Brilantne zachytený svet mileniek, ktorý má svoje pravidlá. Nenapodobiteľnú schopnosť hovoriť s nadhľadom aj o tých najvážnejších veciach predviedla Karin Krausová už vo svojej prvej knihe Márnivá sezóna. V novinke Vesmír je ženatý ju doplnila o schopnosť rozumieť ženám, ktoré sa zapletú so zadanými mužmi. Osudovo a iracionálne. Hoci sú presvedčené, že práve ony to zvládnu, lebo všetko predsa „majú pod kontrolou“. Niet väčšieho omylu...
Lea- sestra hlavnej hrdinky Karin - miluje ženatého muža. Karinina najlepšia kamarátka Soňa má so ženáčom dokonca syna. Obe sú tak pravidelným terčom Karininých sarkastických poznámok o tom, ako s nimi ich milenci manipulujú a využívajú ich. Úspešná, samostatná a triezvo uvažujúca Karin je presvedčená, že jej sa niečo také nemôže stať. A keby aj áno, bol by to len nezáväzný vzťah, čisto fyzická záležitosť, bez hlbších emócií, bez budúcnosti.
Myslí si to ešte aj vtedy, keď sa zapletie s Petrom. Akurát kamarátkam musí klamať, že je slobodný a bez záväzkov. Odmieta sama pred sebou pripustiť, že lieta v tom istom, z čoho si roky robila kruté žarty.
Ukážka z knihy
„Musím ti povedať, že na tej Jakubovej Krehotinke niečo je.“ Sedeli sme so Soňou v parku a Jakubko staval na pieskovisku hrad.
„To sú mi novinky,“ tienila som si rukou tvár, aby mi slnko nevytiahlo pehy, lebo to vo svojom veku považujem za katastrofu.
„Spriatelili sme sa.“
„Kto my?“
„Ja s Krehotinkou.“ Soňa zakývala Jakubkovi, ktorý hrdo ukazoval na neurčitý pieskový výtvor, a vytiahla módny časopis.
„Ty s Krehotinkou?“
„Ja s Krehotinkou! Ak chceš nepriateľa poraziť, musíš sa s ním spriateliť,“ šokovala ma Soňa.
„Čo???“ zabehlo mi.
„Si prekvapkaná, čo?“ usmiala sa nevinne a milo premilo.
Až som zabudla zatvoriť ústa.
Listovala v módnom časopise a tvárila sa, že téma je uzavretá. Všetky milenky sveta majú rovnakú úchylku. Smelo to nazvem úchylkou, pretože podľa mňa to normálne nie je. Legálne aj nelegálne mesdames Pompadour priam zúfalo túžia poznať zákonité manželky svojich milencov. Po určitom čase vzťahu so ženatým mužom nastupuje u nich chorobná zvedavosť rovnajúca sa priam posadnutosti. Okruh otázok sa pomaly uzatvára a tu je zoznam tých najhorúcejších.
Ako vyzerá jeho žena?
Ako sa oblieka?
Ako sa maľuje, rozpráva, vynáša smeti?
Kde pracuje?
Aké má auto?
T-mobile alebo Orange?
Čo keď ju poznám?
Kto z mojich známych ju pozná?
Týmto a stovkám ďalších dôležitých a menej dôležitých otázok dominuje jedna, najpodstatnejšia.
V čom je iná ako JA?
Všetky totiž majú rovnako utkvelú predstavu, že práve odlišnosti medzi nimi a ich manželkami sú zodpovedné za to, že ony sú iba milenkami a tie odlišné manželkami. Čo je, samozrejme, ten lepší status.
Vzala som jej z ruky časopis a pokojne som povedala:
„Čakám na vysvetlenie, drahá priateľka.“
Nadýchla sa a rýchlo rapkala:
„Karin, nemohla som spávať. Nevedela som sa cez to preniesť. Keď večer Jakub odchádzal z mojej postele, dívala som sa z okna, ako nasadá do svojho auta. Lomcovala mnou žiarlivosť, smútok, beznádej, pomsta aj ľútosť. Všetko naraz a všetko rovnakou intenzitou. Takto to môže trvať roky...“
„Stovky rokov.“ Môj sarkazmus si prisadol potichu a uvelebil sa medzi nami.
„Myslíš, že sa takto dá žiť stovky rokov?“
„Neodvádzaj pozornosť. Pýtam sa na tvoju novú kamošku.“
„Vravela som ti, že Krehotinka sa o seba príkladne stará?“
„Vravela si, že je Krehotinka.“
„Je, ale celý týždeň má nabitý aktivitami. V pondelok a v stredu chodí plávať, každé ráno behá päť kilometrov a v sobotu chodí na jogu.“
„Nepremenujeme ju?“
„Lara Croft?“ zdvihla obočie.
„Toľko aktivít si zaslúži uznanie,“ prikývla som.
„Je to Krehotinka. Ostávame pri pôvodnom mene!“ zamračila sa nespokojne.
„Plávať neviem, behať behám celý týždeň medzi prácou, škôlkou, potravinami, mamou a svojím bytom. Zvíťazila joga.“
„Pokračuj,“ bola som trochu ironická.
„Prihlásila som sa na jogu. Zaplatila som si trojmesačný kurz a v sobotu som sa celá roztrasená vybrala na prvú hodinu.“
„Nechápem.“
„Čo?“
„Ako si chcela zistiť, ktorá je Krehotinka? Veď doteraz si nemala česť vidieť ani jej fotku.“
„Len pokoj. Spočiatku mi nebolo jasné, ako na to prídem, ale spoliehala som sa na svoju intuíciu.“
„A?“
„Nepotrebovala som ju.“
„Krehotinka tam stála s ceduľkou: Som Krehotinka, Jakubova žena, a čakám na milenku svojho manžela?“
„To by bol ten lepší prípad,“ rehotala sa Soňa.
„Horší je ktorý?“
„Že ten casanova Jakub ju tam priviezol osobne. Autom, v ktorom si to pravidelne rozdávame a ktorému sa už samy sklápajú sedadlá, a to sa ešte len chystám otvoriť dvere. Vystúpila z auta, zakývala mu na rozlúčku a zamierila do telocvične. O pár sekúnd mi zazvonil mobil.“
„Jakub?“
„Jakub a obligátna veta - Soni, láska moja... nemáš na mňa chuť? Ja strašnú!!!“
„Takže joga sa nekonala.“
„Nekonala.“
„Kámasútra?“
„V tú sobotu kámasútra.“
