BRATISLAVA - Za účasti približne stovky ľudí si včera Občianska iniciatíva Nechceme sa prizerať na verejnom zhromaždení na Rybnom námestí pripomenula 9. september 1941 a vznik židovského kódexu na Slovensku.
Ostro protestovali proti výrokom ministra spravodlivosti Štefana Harabina, ktoré vyslovil v Národnej rade SR na adresu Židov či proti postoju arcibiskupa Jána Sokola k slovenskému prezidentovi Jozefovi Tisovi. „Slovensko sa fašizuje. Nechceme sa prizerať na tých, ktorí sú aj z našich daní platení za to, aby v takýchto situáciách nemlčali. Tomuto chce naše verejné zhromaždenie povedať svoje nie,“ vyhlásil signatár občianskej iniciatívy Martin Kocúr.
Ako uviedol, „my chceme, aby zaznel hlas občanov, ktorí nesúhlasia s tým, čo sa deje vo vláde, čo sa deje v spoločnosti.“ Tolerancia a pozitívne vnímanie slovenského štátu vedie k rasovej a etnickej neznášanlivosti, dodal. Herečka Emília Vášáryová pred zhromaždením vzdala hlbokú úctu židovským spoluobčanom, ktorí zahynuli v koncentračných táboroch. Zároveň upozornila na apatiu a ľahostajnosť našej spoločnosti voči tomuto problému.
„Máme veľmi jasne rozlišovať medzi pravým vlastenectvom a medzi falošným vlastenectvom. Medzi vlastenectvom, ktoré nabáda k rasovej nenávisti a vlastenectvom, ktoré si ctí lásku k vlasti, úctu ku kultúre, úctu k svojim tradíciám,“ povedala. Hudobník Michal Kaščák zase ostro kritizoval súčasných i bývalých politikov či verejných činiteľov. Na adresu Vladimíra Mečiara, Štefana Harabina či Gustáva Husáka povedal, „to, že je niekto právnik, ešte neznamená, že si ctí ľudské práva a nenapomáha bezpráviu.“ Nevyhol sa ani kritike vyšetrovania prípadu Hedvigy Malinovej či vraždy študenta Daniela Tupého.
Na zhromaždení sa zišli aj známe osobnosti ako profesor Pavel Traubner, politológ Martin Bútora, historička Katarína Hradská či violončelista Jozef Lupták, ktorý pred publikom vystúpil so skladbou od Ernesta Blocha Židovská modlitba. Na zhromaždení bol aj jeden z pamätníkov židovskej tragédie Ivan Tepfnor. Na túto čiernu etapu dejín si spomína takto: " V 1942, po vzniku židovského kódexu ma vyhodili zo školy. Môjho staršieho brata zobrali do koncentračného tábora a išiel rovno do plynu v marci 1942. Z mojej rodiny zahynulo v koncentračných táboroch 56 ľudí. Ostali sme traja. Skrývali sme sa na Slovensku, môj otec matka a ja. Pochádzam zo Skalice, odkiaľ deportovali sto osôb, zachránilo sa päť ľudí."
Na otázku, ako vníma postoj mladých ľudí k tejto udalosti, hovorí, že má dobré skúsenosti. „Stretávam sa s mladými, v dome seniorov, rozprávame sa o týchto udalostiach,“ poznamenal. Židovský kódex (oficiálne nariadenie o právnom postavení Židov) bolo vládne nariadenie v prvej slovenskej republike obsahujúce súbor protižidovských predpisov z 9. septembra 1941. Išlo v prevažnej miere o kópiu nemeckých protižidovských zákonov. Židia boli definovaní na etnickom aj náboženskom princípe.
Osoby spĺňajúce túto definíciu boli pozbavené viacerých základných práv, všetkého nehnuteľného a časti hnuteľného majetku, vzťahovala sa na nich "pracovná povinnosť" a od šiestich rokov museli nosiť šesťcípu žltú hviezdu. Proti nariadeniu protestovali v protestnom Memorande slovenskí biskupi v októbri 1941. Podobne Vatikán v nóte odovzdanej veľvyslancovi Karolovi Sidorovi 12. novembra 1941 nariadenie hodnotí ako "rasové zákony, ktoré obsahujú nariadenia priamo protiviace sa katolíckym princípom...".
