BRATISLAVA - Inštitút sociálnej demokracie varuje pred praktikami, akými pristupujú obchodné reťazce ku svojim dodávateľom. Podľa neho tiež môžu skrývať svoje zisky pred zdanením štátom a vyvážať ich do zahraničia. Na situáciu v pondelok ráno upozornili aj priamo ministra financií SR Ladislava Kamenického (Smer-SD) a ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richarda Takáča (Smer-SD), ktorých požiadali o prijatie opatrení. Na tvrdenia ISD reagovala aj Slovenská aliancia moderného obchodu, ktorá ich označila za klamstvá.
archívne video
Reťazce predávajú až 90% potravín, kontrolujú trh a správajú sa oligopolne, tvrdí ISD
Inštitút sociálnej demokracie (ISD) upozorňuje, že dôvodom vysokej cenovej hladiny potravín na Slovensku sú dlhodobo najmä reťazce, ktoré sa správajú oligopolne. Ceny potravín neklesajú viac aj napriek stabilizácii cien energií energopomocou. Malý počet potravinových reťazcov dosahuje extrémne vysoké zisky na pomerne koncentrovanom trhu. Až 90% všetkých potravín na Slovensku sa predá práve cez obchodné reťazce.
"Ide pritom o miliardový biznis, kde sa potom spomínané stovky miliónov eur doslovne vyvážajú vo forme účtovania fiktívnych nákladov za dodávateľské služby na odôvodnenie skrytých poplatkov voči lokálnym dodávateľom do zahraničia k materským spoločnostiam. Platí, že obchodné reťazce sa správajú na trhu oligopolne a vo svoj prospech efektívne," hovorí ISD s tým, že veľmi rýchlo dokážu preniesť do koncových spotrebiteľských cien aj pomerne nevýznamný nárast nákladov, zatiaľ čo poklese nákladov nemá zvyčajne na koncové ceny skoro žiadny, alebo veľmi oneskorený vplyv, ktorý aj tak zaplatia lokálni dodávatelia vo forme akciových cien na predávaný tovar. Upozorňuje, že potraviny a nápoje pritom tvoria ¼ spotrebiteľského koša bežnej slovenskej domácnosti, pri domácnostiach seniorov a nízko-príjmových domácnostiach je tento podiel ešte vyšší.
Praktiky reťazcov voči svojim dodávateľom
Oligopolná štruktúra obchodných reťazcov na Slovensku dáva podľa ISD slovenských výrobcov a dodávateľov potravín do významne podriadeného postavenia. Obchodné reťazce využívajú dominantné postavenie na presadenie mnohých podmienok, ktoré majú priamy negatívny vplyv na ziskovosť dodávateľov.
Jedným z nich sú poplatky za zalistovanie spoločnosti (listing fees). Ide o poplatky za to, že výrobok sa dostane na pulty obchodného reťazca, pričom sa podľa ISD zvyčajne platí fixný poplatok za výrobok a osobitne za každé miesto predaja. Ďalším je spoplatnenie účasti na promočných akciách – poplatok za uvedenie ceny s fotografiou výrobku na reklamných letákoch. Upozorňuje aj na zavádzanie ceny novozavedeného tovaru. Ide o požiadavku, aby na nový výrobok, ktorý sa zaradzuje do predaja, poskytol výrobca zľavu, ktorú oznámi reťazec, ale náklady znáša len výrobca. V obchodných reťazcoch tiež podľa ISD platí, že prvá dodávka je zadarmo, t.j. testovanie nového výrobku, ktoré znáša v plnej miere výrobca, resp. dodávateľ.
Inštitút tiež poukazuje, že obchodné reťazce majú najlepšie nákupné ceny a množstevné bonusy. "Reťazce požadujú aby po prekročení množstevnej hranice predaja (môže byť ich aj viacero) bola poskytnutá dodatočná zľava, ktorá zlacňuje finálnu nákupnú cenu výrobku pre reťazec," vysvetľuje ISD a hovorí v tejto súvislosti aj o vyšších cenách konkurencii.
Problémom jej podľa ISD aj splatnosť faktúr. Reťazce žiadajú dodatočnú zľavu z fakturovanej ceny po dodaní tovaru a uplatňovanie predlženej lehoty splatnosti až do 120 dní. Okrem toho ak dodávateľ nedodrží termín dodávky, je pokutovaný do určitého podielu z ceny dodávaného tovaru. Inštitút upozorňuje aj na poplatky za umiestnenie výrobku a na skutočnosť, že dodávateľ je povinný zobrať nepredaný tovar späť a bez náhrady po uplynutí záručnej doby. "Spravidla platí, že pri reťazcoch viac menej akciové ceny odrážajú náklady a primeraný zisk," hovorí inštitút.
To, či si platňujú skryté poplatky a fiktívne náklady, by mala zisťovať Finančná správa
"Štátne analytické útvary, napríklad Inštitút finančnej politiky MF SR, alebo Inštitút pre stratégie a analýzy Úradu vlády SR, prichádzajú opakovane k záveru, že obchodné reťazce majú relatívne nízke marže a že nestáli za extrémnym nárastom cien potravín v posledných troch rokoch. Opak je pravdou. Platí síce tvrdenie, že marže reťazcov sú „obvyklé a nie neprimerane vysoké“, avšak štátni analytici skúmajú tzv. hrubé marže bez skrytých poplatkov a fiktívnych nákladov, ktoré sa dajú zistiť iba pri dôslednom nahliadnutí do účtovníctva reťazcov," uvádza ISD.
Umelé znižovanie a optimalizáciu ziskov nie je podľa inštitútu možné zistiť ani preskúmať bez analýzy skrytých zmluvných vzťahov medzi materskou spoločnosťou a lokálnym reťazcom. Uplatňovanie rôznych licenčných poplatkov a iných nákladov, ktoré účtujú materské spoločnosti, je obvyklé pri zahraničných spoločnostiach. Tieto potom legálne, daňovo môžu vstupovať do nákladov reťazcov a zabezpečiť dostatočný odliv zisku, ktorý vie zároveň takto reťazec daňovo optimalizovať.
"Štát takto prichádza každoročne o pravdepodobne niekoľko desiatok až stoviek miliónov eur iba na daniach," hovorí inštitút s tým, že štátni analytici nemajú možnosť skonštatovať nič iné, ako že marže reťazcov sú obvykle nízke a porovnateľné a to u všetkých reťazcov rovnako. A že všetky reťazce vyvezú väčšinu ziskov do zahraničia.
„Je potrebné pristúpiť k regulovaniu obchodných marží, ktoré si obchodné reťazce započítavajú do koncových spotrebiteľských cien, zabezpečiť aby zníženú maržu reťazce neuplatňovali voči dodávateľom ako „vynútené výdavky“ a aby to reťazce nezohľadňovali v prísnejšom uplatňovaní častokrát nevýhodných dodávateľských zmlúv. Štát musí vstupovať aktívne do regulácie týchto vzťahov, nakoľko nejde o klasické trhové prostredie ale o kontrolu 90% trhu malým počtom reťazcov," hovorí Martin Halás, predseda Správnej rady ISD.
Cieľom by podľa neho mali byť férové náklady aj zisky bez tzv. pricing transferu, vývozu ziskov do zahraničia cez fiktívne výdavky, nižšie ceny potravín a podstatne vyššie zaplatené dane štátu z férovo priznaných ziskov reťazcov. "Štát by mal preto začať s dôslednou daňovou kontrolou. Finančná správa SR by mala najmä kontrolovať zmluvnú úpravu vzťahov medzi reťazcami a materskými spoločnosťami. Zabezpečili by sa tým podstatne nižšie ceny potravín a podstatne vyššie zisky štátu na úkor ziskov reťazcov. Zároveň, spolu zo zastropovaním obchodných marží pre reťazce, je potrebné legislatívnou cestou požadovať uplatňovanie aj tzv. fair trade obchodných praktík, čo znamená, že obchodný reťazec s ohľadom na sociálny, ekonomický a environmentálny prínos sa nesnaží iba maximalizovať svoj zisk na účet svojich dodávateľov, spotrebiteľov a štátnej kasy. Toto všetko by mal okamžite začať kontrolovať štát s cieľom zabezpečiť túto kritickú infraštruktúrnu požiadavku pre zabezpečenie výživy obyvateľstva. Inak je len otázkou času, kedy našim lokálnym potravinám zazvoní umieračik," konštatuje Halás. ISD je občianske združenie personálne prepojené s koaličnou stranou Hlas-SD.
Slovenská aliancia moderného obchodu označila tvrdenia ISD za klamstvá
Tvrdenie Inštitútu sociálnej demokracie o skrytých alebo listovacích poplatkoch je podľa Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) preukázateľným klamstvom, ktoré nie je ničím podložené. "Dokonca si nedali ani tú prácu, aby si prečítali platnú legislatívu na Slovensku. Účtovať skryté poplatky, zalistovacie poplatky a podobne, je na Slovensku zakázané podľa zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami," reaguje predseda SAMO Martin Krajčovič s tým, že obchodné reťazce dodržiavajú všetky domáce aj medzinárodné účtovné predpisy a nariadenia, ktoré môže kedykoľvek štát skontrolovať v rámci daňovej kontroly alebo kontroly transferovej dokumentácie.
Dodáva, že všetky tieto spoločnosti každý rok aj prejdú auditmi. Minulý rok kontrolovali vývoj marže v rámci obchodných reťazcov nielen ministerstvo financií alebo analytici Finstatu a INESSu, ale sektorové šetrenie uskutočnil aj Protimonopolný úrad SR. "Všetci skonštatovali, že obchodné reťazce svoje marže v najkritickejšom roku znížili, na rozdiel od poľnohospodárov a potravinárov. Tvrdenia Inštitútu sociálnej demokracie nie sú ničím podložené a v niektorých prípadoch úplne klamlivé," dodáva Krajčovič.
Aj v prípade tvrdení o monopole alebo oligopole ide podľa vyjadrenia SAMO o ničím nepodložené klamlivé tvrdenia. "Protimonopolný úrad hodnotí každý rok konkurenčné prostredie na Slovensku a v prípade maloobchodu s potravinami konštatoval veľmi silné konkurenčné prostredie," pokračuje s tým, že aj do počtu reťazcov na Slovensku máme porovnateľné číslo s väčšími európskymi trhmi. Opäť označil tvrdenia Inštitútu za klamstvo.
Regulácia marží je protiprávna, reaguje SAMO
Riešenie ako regulácia marží je protiprávna, o čom už rozhodol aj Európsky súdny dvor. "Ak si zoberieme za posledných 5 rokov, ktorá krajina regulovala marže, ceny potravín a zaviedla odvod pre obchodné reťazce, tak je to Maďarsko. Ak si zoberieme vývoj inflácie za posledných 5 rokov, tak Slovensko, Česko a Poľsko sa pohybujú okolo 7-8%, Maďarsko až 13%, čo je jednoznačne najvyššie číslo v rámci V4," konštatuje Krajčovič, v súvislosti s čím dodáva, že Inštitút sociálnej demokracie navrhuje nielen protiprávne opatrenia, ale najmä tie, ktoré vedú k zvyšovaniu cien potravín.
"Ak by bola prijatá obratová daň pre obchodné reťazce, išlo by o novú daň výlučne iba na potraviny, čo by bolo jednoznačne antisociálne opatrenie roka. Kým v roku 2018, pri snahe uplatniť takúto daň pre obchodné reťazce na Slovensku sa to iba predpokladalo, dnes sa to dá najmä na maďarskom príklade potvrdiť ako nesporný fakt. Takáto daň je ako zvýšenie DPH, ale s dopadom iba na potraviny, nie na iné luxusné tovary, ktoré si bežní ľudia nekupujú, čo je nespravodlivé, najmä k najslabším sociálnym skupinám obyvateľstva. Na prípade Maďarska môžeme vidieť, že táto cesta ceny potravín nielenže neznižuje, ale naopak, spoľahlivo vedie k ich zdražovaniu," hovorí predseda SAMO.
Vyjadrenia Inštitútu sociálnej demokracie vyslovene ignorujú fakty, tvrdí Krajčovič. Podľa neho je však dôležité, aby jednotliví ministri, vláda či poslanci parlamentu preverovali reálnu situáciu a neverili rôznym nepodloženým správam. "Je dôležité konať na základe analýz a faktov. Sme kedykoľvek obom ministerstvám nápomocní, aby sa prijímali správne rozhodnutia, ktoré situácii pomôžu a nie ju ešte zhoršia," uzatvára.
