Richard Sulík
BRATISLAVA - Vládna SaS dnes vyzvala na účasť v sobotňajšom referende, ktoré iniciovali jej členovia. Na tlačovej konferencii zároveň zástupcovia strany kritizovali postoj opozície, ale aj svojich koaličných partnerov ku propagácii plebiscitu.
Očakáva sa, že referendum nebude pre nízku účasť platné. Aj SaS však čelila výčitkám, že pre úspech hlasovania nevyvinula viac úsilia.
Ľudia budú môcť v hlasovaní vyjadriť svoj postoj k návrhom, aby sa zúžila právna ochrana - takzvaná imunita poslancov, znížil počet zákonodarcov zo 150 na 100, zrušili takzvané koncesionárske poplatky verejnoprávnym médiám, určil limit 40.000 eur na nákup áut pre ministrov či úradníkov, umožnilo hlasovať vo voľbách aj prostredníctvom internetu a aby už tlač nebola povinná zverejňovať odpovede politikov na publikované články.
"Chcel by som poprosiť každého jedného občana, aby venoval desať minút do toho, že zajtra, v sobotu, pôjde do hlasovacej miestnosti a vyjadrí svoj názor k šiestim referendovým otázkam," vyhlásil predseda SaS a šéf parlamentu Richard Sulík. K využitiu práva vyjadriť svoj názor vyzývali aj všetci štyria ministri SaS vo vláde Ivety Radičovej (SDKÚ-DS)- Juraj Miškov, Jozef Mihál, Daniel Krajcer a Ľubomír Galko.
Sulík zároveň vytkol ďalším politickým stranám, že sa vo väčšej miere nezapojili do propagácie plebiscitu. "Mrzí ma vlažný prístup parlamentných strán, aj koaličných, ktoré nedokázali sa nejak preniesť cez tú čiste stranícku rovinu a nepodporili referendum," poznamenal. Jednoznačne proti referendu sa postavili opozičné strany SNS a Smer-SD. Zástupcovia SNS označili hlasovanie za stratu času a peňazí, SaS čelila aj kritike za to, že referendum je prostriedkom na jej zviditeľnenie sa. Vlažný postoj mali k plebiscitu napríklad aj ministri za SDKÚ-DS či šéf poslaneckého klubu KDH Pavol Hrušovský.
Niektorí analytici však očakávali výraznejšiu aktivitu na podporu referenda aj od samotnej SaS. Sulík čelil napríklad aj výhradám, že sa nezúčastnil na žiadnom mítingu, na ktorom by vyzval k hlasovaniu. Strana navyše premeškala termín, v ktorom bolo možné navrhnúť svojho nominanta do ústrednej referendovej komisie. K propagácii hlasovania tak napokon podľa časti odborníkov nepriamo v najväčšej miere napomohol opozičný Smer-SD. Opakovane totiž slovne útočil na členov SaS a pokúsil sa taktiež odvolať predsedu parlamentu Sulíka, čo bolo v centre širokého záujmu médií.
Na Slovensku bolo doposiaľ šesť referend, platné bolo len jedno, a to o vstupe Slovenska do Európskej únie. V ostatných prípadoch sa hlasovania nezúčastnila potrebná nadpolovičná časť voličov.
Ľudia budú môcť v hlasovaní vyjadriť svoj postoj k návrhom, aby sa zúžila právna ochrana - takzvaná imunita poslancov, znížil počet zákonodarcov zo 150 na 100, zrušili takzvané koncesionárske poplatky verejnoprávnym médiám, určil limit 40.000 eur na nákup áut pre ministrov či úradníkov, umožnilo hlasovať vo voľbách aj prostredníctvom internetu a aby už tlač nebola povinná zverejňovať odpovede politikov na publikované články.
"Chcel by som poprosiť každého jedného občana, aby venoval desať minút do toho, že zajtra, v sobotu, pôjde do hlasovacej miestnosti a vyjadrí svoj názor k šiestim referendovým otázkam," vyhlásil predseda SaS a šéf parlamentu Richard Sulík. K využitiu práva vyjadriť svoj názor vyzývali aj všetci štyria ministri SaS vo vláde Ivety Radičovej (SDKÚ-DS)- Juraj Miškov, Jozef Mihál, Daniel Krajcer a Ľubomír Galko.
Sulík zároveň vytkol ďalším politickým stranám, že sa vo väčšej miere nezapojili do propagácie plebiscitu. "Mrzí ma vlažný prístup parlamentných strán, aj koaličných, ktoré nedokázali sa nejak preniesť cez tú čiste stranícku rovinu a nepodporili referendum," poznamenal. Jednoznačne proti referendu sa postavili opozičné strany SNS a Smer-SD. Zástupcovia SNS označili hlasovanie za stratu času a peňazí, SaS čelila aj kritike za to, že referendum je prostriedkom na jej zviditeľnenie sa. Vlažný postoj mali k plebiscitu napríklad aj ministri za SDKÚ-DS či šéf poslaneckého klubu KDH Pavol Hrušovský.
Niektorí analytici však očakávali výraznejšiu aktivitu na podporu referenda aj od samotnej SaS. Sulík čelil napríklad aj výhradám, že sa nezúčastnil na žiadnom mítingu, na ktorom by vyzval k hlasovaniu. Strana navyše premeškala termín, v ktorom bolo možné navrhnúť svojho nominanta do ústrednej referendovej komisie. K propagácii hlasovania tak napokon podľa časti odborníkov nepriamo v najväčšej miere napomohol opozičný Smer-SD. Opakovane totiž slovne útočil na členov SaS a pokúsil sa taktiež odvolať predsedu parlamentu Sulíka, čo bolo v centre širokého záujmu médií.
Na Slovensku bolo doposiaľ šesť referend, platné bolo len jedno, a to o vstupe Slovenska do Európskej únie. V ostatných prípadoch sa hlasovania nezúčastnila potrebná nadpolovičná časť voličov.
