16. septembra uplynie 30 rokov od podpisu zmluvy medzi Československom a Maďarskom o výstavbe a prevádzke sústavy vodných diel na Dunaji Gabčíkovo - Nagymaros.
Chronológia výstavby vodného diela a politických rokovaní:
50. roky 20. storočia - Prvé medzivládne rokovania o ochrane proti povodniam a využití hydroenergetického potenciálu Dunaja na úseku medzi Bratislavou a Budapešťou.
16. septembra 1977 - V Budapešti podpísaná medzištátna zmluva medzi Československou socialistickou republikou (ČSSR) a Maďarskou ľudovou republikou (MLR) o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo- Nagymaros na Dunaji. Práce sa začali v apríli 1978.
1982 - Maďarská vláda navrhla pre nedostatok financií odklad výstavby diela približne o desať rokov.
október 1983 - Po vzájomnej dohode podpísaný protokol o zmene zmluvy medzi ČSSR a MĽR, ktorý zakotvil nové dohodnuté časové termíny výstavby. Obsah, zmysel a základné princípy skôr uzavretej zmluvy sa nezmenil.
Od polovice 80. rokov - Protesty maďarských ekológov proti dostavbe vodného diela. V roku 1988 sa k protestom pripojili aj československí aktivisti.
máj 1989 - Vláda MĽR rozhodla o pozastavení stavby stupňa Nagymaros. Československá vláda to označila za neodôvodnený krok. O päť mesiacov neskôr potvrdil ukončenie stavby na úseku Nagymaros maďarský parlament.
júl 1991 - Slovenská vláda po posúdení viacerých možností schválila realizáciu "dočasného riešenia", teda variantu "C" - vybudovania vodného diela Gabčíkovo len na československom území so zmenšenou zdržou, bez vodného diela Nagymaros. V novembri sa výstavba začala.
7. mája 1992 - Po neúspešných rokovaniach vypovedala maďarská strana zmluvu z roku 1977. Slovenská i československá federálna vláda označili krok za právne neúčinný, pretože zmluva neobsahovala ustanovenia o jednostrannom vypovedaní.
24. októbra 1992 - Slovenská strana prehradila Dunaj pri Čunove a odklonila rieku z jej pôvodného koryta. Vodné dielo Gabčíkovo bolo uvedené do prevádzky.
1. januára 1993 - Slovensko sa stalo samostatnou republikou a prevzalo všetky záväzky spojené so zmluvou z roku 1977.
máj 1994 - Slovensko a Maďarsko oficiálne požiadali o riešenie sporu Medzinárodný súdny dvor v Haagu.
25. septembra 1997 - Medzinárodný súdny dvor v Haagu potvrdil platnosť zmluvy o výstavbe a prevádzke Gabčíkova- Nagymaros z roku 1977. Rozhodol, že Maďarsko nemalo právo zmluvu vypovedať. Za protiprávny ale označil aj postup Slovenska, ktoré jednostranne dostavalo vodné dielo na svojom území. Obidvom stranám nariadil, aby rokovali o vyriešení sporu.
27. februára 1998 - Slovenskí a maďarskí experti sa dohodli na zmene rámcovej zmluvy, ktorá mala predstavovať základ novej alebo zmenenej medzištátnej zmluvy o výstavbe vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros z roku 1977.
5. marca 1998 - Maďarská vláda odložila podpis rámcovej dohody na neurčito.
3. septembra 1998 -Slovensko sa rozhodlo požiadať Medzinárodný súdny dvor v Haagu o "dodatočný rozsudok", ktorý mal vysvetliť, ako sa má naplniť predchádzajúci verdikt zo septembra 1997.
13. apríla 2004 - Vládne delegácie Slovenska a Maďarska obnovili po dvoch rokoch rokovania o vodnom diele Gabčíkovo- Nagymaros. Konečné riešenie sporu zatiaľ nebolo navrhnuté.
Základné údaje o vodnom diele na Dunaji:
Pôvodne plánované rozloženie:
Sústava vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros mala pokryť 205 km dlhý úsek Dunaja na hranici medzi Slovenskom a Maďarskom (od riečneho kilometra 1860 do riečneho kilometra 1655 medzi Bratislavou a Budapešťou). Slovenská časť projektu zahŕňala 69 kilometrov dlhý úsek Gabčíkovo, končiaci prehĺbením Dunaja na riečnom kilometri 1791. Úsek Nagymaros mal mať dĺžku 136 kilometrov.
Postavená časť:
Z projektu vodných diel na Dunaji bola napokon realizovaná len slovenská časť, a to v pozmenenej podobe (takzvaný variant "C"). Vodné dielo Gabčíkovo dnes tvorí prehradenie starého koryta Dunaja pri bratislavskej mestskej časti Čunovo (osem kilometrov vyššie proti prúdu, než sa pôvodne plánovalo - tu sú ešte obidva brehy rieky na slovenskom území), vodná nádrž Hrušov, do ktorej bola voda odvedená, vodné elektrárne a plavebné komory v Gabčíkove, prehĺbený odpadový kanál a ďalšie menšie elektrárne.
Vodná nádrž Hrušov má rozlohu 46 km2 (na porovnanie: najväčšia česká vodná nádrž, Orlická priehrada na Vltave má 27,3 km2) a zadržiava vodu v objeme približne 200 miliónov metrov kubických. Ľavostranná hrádza zdrže je dlhá 25,6 kilometra, pravostranná 10,5 kilometra. Prívodný kanál ku Gabčíkovu meria 17 kilometrov, odpadový kanál je dlhý osem kilometrov. Dielo Gabčíkovo má maximálny prietok 5088 m3/s.
Parametre nepostavených častí:
Vodná nádrž Nagymaros (obec sa nachádza na úseku Dunaja, ktorý už preteká výlučne maďarským územím), mala zadržať 550 miliónov metrov kubických vody. V miestnej elektrárni malo pracovať šesť turbín s výkonom 158 MW. Rovnako ako v Gabčíkove sa počítalo s dvoma plavebnými komorami.
Výkon:
Gabčíkovská vodná elektráreň, súčasťou ktorej je osem kaplánových turbín, má výkon 720 MW (Orlická priehrada so štyrmi turbínami typu Kaplan má približne polovičný). Gabčíkovo je zdrojom asi desiatich percent všetkej spotrebovanej elektrickej energie na Slovensku a tvorí viac než polovicu výkonu všetkých slovenských vodných elektrární. Menšia vodná elektráreň Čunovo vyššie proti prúdu má výkon asi 24 MW.
Argumenty v prospech stavby a proti nej:
Sústava vodných diel bola pripravovaná predovšetkým ako ochrana proti povodniam v Podunajskej nížine. Zároveň mala zabezpečiť riečnu dopravnú trasu medzi Bratislavou a Budapešťou, predovšetkým preklenúť miestne brodové úseky a umožniť tak plavbu lodiam s hlbším ponorom. Od začiatku sa počítalo aj s využitím potenciálu Dunaja na ekologickú výrobu elektrickej energie. Stavba mala taktiež vyriešiť problémy s miestnou hladinou spodných vôd a vytvoriť predpoklady pre hospodársky rozvoj v okolí (vrátane rekreačného využitia).
Projekt Gabčíkovo-Nagymaros bol však často označovaný aj ako produkt socialistickej megalománie. Predovšetkým ekologickí aktivisti varovali pred vplyvmi vodného diela na unikátny ekosystém lužných lesov. Objavili sa aj obavy, že priehrady ohrozia zdroje pitnej vody pre Budapešť a zhoršia kvalitu spodných vôd.
50. roky 20. storočia - Prvé medzivládne rokovania o ochrane proti povodniam a využití hydroenergetického potenciálu Dunaja na úseku medzi Bratislavou a Budapešťou.
16. septembra 1977 - V Budapešti podpísaná medzištátna zmluva medzi Československou socialistickou republikou (ČSSR) a Maďarskou ľudovou republikou (MLR) o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo- Nagymaros na Dunaji. Práce sa začali v apríli 1978.
1982 - Maďarská vláda navrhla pre nedostatok financií odklad výstavby diela približne o desať rokov.
október 1983 - Po vzájomnej dohode podpísaný protokol o zmene zmluvy medzi ČSSR a MĽR, ktorý zakotvil nové dohodnuté časové termíny výstavby. Obsah, zmysel a základné princípy skôr uzavretej zmluvy sa nezmenil.
Od polovice 80. rokov - Protesty maďarských ekológov proti dostavbe vodného diela. V roku 1988 sa k protestom pripojili aj československí aktivisti.
máj 1989 - Vláda MĽR rozhodla o pozastavení stavby stupňa Nagymaros. Československá vláda to označila za neodôvodnený krok. O päť mesiacov neskôr potvrdil ukončenie stavby na úseku Nagymaros maďarský parlament.
júl 1991 - Slovenská vláda po posúdení viacerých možností schválila realizáciu "dočasného riešenia", teda variantu "C" - vybudovania vodného diela Gabčíkovo len na československom území so zmenšenou zdržou, bez vodného diela Nagymaros. V novembri sa výstavba začala.
7. mája 1992 - Po neúspešných rokovaniach vypovedala maďarská strana zmluvu z roku 1977. Slovenská i československá federálna vláda označili krok za právne neúčinný, pretože zmluva neobsahovala ustanovenia o jednostrannom vypovedaní.
24. októbra 1992 - Slovenská strana prehradila Dunaj pri Čunove a odklonila rieku z jej pôvodného koryta. Vodné dielo Gabčíkovo bolo uvedené do prevádzky.
1. januára 1993 - Slovensko sa stalo samostatnou republikou a prevzalo všetky záväzky spojené so zmluvou z roku 1977.
máj 1994 - Slovensko a Maďarsko oficiálne požiadali o riešenie sporu Medzinárodný súdny dvor v Haagu.
25. septembra 1997 - Medzinárodný súdny dvor v Haagu potvrdil platnosť zmluvy o výstavbe a prevádzke Gabčíkova- Nagymaros z roku 1977. Rozhodol, že Maďarsko nemalo právo zmluvu vypovedať. Za protiprávny ale označil aj postup Slovenska, ktoré jednostranne dostavalo vodné dielo na svojom území. Obidvom stranám nariadil, aby rokovali o vyriešení sporu.
27. februára 1998 - Slovenskí a maďarskí experti sa dohodli na zmene rámcovej zmluvy, ktorá mala predstavovať základ novej alebo zmenenej medzištátnej zmluvy o výstavbe vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros z roku 1977.
5. marca 1998 - Maďarská vláda odložila podpis rámcovej dohody na neurčito.
3. septembra 1998 -Slovensko sa rozhodlo požiadať Medzinárodný súdny dvor v Haagu o "dodatočný rozsudok", ktorý mal vysvetliť, ako sa má naplniť predchádzajúci verdikt zo septembra 1997.
13. apríla 2004 - Vládne delegácie Slovenska a Maďarska obnovili po dvoch rokoch rokovania o vodnom diele Gabčíkovo- Nagymaros. Konečné riešenie sporu zatiaľ nebolo navrhnuté.
Základné údaje o vodnom diele na Dunaji:
Pôvodne plánované rozloženie:
Sústava vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros mala pokryť 205 km dlhý úsek Dunaja na hranici medzi Slovenskom a Maďarskom (od riečneho kilometra 1860 do riečneho kilometra 1655 medzi Bratislavou a Budapešťou). Slovenská časť projektu zahŕňala 69 kilometrov dlhý úsek Gabčíkovo, končiaci prehĺbením Dunaja na riečnom kilometri 1791. Úsek Nagymaros mal mať dĺžku 136 kilometrov.
Postavená časť:
Z projektu vodných diel na Dunaji bola napokon realizovaná len slovenská časť, a to v pozmenenej podobe (takzvaný variant "C"). Vodné dielo Gabčíkovo dnes tvorí prehradenie starého koryta Dunaja pri bratislavskej mestskej časti Čunovo (osem kilometrov vyššie proti prúdu, než sa pôvodne plánovalo - tu sú ešte obidva brehy rieky na slovenskom území), vodná nádrž Hrušov, do ktorej bola voda odvedená, vodné elektrárne a plavebné komory v Gabčíkove, prehĺbený odpadový kanál a ďalšie menšie elektrárne.
Vodná nádrž Hrušov má rozlohu 46 km2 (na porovnanie: najväčšia česká vodná nádrž, Orlická priehrada na Vltave má 27,3 km2) a zadržiava vodu v objeme približne 200 miliónov metrov kubických. Ľavostranná hrádza zdrže je dlhá 25,6 kilometra, pravostranná 10,5 kilometra. Prívodný kanál ku Gabčíkovu meria 17 kilometrov, odpadový kanál je dlhý osem kilometrov. Dielo Gabčíkovo má maximálny prietok 5088 m3/s.
Parametre nepostavených častí:
Vodná nádrž Nagymaros (obec sa nachádza na úseku Dunaja, ktorý už preteká výlučne maďarským územím), mala zadržať 550 miliónov metrov kubických vody. V miestnej elektrárni malo pracovať šesť turbín s výkonom 158 MW. Rovnako ako v Gabčíkove sa počítalo s dvoma plavebnými komorami.
Výkon:
Gabčíkovská vodná elektráreň, súčasťou ktorej je osem kaplánových turbín, má výkon 720 MW (Orlická priehrada so štyrmi turbínami typu Kaplan má približne polovičný). Gabčíkovo je zdrojom asi desiatich percent všetkej spotrebovanej elektrickej energie na Slovensku a tvorí viac než polovicu výkonu všetkých slovenských vodných elektrární. Menšia vodná elektráreň Čunovo vyššie proti prúdu má výkon asi 24 MW.
Argumenty v prospech stavby a proti nej:
Sústava vodných diel bola pripravovaná predovšetkým ako ochrana proti povodniam v Podunajskej nížine. Zároveň mala zabezpečiť riečnu dopravnú trasu medzi Bratislavou a Budapešťou, predovšetkým preklenúť miestne brodové úseky a umožniť tak plavbu lodiam s hlbším ponorom. Od začiatku sa počítalo aj s využitím potenciálu Dunaja na ekologickú výrobu elektrickej energie. Stavba mala taktiež vyriešiť problémy s miestnou hladinou spodných vôd a vytvoriť predpoklady pre hospodársky rozvoj v okolí (vrátane rekreačného využitia).
Projekt Gabčíkovo-Nagymaros bol však často označovaný aj ako produkt socialistickej megalománie. Predovšetkým ekologickí aktivisti varovali pred vplyvmi vodného diela na unikátny ekosystém lužných lesov. Objavili sa aj obavy, že priehrady ohrozia zdroje pitnej vody pre Budapešť a zhoršia kvalitu spodných vôd.
