BREZOVÁ POD BRADLOM - Spomienka na jedného z najvýznamnejších slovenských politikov - Milana Rastislava Štefánika prilákala dnes k jeho Mohyle približne tri stovky ľudí.
Dôchodkyňa Anna vraj Štefánikovu mohylu dôverne pozná, po Bradle sa preháňala už ako dieťa. "S vrchom sme úzko spojení od svojej mladosti, od malička. Chodili sme sem peši, okolo salaša, vždy sme natrhali nejaké kvetinky a dali ich Štefánikovi," povedala bývalá učiteľka. Pripomenul, že na vrchu voľakedy stála aj Štefánikova rozhľadňa, odkiaľ bol výhľad na okolie i oblohu.
Osobnosť štátnika jej vraj už v detských rokoch priblížil dedo, ktorý bol za prvej svetovej vojny legionárom v Rusku. Československých legionárov na Sibíri navštívil na sklonku vojny aj Štefánik v hodnosti francúzskeho brigádneho generála. Najsilnejším zážitkom však boli pre ňu oslavy v roku 1968, keď sa na vrchu zišli údajne tisícky ľudí z celého Československa. "Mne utkvela v pamäti Mohyla, akú som ju ešte nikdy dovtedy nevidela, pretože horeli vatry a bola osvietená tak, že nad Košariskami visel jej tieň," priblížila atmosféru jedinečnej akcie sympatická rodáčka z Košarísk. Upozornila, že po nástupe normalizácie v 70. rokoch minulého storočia bolo meno Štefánika v spoločnosti opäť tabu a oslavy sa podarilo obnoviť až po páde režimu v roku 1989. "Teším sa, že po rokoch mlčania sa generál dostáva opäť do povedomia ľudí," dodala.
Okrúhle výročie Štefánikovho narodenia prilákalo na Bradlo aj Žilinčana Stanislava Ďurošku s manželkou a synom, od cesty ich neodradilo ani chladné počasie a vytrvalé mrholenie. "Cieľom je podporiť u syna vzťah k histórii," naznačil hlavný dôvod účasti Ďuroška. Mohylu navštívil po prvý raz, hoci na podobných akciách už bol viackrát.
Kolotoč spomienkových akcií na spoluzakladateľa prvej Československej republiky odštartoval stredajší turistický pochod z Priepasného na Bradlo, nasledovali výstava fotoamatérov spojená s digitálnou prezentáciou Štefánikových fotografií či premietanie dokumentov o jeho živote. Sobota zas patrila vystúpeniam folklórnych súborov či cyklistickým pretekom v cross-country, na svoje si prišli aj fanúšikovia tanečnej akadémie Laciho Strikea, historického šermu či speváka Petra Cmoríka.
Pamiatku rodáka z Košarísk si v jeho rodnej obci uctil už v sobotu prezident Ivan Gašparovič, dnes na Bradle položili vence premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS), podpredseda parlamentu Robert Fico (Smer-SD) či minister obrany Ľubomír Galko (SaS). Radičová s Ficom prišli pod pamätník spoločne, po Radičovej vystúpil s prejavom aj expremiér.
Zástupcovia opozície pritom za Ficovej vlády v predchádzajúcich štyroch rokoch na podobných akciách priestor nedostávali. "Ak niekto prejaví vôľu vystúpiť pri takejto dôležitej a slávnostnej udalosti, a najmä v situáciách, ktoré nás nemajú rozdeľovať, (...), tak potom bolo mi cťou, že pán podpredseda parlamentu, expremiér Fico, požiadal o vystúpenie," povedala Radičová. V slávnostnom príhovore vyzdvihla potrebu pripomínať si "dobrodruha a akčného intelektuála, ktorý mal rád životné výzvy", keďže bývalý režim jeho meno z učebníc vymazal.
Spoluzakladateľa Československa pripomína po celom Slovensku niekoľko desiatok sôch, pamätníkov či búst. Jednou z najvzácnejších sôch sa môže pochváliť obec Predmier pri Bytči, Štefánikova socha od Pavla Bána tam s výnimkou jednoročnej prestávky stojí už od roku 1930. Najznámejšou a najpompéznejšou spomienkou na generála však zostáva mohyla na Bradle z dielne Dušana Jurkoviča, na ktorú boli potrebné travertínové bloky. Stavbu dokončili v roku 1928 údajne po 280 dňoch aj vďaka veľkému nasadeniu robotníkov.
Astronóm, politik a generál sa do Československa, k vzniku ktorého významne prispel, nevrátil živý. Cesta do vlasti sa mu stala osudnou, keďže taliansky dvojplošník so Štefánikom na palube sa zrútil 4. mája 1919 blízko Bratislavy. Tragédiu dodnes sprevádza viacero verzií o jej príčinách, od chyby pilota cez technický problém až po nepotvrdené teórie o údajnom atentáte. Štefánikove pozostatky sú uložené v mohyle na vrchu Bradlo.
