Mikuláš Dzurinda
BRATISLAVA - Dzurindova SDKÚ má opäť problém! A opäť sú v tom peniaze! Verejnosť sa totiž dozvedela, že vládna strana, ktorá má okrem iného na starosti aj štátnu kasu, hospodári so stratou 61 miliónov korún!
Ešte pikantnejšia je však informácia, že z tejto naozaj neutešenej situácie má SDKÚ pomôcť neznámy spasiteľ, ktorý prevzal za stranu záväzok 22 miliónov korún. Napriek tomu, že ide o veľký balík peňazí, dzurindovci sa rozhodli, že meno svojho záchrancu utaja.
Na problém upozornila Aliancia fair-play, podľa ktorej takýto postup strany vyvoláva podozrenie z korupcie a klientelizmu. SDKÚ však namiesto toho, aby poskytla verejnosti aspoň minimálne vysvetlenie o 22-miliónovom záväzku, označila alianciu za nedôveryhodnú inštitúciu, ktorej závery nepovažuje za relevantné. Hovorca SDKÚ Martin Maťko odmietol odpovedať Novému Času aj na otázku, ktorý stranícky orgán rozhodoval o prevzatí časti dlhu neznámym subjektom.
"Všetko, čo sme k tejto veci povedať chceli, sme povedali," konštatoval. Zdá sa, že najnovší vývoj okolo hospodárenia strany neprekáža ani jej členom. Poslanec NR SR Tomáš Galbavý uviedol, že SDKÚ sa správa v súlade so zákonom. "Viem tiež o tom, že výročnú správu potvrdil nezávislý audítor a to je pre mňa smerodajné," tvrdí. Jedným dychom však dodal, že súčasná legislatíva týkajúca sa financovania strán "je slabá a bezzubá".
Na rozdiel od kauzy fiktívnych darcov, ktorou sa už zaoberajú aj orgány činné v trestnom konaní, je SDKÚ v prípade 22-miliónového záväzku skutočne krytá zákonom. Politické strany totiž nemusia vo svojich finančných správach uvádzať kto, koľko a na ako dlho im peniaze požičal. Nemusia zverejňovať ani meno subjektu, ktorý sa rozhodne prevziať ich záväzky.
"V praxi to teda funguje tak, že strany si požičajú peniaze, pričom ide o niekoľkomiliónové sumy. Navyše pôžičky sú bezúročné a po vzájomnej dohode s veriteľom môžu strany zaplatiť prvú splátku aj tri-štyri roky po poskytnutí úveru," priblížila daňová a účtovná poradkyňa Aliancie fair-play Magdaléna Feniková. Nevylúčila pritom, že subjekty, ktoré stranám peniaze požičali, im po rokoch dlh úplne odpustia.
"Znamená to však, že v takom prípade by sme to už nemali brať ako pôžičku, ale ako dar a strany by tak museli zverejniť meno darcu. No súčasný právny stav toto vôbec ,neošetruje'," upozornila Feniková.
KAUZY SDKÚ
Fiktívni darcovia
Financovanie SDKÚ, tak ako ho strana zverejnila na svojej internetovej stránke, vzbudilo vážne pochybnosti. Nový Čas začiatkom tohto roka zistil, že zoznam darcov SDKÚ za rok 2002 nezodpovedal skutočnosti! Viacerí z údajných sponzorov tvrdili, že strane neposkytli žiadne finančné dary. Polícia škandál okolo financovania strany zatiaľ nevyšetrila. Znalec z oblasti hospodárstva však na základe dokladov SDKÚ nezistil formálne účtovné chyby.
Kauza vláčiky
V roku 2001 vyhlásila Železničná spoločnosť tender na nákup 35 vlakov. Neskôr sa dostal na verejnosť list člena SDKÚ Kresánka, ktorý písal premiérovi Dzurindovi. Naznačil v ňom, že do tendra sú zaangažovaní niektorí predstavitelia strany. Šéfom výberovej komisie, ktorá podľa NKÚ uprednostnila pre štát ponuku drahšiu o vyše 800-tisíc Sk, bol pritom Dzurindov brat Miroslav. Pre kauzu prišiel o post ministra dopravy Jozef Macejko a Kresánka vylúčili z SDKÚ.
Na problém upozornila Aliancia fair-play, podľa ktorej takýto postup strany vyvoláva podozrenie z korupcie a klientelizmu. SDKÚ však namiesto toho, aby poskytla verejnosti aspoň minimálne vysvetlenie o 22-miliónovom záväzku, označila alianciu za nedôveryhodnú inštitúciu, ktorej závery nepovažuje za relevantné. Hovorca SDKÚ Martin Maťko odmietol odpovedať Novému Času aj na otázku, ktorý stranícky orgán rozhodoval o prevzatí časti dlhu neznámym subjektom.
"Všetko, čo sme k tejto veci povedať chceli, sme povedali," konštatoval. Zdá sa, že najnovší vývoj okolo hospodárenia strany neprekáža ani jej členom. Poslanec NR SR Tomáš Galbavý uviedol, že SDKÚ sa správa v súlade so zákonom. "Viem tiež o tom, že výročnú správu potvrdil nezávislý audítor a to je pre mňa smerodajné," tvrdí. Jedným dychom však dodal, že súčasná legislatíva týkajúca sa financovania strán "je slabá a bezzubá".
Na rozdiel od kauzy fiktívnych darcov, ktorou sa už zaoberajú aj orgány činné v trestnom konaní, je SDKÚ v prípade 22-miliónového záväzku skutočne krytá zákonom. Politické strany totiž nemusia vo svojich finančných správach uvádzať kto, koľko a na ako dlho im peniaze požičal. Nemusia zverejňovať ani meno subjektu, ktorý sa rozhodne prevziať ich záväzky.
"V praxi to teda funguje tak, že strany si požičajú peniaze, pričom ide o niekoľkomiliónové sumy. Navyše pôžičky sú bezúročné a po vzájomnej dohode s veriteľom môžu strany zaplatiť prvú splátku aj tri-štyri roky po poskytnutí úveru," priblížila daňová a účtovná poradkyňa Aliancie fair-play Magdaléna Feniková. Nevylúčila pritom, že subjekty, ktoré stranám peniaze požičali, im po rokoch dlh úplne odpustia.
"Znamená to však, že v takom prípade by sme to už nemali brať ako pôžičku, ale ako dar a strany by tak museli zverejniť meno darcu. No súčasný právny stav toto vôbec ,neošetruje'," upozornila Feniková.
KAUZY SDKÚ
Fiktívni darcovia
Financovanie SDKÚ, tak ako ho strana zverejnila na svojej internetovej stránke, vzbudilo vážne pochybnosti. Nový Čas začiatkom tohto roka zistil, že zoznam darcov SDKÚ za rok 2002 nezodpovedal skutočnosti! Viacerí z údajných sponzorov tvrdili, že strane neposkytli žiadne finančné dary. Polícia škandál okolo financovania strany zatiaľ nevyšetrila. Znalec z oblasti hospodárstva však na základe dokladov SDKÚ nezistil formálne účtovné chyby.
Kauza vláčiky
V roku 2001 vyhlásila Železničná spoločnosť tender na nákup 35 vlakov. Neskôr sa dostal na verejnosť list člena SDKÚ Kresánka, ktorý písal premiérovi Dzurindovi. Naznačil v ňom, že do tendra sú zaangažovaní niektorí predstavitelia strany. Šéfom výberovej komisie, ktorá podľa NKÚ uprednostnila pre štát ponuku drahšiu o vyše 800-tisíc Sk, bol pritom Dzurindov brat Miroslav. Pre kauzu prišiel o post ministra dopravy Jozef Macejko a Kresánka vylúčili z SDKÚ.
