KOŠICE - So štrnástimi obeťami, ktoré zahynuli pri tragickej dopravnej nehode slovenského autobusu v Chorvátsku, sa prišli symbolicky rozlúčiť stovky Košičanov.
Blízki príbuzní, ale aj ľudia, ktorí obete nepoznali zaplnili hľadisko historickej budovy Štátneho divadla, pričom desiatky ďalších sledovali dianie na veľkoplošnej obrazovke pred divadlom. Na javisku, ktoré bolo potiahnuté čiernym súknom, bolo množstvo kytíc a vencov ako aj symbolický katafalk s portrétmi obetí nehody. Primátor Košíc František Knapík postupne zapálil sviece pri fotografiách mŕtvych.
Predseda Košického samosprávneho kraja Zdenko Trebuľa sa poďakoval všetkým, ktorí spravili maximum pre to, aby obetí nebolo ešte viac - záchranárom, chorvátskym aj slovenským lekárom a policajtom. "Nech táto hodina rozlúčky nie je naplnená len bolesťou, smútkom, beznádejou, ale nech sa naplní aj milou spomienkou na zosnulých,“ povedal okrem iného vo svojom smútočnom prejave František Knapík. Na záver smútočnej rozlúčky zaznela skladba La crimosa – časť z Mozartovho Rekviem v podaní zboru sv. Cecílie a sláčikového orchestra Musica Iuvenalis pod taktovkou Igora Dohoviča.
„Ja som chodila cvičiť s Vierkou Medveďovou hneď, ako som odišla do dôchodku. Ona nás dôchodkyne držala pokope a naučila nás aj v tomto veku vedieť radovať sa zo života. Som veľmi smutná a bude mi veľmi chýbať,“ povedal Juliana Kožárová, ktorá sa na symbolickej rozlúčke zúčastnila.
Predseda Košického samosprávneho kraja Zdenko Trebuľa sa poďakoval všetkým, ktorí spravili maximum pre to, aby obetí nebolo ešte viac - záchranárom, chorvátskym aj slovenským lekárom a policajtom. "Nech táto hodina rozlúčky nie je naplnená len bolesťou, smútkom, beznádejou, ale nech sa naplní aj milou spomienkou na zosnulých,“ povedal okrem iného vo svojom smútočnom prejave František Knapík. Na záver smútočnej rozlúčky zaznela skladba La crimosa – časť z Mozartovho Rekviem v podaní zboru sv. Cecílie a sláčikového orchestra Musica Iuvenalis pod taktovkou Igora Dohoviča.
„Ja som chodila cvičiť s Vierkou Medveďovou hneď, ako som odišla do dôchodku. Ona nás dôchodkyne držala pokope a naučila nás aj v tomto veku vedieť radovať sa zo života. Som veľmi smutná a bude mi veľmi chýbať,“ povedal Juliana Kožárová, ktorá sa na symbolickej rozlúčke zúčastnila.
