BRATISLAVA - Zdvihli sme hlavy proti zdvihnutým hlavniam - tak znie nápis na kamennej tabuli, ktorú dnes odhalili na počesť obetavej a čestnej práce redaktorov a pracovníkov Československého rozhlasu, ktorí v auguste 1968 vysielali, informovali obyvateľov, i keď rozhlasové budovy boli obsadené okupačnými vojskami.
Tabuľu z dielne Petra Rollera odhalili pamätníci násilného vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do bývalého Československa - vtedajší šéf spravodajstva a hlavný vysielací inžinier Československého rozhlasu v Bratislave, Štefan Horský a Zdeněk Jedlička. Ako povedala predsedníčka Slovenského syndikátu novinárov Zuzana Krútka, s myšlienkou prípravy pamätnej tabule prišiel publicista a prozaik, dlhoročný spolupracovník rozhlasu a televízie Vladimír Babnič ešte v čase, keď nebola na čele syndikátu.
"Zdvihli sme hlavy proti zdvihnutým hlavniam" - je citát z vtedajšieho ilegálneho vysielania rozhlasu. Miesto na umiestnenie tabule, na bývalú budovu konzervatória, je symbolické a vybral ho syndikát v spolupráci s bratislavským magistrátom a Slovenským rozhlasom (SRo). "Je tu také genius loci, v okolitých budovách, v okruhu 50, 100 a 200 metrov sídlili jednotlivé zložky, ktoré spracovávali jednotlivé materiály do vysielania," konštatovala Krútka.
Okoloidúcim by tabuľa umiestnená na bočnej stene novej budovy magistrátu na Primaciálnom námestí v Bratislave, pri budove dnešnej teologickej fakulty, mala pripomínať aj to, že i vďaka výzvam novinárov - nielen z rozhlasu, si okupácia nevyžiadala viac obetí. Z rozhlasu 21. augusta, ale aj v nasledujúce dni zaznievali aj tieto vety: "Včera prekročili vojská Sovietskeho zväzu, Poľskej ľudovej republiky, Nemeckej demokratickej republiky, Maďarskej ľudovej republiky a Bulharskej ľudovej republiky štátne hranice Československej socialistickej republiky. .... Milí priatelia a zdá sa, že toto bude už posledná výzva, s ktorou sa na vás obraciame, pretože v tejto chvíli nás obsadzujú príslušníci sovietskej armády."
Na podujatí sa zúčastnili viacerí poslanci Národnej rady SR a ako oficiálny hosť aj podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič. Je to návrat a oživenie našej histórie, jej počlovečenie, ocenil skutky redaktorov rozhlasu spred 40-tich rokov Čaplovič. Ako ďalej povedal pre agentúru SITA vicepremiér, ktorý bol v tom čase ako študent na brigáde, na výskume v Červenom Kláštore, keby nebolo rozhlasu, nevedel by, čo sa deje. Rádio totiž bolo vtedy v každej rodine hlavným zdrojom informácií. Až dnes Čaplovič konečne spoznal viacerých redaktorov, technikov a spojárov z tých čias . Nesmierne sa im s vďakou skláňam, dávali neskreslené informácie a pripomínali, že spolu s nami majú nesúhlasné stanoviská k okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy, dodal Čaplovič.
Generálna riaditeľka Slovenského rozhlasu Miloslava Zemková počas odhalenia tabule redaktorom, technikom a spojárom rozhlasu poďakovala za odvahu. Verí, že pamätná tabuľa bude súčasníkom, ale aj našim nasledovníkom pripomínať ich odvahu a občiansku statočnosť. Rozhlasové strediská na Slovensku obsadili sovietski vojaci v deň vpádu vojsk (21. augusta 1968) a vyhnali z nich všetkých zamestnancov. Vysielanie však pokračovalo z utajovaných provizórnych štúdií, väčšina z ktorých sa nachádzala práve v okolí dnešného Primaciálneho námestia v Bratislave. Z riadnych rozhlasových priestorov Československý rozhlas v Bratislave obnovil vysielanie až 3. septembra 1968. Ilegálne vysielala aj Československá televízia (ČST), ale formou rozhlasového vysielania.
V Bratislave to bolo z rozostavaných domov či garáží na Trnávke a v Prahe zo závodu Tesly, kde práve mali novovyrobený vysielač. Práve sila médií v časoch okupácie je podľa prozaika, dramatika a publicistu Antona Hykischa jedným z odkazov augusta '68. Celá krajina, ktorá bola pár dní po okupácii bez vlády, vedenia, aj vďaka obrovskej sile slova neskolabovala. Výročie okupácie si SRo začal vo vysielaní intenzívne pripomínať v stredu, 20. augusta od 22:30, trvať by malo do nedele.
Ako povedal programový riaditeľ SRo Ľuboš Machaj, vo vysielaní najmä Rádia Slovensko sa každú hodinu objavujú archívne materiály z toho obdobia, spomienky osobností, ale aj poslucháčov, špeciálne dramatické a publicistické programy, diskusie a hudba spojená s rokom 1968.
