BRATISLAVA - Vystúpenie KDH z druhej Dzurindovej vlády na jar v roku 2006 je podľa predsedu kresťanských demokratov Jána Figeľa memento a lekcia nielen pre KDH, ale aj pre jeho partnerov, aby rátali s tým, že dohoda sa má dodržiavať.
„Dokonca sa má dodržiavať nielen písomná dohoda, ale aj povedané slovo. Ak iným možno menej, ale nám určite viac záleží a bude záležať na korektnosti, čitateľnosti, na dodržiavaní hodnôt,“ uviedol Figeľ. KDH vystúpilo z vlády, pretože Mikuláš Dzurinda odmietol rokovať o vatikánskej zmluve o výhrade vo svedomí.
Podľa vtedajšieho stanoviska KDH prijatie zmluvy vyplývalo z programového vyhlásenia vlády. Do volieb vládla menšinová vláda. Voľby sa však konali o tri mesiace skôr, ako pôvodne mali byť. Sloboda svedomia je podľa Figeľa takou dimenziou, ktorá je primárna pre celkovú ľudskú slobodu.
„Naša sloboda sociálna, ekonomická, politická sa začína slobodou svedomia, myslenia, vyjadrovania názorov. Považujem to za dôležité pre krajinu, aby sme takéto témy neodkladali ad acta alebo nevedeli pomenovať tak, že nás formujú a robia slobodnejšími. Principiálnosť postoja aj v takejto otázke, ale aj pri korupcii, zachováva krajine a strane kredit, že to nie je všetko stratené, že to nie je všetko len o počítateľných alebo mocenských záujmoch, ale aj o hodnotách,“ uviedol Figeľ.
