BRATISLAVA - Poslanec Daniel Lipšic z KDH dnes podá do parlamentu návrh novely Ústavy a Zákon o opatreniach voči osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov. Týkať sa má fyzických aj právnických osôb. V Ústave chce Lipšic doplniť článok o vlastníckom práve, v zákone chce dôkazné bremeno preukazovania majetku preniesť na daného človeka, voči ktorému bude vedené civilné konanie.
„Bez toho, aby sme novelizovali ústavu, nebudeme môcť prijať účinný a razantný zákon o preukazovaní pôvodu majetku," povedal na tlačovej besede.
Rozdiel medzi hodnotou majetku a legálnymi príjmami, ktorý bude iniciovať civilné konanie, má byť podľa Lipšicovho návrhu 500 násobok minimálnej mzdy, čo je dnes približne 150 tisíc eur. “Nikto nebude mať povinnosť preukazovať, odkiaľ majetok nadobudol, … nikto nemá povinnosť archivovať si účty ani faktúry," vyhlásil Lipšic. Podľa neho je totiž princíp návrhu v tom, že sa má porovnávať legálny príjem a hodnota vlastneného majetku „v cene v čase nadobudnutia.“
Aby sa zabránilo „šikanovaniu a udavačstvu“, navrhuje Lipšic, aby prvé sito preverovania podnetov a oznámení urobila finančná polícia. Má mať väčšie kompetencie preverovania. Ak zistí, že rozdiel medzi príjmami a majetkom daného človeka alebo firmy prevyšuje navrhovanú hodnotu, podá podnet prokuratúre. Tá urobí druhé sito. Ak by sa prokurátor stotožnil s podnetom finančnej polície, podá návrh na súd, aby daná osoba zložila finančnú zábezpeku, „ako preventívne opatrenie v hodnote rozdielu medzi príjmami a majetkom“.
Prokurátor má len dokazovať, že sú skutočnosti, ktoré nasvedčujú, že rozdiel je vyšší ako navrhnutý zákonný rozdiel. „Bremeno dokazovania bude mať odporca, teda osoba, voči ktorej bude konanie smerovať a tá bude môcť preukázať, že má majetok z legálnych príjmov,“ povedal Lipšic. Ak to nepreukáže, súd bude musieť rozhodnúť o zablokovaní majetku danej osoby v hodnote spomínaného rozdielu. Ten bude na osobitnom účte rezortu financií. Na dokázanie, že majetok je z legálnych zdrojov, bude mať osoba lehotu päť rokov, po nej v prípade nedodania dôkazov prepadne zábezpeka v prospech štátu. Lipšic chce týmto mechanizmom zabezpečiť, aby zákon nebolo možné napadnúť na domácich ani medzinárodných súdnych inštitúciách.
Na margo obdobného návrhu Roberta Fica, ktorý svoj návrh predstavil v pondelok, jeho návrh zákona bude ohraničený lehotou od roku 1990. „Hovorím to veľmi otvorene, že v takom prípade je takýto návrh zákona zbytočný, neefektívny a ktokoľvek ho bude môcť ľahko obísť keď povie, či pravdivo alebo nepravdivo, že má aj z nelegálnych príjmov majetok, ale tie sú spred roku 1990. Čiže akákoľvek časová hranica v návrhu zákona znamená, že zákon je nefunkčný a neefektívny a myslím si, že pán premiér to dobre vie,“ vyhlásil.
„Pevne verím, že dôvodom, prečo tú hranicu tam chce ustanoviť je nedopatrenie a nie úmysel, aby ten návrh nebol prijatý, alebo ak bol prijatý, aby bol úplne nefunkčný,“ dodal.
Lipšic poznamenal „nerobme z týchto zákonov potemkinovskú dedinu, nerobme z toho politický marketing, nerobme z toho škôlkarské preteky“. Premiéra Fica vyzval, že ak mu ide o samotný zákon a nie divadlo, mal by spomínanú lehotu z návrhu vypustiť. V opačnom prípade podľa Lipšica bude môcť ktokoľvek režim tohto zákona obísť veľmi ľahkým vyhlásením. „To nemá význam, nerobme potom okolo toho žiadne divadlo,“ dodal.
