BRATISLAVA - V usmernení rezortu životného prostredia pri mimoriadnej situácii odlovu medveďa hnedého chýba identifikácia problémového jedinca. Informuje o tom dlhoročný odborník na veľké šelmy a bývalý šéf Zásahového tímu pre medveďa hnedého Marián Hletko, ktorý do januára pracoval aj na Ministerstve životného prostredia. Odvoláva sa pritom na viaceré rozhodnutia súdov, ktoré túto identifikáciu vyžadujú.
archívne video
Ako informuje Hletko, 15. júla 2024 vydalo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (MŽP SR) usmernenie „K postupu odborných organizácií ochrany prírody, ako aj stanovenie minimálnych obsahových náležitostí odborných stanovísk, v súvislosti s povoľovaním výnimiek z druhovej ochrany na usmrtenie medveďa hnedého (Ursus arctos) v území, na ktorom bola vyhlásená mimoriadna situácia“. Štátny tajomník Filip Kuffa vtedy zdôraznil, že usmernenie je internou záležitosťou ministerstva. Hletkovi sa ho však podarilo získať a upozorňuje na dôležité informácie, ktoré v usmernení chýbajú. Usmernenie mu bolo sprístupnené na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
V usmernení chýba identifikácia problémového jedinca
"Moji bývalí kolegovia zo sekcie ochrany prírody a biodiverzity MŽP SR zabudli do usmernenia zakomponovať jednu veľmi dôležitú vec, a tou je identifikácia problémového jedinca, ktorého usmrtenie má byť na základe povolenia výnimky umožnené," hovorí Hletko, ktorý kedysi pôsobil na odbore riadenia národných parkov pôsobil a na starosti mal aj manažment problémových medveďov.
Po preštudovaní usmernenia je však pritom podľa Hletka zrejmé, že jeho tvorbe sa poctivo venovali, pričom nezabudli pripraviť poľovným združeniam aj vzor žiadosti, ktorou majú ministerstvo o výnimku na odstrel medveďa žiadať. "Ani v ňom sa však podmienka identifikácie problémových medveďov nenachádza," dodáva.
Čo hovoria súdy?
Hletko upozorňuje, že súdy vydali za posledné roky hneď niekoľko rozhodnutí, v ktorých nevyhnutnosť identifikácie problémového jedinca opakovane zdôrazňujú. "Práve chýbajúca identifikácia medveďa, ktorý mal byť na základe povolenej výnimky usmrtený, viedla k viacerým rozhodnutiam, v ktorých súdy konštatovali, že výnimka bola vydaná v rozpore so zákonom," zdôraňuje odborník, ktorý pripomína päť rozsudkov slovenských súdov v tejto súvislosti. Spomienieme pár z nich:
Toto vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 10Sžp/2/2013:
„Pritom ale nepostačuje samotné stretnutie medveďa s človekom, ale musí ísť o stretnutie atypické nielen miestom (napr. v mestskej či záhradkárskej lokalite, kde je veľká migrácia ľudí), ale aj a najmä správaním sa medveďa voči človeku (agresivita a nedostatok prirodzenej plachosti). Napokon, v takom prípade by sa výnimka nemala vzťahovať na akéhokoľvek jedinca, tak ako bolo rozhodnuté v konkrétnom prípade, ale o jedinca, ktorý má v danej lokalite najväčšie sklony k prenikaniu do ľudskej civilizácie, nemá obavy z ľudí, či je dokonca pri stretnutí s ľuďmi agresívny a nedá sa nijako odplašiť či odohnať.“
Z rozsudku Krajského súdu Bratislava spis. zn. 2S/187/2017:
„Hoci z praktického hľadiska môže ísť o náročnú činnosť, synantropný jedinec medveďa hnedého sa vyznačuje jeho nebezpečnosťou pre človeka (napadnutie človeka, ohrozovanie človeka, vyhľadávanie potravy v blízkosti ľudských sídiel), resp. k poľnohospodárskej úrode. Preto je prísne špecifikovaný jedinec medveďa hnedého, ktorý sa má usmrtiť na základe povolenej výnimky. Usmrtením náhodného jedinca medveďa hnedého na základe povolenej výnimky, ktorý nemusí vykazovať znaky nebezpečenstva pre človeka, sa tak problém so synantropným jedincom nerieši. Za tým účelom je potrebné v maximálnej možnej miere určiť defektného jedinca medveďa hnedého, ktorý má byť usmrtený, a jeho charakteristiku pretaviť do rozhodnutia podľa § 40 zákona č. 543/2002 Z.z.“
Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 6Sžk/5/2021:
„Ak má byť cieľom realizácie výnimky ochrana majetku, zdravia a bezpečnosti ľudí, jej zrealizovanie na jedincovi (usmrtenie medveďa), vo vzťahu ku ktorému nie je zrejmé, či tento jedinec poškodzuje (ohrozuje) majetok, príp. ohrozuje ľudí, ich zdravie, bezpečnosť, takáto „ochrana“ je neúčinná, formálna a v rozpore so zásadami logiky a ani nemôže priniesť očakávaný efekt „ochrany“, ibaže by zaúčinkoval efekt náhody, že sa skutočne odstrelí „problematický jedinec“. Na náhode však nie je možné „stavať“ kritériá povolenia výnimky z odstrelu medveďa. Odstrelom takéhoto dostatočne neidentifikovaného jedinca nemôže dôjsť k dosiahnutiu účelu, pre ktoré bola výnimka udelená, keď tzv. problémový jedinec medveďa môže aj naďalej pokračovať v spôsobovaní škôd a ohrozovaní bezpečnosti a zdravia ľudí a odstrel sa môže reálne vykonať aj na medveďovi, ktorý problematický nie je (čo pri takomto postupe nie je možné vylúčiť a opak nebol preukázaný ani v prejednávanej veci).“
Podľa Hletka je zarážajúce, že podmienka jasnej identifikácie v usmernení chýba
Podľa jeho slov tvorcovia usmernenia z rezortu životného protredia poznajú uvedené rozhodnutia súdov, a preto je zarážajúce, že podmienku jasnej identifikácie do usmernenia vôbec nezhrnuli. "Uvedené nasvedčuje tomu, že súčasnému vedeniu ministerstva nejde o elimináciu problémových jedincov, ale o skrytú reguláciu populácie medveďa, ktorú súčasná národná legislatíva, ani legislatíva Európskej únie neumožňuje," hovorí Hletko.
Ako sa k usmerneniu vyjadril bývalý štátny tajomník rezortu Juraj Smatana, na základe tohto sa vydávajú výnimky na odstrel medveďa pre poľovnícke združenia, pričom výnimky neobsahujú podmienku identifikácie konkrétneho problémového jedinca. "To je v rozpore so zákonom aj ustálenou súdnou praxou. (Tomáš) Taraba s Kuffom po sebe zanechajú dlh v podobe pokút, ktoré bude musieť ministerstvo zaplatiť. Nechcel by som byť úradníkom, ktorého podpis bude pod takto udelenou výnimkou," reaguje.
