Minister kultúry Daniel Krajcer pred rokovaním (Zdroj: SITA)
BRATISLAVA - Slovenský rozhlas (SRo) a Slovenská televízia (STV) sa od budúceho roka majú spojiť. Zámer ministra kultúry vytvoriť novú inštitúciu Rozhlas a televízia Slovenska dnes schválila vláda, definitívne o ňom rozhodnú poslanci.
Obe verejnoprávne médiá zatiaľ zostanú vo svojich budovách, v budúcnosti by sa vraj mali presťahovať. Súčasných riaditeľov SRo a STV nahradí nový, volený parlamentom, bude mať však samostatných zástupcov pre televíziu i rozhlas.
Generálneho riaditeľa už podľa návrhu nebude voliť kontrolná rada televízie či rozhlasu, ale parlament. Vráti sa tak stav spred siedmich rokov. V roku 2003 totiž vláda Mikuláša Dzurindu (SDKÚ-DS) s cieľom odpolitizovať obe médiá presadila, aby riaditeľov oboch verejnoprávnych médií vyberali ich kontrolné rady. Rady a Dozorné komisie STV a SRo nahradí nová deväťčlenná rada, ktorej členov budú tiež vyberať poslanci. O generálnom riaditeľovi i zložení novej rady by malo plénum rozhodnúť v prvých mesiacoch budúceho roka; dovtedy povedú STV i SRo ich súčasný šéfovia - za STV Štefan Nižňanský a za SRo Miloslava Zemková.
Generálny riaditeľ by mal mať podľa ministra kultúry Daniela Krajcera (SaS) väčšie právomocami i povinnosti; odvolať ho bude možné aj v prípade porušenia rozpočtovej disciplíny. "V prípade, že generálny riaditeľ nedodrží schválené ukazovatele rozpočtu, je to dôvod na jeho okamžité odvolanie," upozornil.
Spojenie oboch inštitúcií by podľa ministra kultúry malo zastaviť "katastrofálne zadlžovanie predovšetkým STV". Zmena by na budúci rok mala údajne priniesť úsporu najmenej 1,65 milióna eur. Neuhradené záväzky verejnoprávnej televízie z minulých rokov vrátane súdnych sporov však k 1. januáru 2011 prekročia hranicu 27 miliónov eur. Krajcer nevylúčil, že na ich úhrade sa bude musieť podieľať aj štát. "Reforma verejnoprávnych médií sa v tom horizonte, ja to odhadujem na minimálne tri roky, musí robiť v súčinnosti s ministerstvom financií, to je jednoducho realita a nevyhnutnosť" poznamenal.
Viaceré inštitúcie ministerstvo kultúry kritizovali, že sa so schvaľovaním zmien ponáhľa. Krajcerov úrad dostalo voči zneniu zákona počas skráteného pripomienkového konania vyše 500 pripomienok; veľká časť z nich bola zapracovaná. Poslanci by mali o norme rozhodovať v skrátenom legislatívnom konaní, dôvodom je vraj zlá finančná situácia STV. "V prípade STV reálne hrozia vážne hospodárske škody, pokiaľ by sme nekonali," tvrdil Krajcer.
Vznikom Rozhlasu a televízie Slovenska sa podľa Krajcera reforma verejnoprávnych médií nekončí; trvať by mala zhruba tri roky. "Ďalším krokom bude zrušenie doterajšieho modelu financovania," predostrel nasledujúce kroky. V praxi to bude znamenať zrušenie takzvaných koncesionárskych poplatkov od roku 2012. Nasledovať vraj bude sťahovanie televízie a rozhlasu z ich terajších budov do spoločného sídla. "SRo a STV sa zbavia neefektívnych budov," dodal Krajcer. Minister do budúcnosti počíta aj so zmenou fungovania verejnoprávnej Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR), bližšie to však nekonkretizoval. "Myslím si, že bude možné nájsť efektívnejší model fungovania," poznamenal. Zároveň však upozornil, že nie je zástancom zrušenia TASR.
Najznámejšou verejnoprávnou televíznou a rozhlasovou spoločnosťou na svete je zrejme britská BBC (British Broadcasting Corporation), ktorá funguje takmer od začiatku 20. storočia. V Nemecku je zas ARD federálnym spoločenstvom desiatich verejnoprávnych televíznych a rozhlasových spoločností nemeckých regiónov. V Rakúsku dominuje národná verejnoprávna televízna a rozhlasová organizácia ORF (Österreichischer Rundfunk).
V Belgicku majú verejnoprávny rozhlas a televíziu hneď trikrát podľa jazykových regiónov - RTBF pre francúzske vysielanie, BRTN pre flámske a BRF pre nemecké vysielanie. Verejnoprávny rozhlas a televízia v jednom existujú aj v Slovinsku - RTV (Radiotelevizija Slovenija), na Islande - RÚV (Ríkisútvarpid) či vo Švajčiarsku - SSR (Société Suisse de Radiodiffusion et Télévision).
Generálneho riaditeľa už podľa návrhu nebude voliť kontrolná rada televízie či rozhlasu, ale parlament. Vráti sa tak stav spred siedmich rokov. V roku 2003 totiž vláda Mikuláša Dzurindu (SDKÚ-DS) s cieľom odpolitizovať obe médiá presadila, aby riaditeľov oboch verejnoprávnych médií vyberali ich kontrolné rady. Rady a Dozorné komisie STV a SRo nahradí nová deväťčlenná rada, ktorej členov budú tiež vyberať poslanci. O generálnom riaditeľovi i zložení novej rady by malo plénum rozhodnúť v prvých mesiacoch budúceho roka; dovtedy povedú STV i SRo ich súčasný šéfovia - za STV Štefan Nižňanský a za SRo Miloslava Zemková.
Generálny riaditeľ by mal mať podľa ministra kultúry Daniela Krajcera (SaS) väčšie právomocami i povinnosti; odvolať ho bude možné aj v prípade porušenia rozpočtovej disciplíny. "V prípade, že generálny riaditeľ nedodrží schválené ukazovatele rozpočtu, je to dôvod na jeho okamžité odvolanie," upozornil.
Spojenie oboch inštitúcií by podľa ministra kultúry malo zastaviť "katastrofálne zadlžovanie predovšetkým STV". Zmena by na budúci rok mala údajne priniesť úsporu najmenej 1,65 milióna eur. Neuhradené záväzky verejnoprávnej televízie z minulých rokov vrátane súdnych sporov však k 1. januáru 2011 prekročia hranicu 27 miliónov eur. Krajcer nevylúčil, že na ich úhrade sa bude musieť podieľať aj štát. "Reforma verejnoprávnych médií sa v tom horizonte, ja to odhadujem na minimálne tri roky, musí robiť v súčinnosti s ministerstvom financií, to je jednoducho realita a nevyhnutnosť" poznamenal.
Viaceré inštitúcie ministerstvo kultúry kritizovali, že sa so schvaľovaním zmien ponáhľa. Krajcerov úrad dostalo voči zneniu zákona počas skráteného pripomienkového konania vyše 500 pripomienok; veľká časť z nich bola zapracovaná. Poslanci by mali o norme rozhodovať v skrátenom legislatívnom konaní, dôvodom je vraj zlá finančná situácia STV. "V prípade STV reálne hrozia vážne hospodárske škody, pokiaľ by sme nekonali," tvrdil Krajcer.
Vznikom Rozhlasu a televízie Slovenska sa podľa Krajcera reforma verejnoprávnych médií nekončí; trvať by mala zhruba tri roky. "Ďalším krokom bude zrušenie doterajšieho modelu financovania," predostrel nasledujúce kroky. V praxi to bude znamenať zrušenie takzvaných koncesionárskych poplatkov od roku 2012. Nasledovať vraj bude sťahovanie televízie a rozhlasu z ich terajších budov do spoločného sídla. "SRo a STV sa zbavia neefektívnych budov," dodal Krajcer. Minister do budúcnosti počíta aj so zmenou fungovania verejnoprávnej Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR), bližšie to však nekonkretizoval. "Myslím si, že bude možné nájsť efektívnejší model fungovania," poznamenal. Zároveň však upozornil, že nie je zástancom zrušenia TASR.
Najznámejšou verejnoprávnou televíznou a rozhlasovou spoločnosťou na svete je zrejme britská BBC (British Broadcasting Corporation), ktorá funguje takmer od začiatku 20. storočia. V Nemecku je zas ARD federálnym spoločenstvom desiatich verejnoprávnych televíznych a rozhlasových spoločností nemeckých regiónov. V Rakúsku dominuje národná verejnoprávna televízna a rozhlasová organizácia ORF (Österreichischer Rundfunk).
V Belgicku majú verejnoprávny rozhlas a televíziu hneď trikrát podľa jazykových regiónov - RTBF pre francúzske vysielanie, BRTN pre flámske a BRF pre nemecké vysielanie. Verejnoprávny rozhlas a televízia v jednom existujú aj v Slovinsku - RTV (Radiotelevizija Slovenija), na Islande - RÚV (Ríkisútvarpid) či vo Švajčiarsku - SSR (Société Suisse de Radiodiffusion et Télévision).
