhovory či recenzie si prečítate v Knižnej revue 10 (16. mája).
