SARAJEVO – Viac než 8 000 nemilosrdne popravených bosnianskych moslimov z radov mužov a chlapcov v okolí mesta Srebrenica. Júl 1995 vošiel do dejín ako synonymum srebrenickej masakry, ktorá je považovaná za najkrvavejší vojnový zločin od konca druhej svetovej vojny v Európe.
Občianska vojna v Bosne a Hercegovine bola najkrvavejšou kapitolou rozpadu Juhoslávie. Počas viac ako troch rokov (marec 1992 – november 1995) si vyžiadala asi 100 000 mŕtvych, nehovoriac o státisícoch ľudí, ktorí museli opustiť domovy.
Obetovali životy za iných: Nacisti brutálne zavraždili rodičov aj deti, žena pri masakre porodila
Masaker v Srebrenici (júl 1995)
V polovici apríla 1993 vyhlásila Bezpečnostná rada OSN v Bosne šesť takzvaných bezpečných zón. Jednou z nich bola Srebrenica vo východnej Bosne, v ktorej na ploche 150 kilometrov štvorcových žilo okolo 45 000 ľudí, ktorých bezpečnosť mali zabezpečiť nedostatočne vyzbrojení vojaci OSN z Holandska.
Enkláva zo všetkých strán obkľúčená územím pod srbskou kontrolou bola skoro úplne závislá na ľubovôli Srbov, ktorí ovládali okolité územia a do Srebrenice prepúšťali len málo konvojov so zásobami. Definitívne „vyčistenie“ územia zahájili Srbi 6. júla 1995 bombardovaním raketometmi. O päť dní neskôr mesto obsadili srbské jednotky pod velením generála Ratka Mladiča. Ženy, deti a starcov dopravili Srbi na moslimské územie, ale mužov zmasakrovali. Počet obetí sa odhaduje na viac ako 8 000.
Po rokoch odsúdili bývalého bosnianskosrbského prezidenta
Zodpovednosť za srebrenickú masakru bola prisúdená bývalému bosnianskosrbskému prezidentovi Radovanovi Karadžičovi, ktorého teraz uznal Medzinárodný tribunál pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii (ICTY) vinným v 10 z 11 bodov obžaloby, vrátane genocídy v súvislosti so srebrenickou masakrou, a odsúdil ho na 40 rokov väzenia. Podľa rozhodnutia súdu je Karadžič zodpovedný za zverstvá bosnianskosrbských síl spáchané počas bosnianskej vojny (1992-1995), v ktorej prišlo o život zhruba 100 000 ľudí. Právnici Karadžiča však uviedli, že sa proti verdiktu súdu odvolá.
ICTY Karadžiča 25. júla 1995 obvinil z genocídy, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. Podľa tribunálu dal súhlas na strieľanie civilistov počas obliehania Sarajeva, ktoré trvalo 43 mesiacov. O štyri mesiace neskôr ho obvinili aj z genocídy ako údajného strojcu masakry približne 8 000 bosnianskych moslimov.
