ROZHOVOR Šéf NKÚ kritizuje samosprávy: Nastavujeme im zrkadlo a oni sa tvária, že sú o 15 rokov mladší

Najvyšší kontrolný úrad SR kontroloval hlavné mesto. Konštatoval, že mesto si výpadok príjmov kompenzovalo zvyšovaním daní od obyvateľov (v priemere o 35 percent), ktorí si svoje záväzky plnia bezmála na 100 percent. A nesústreďovalo sa na svoje pohľadávky v hodnote 24 miliónov eur. Je to dobrá správa pre Bratislavčanky a Bratislavčanov?

• Nie je to pozitívna správa. Treba sa nad výsledkami kontroly zamyslieť. Najhoršie je, keď vám niekto z pozície nezávislej audítorskej inštitúcie predloží určitý odpočet a nastaví zrkadlo a vy sa tvárite, že v tom zrkadle vyzeráte o 15 rokov mladšie. Nie je to dobré. Naše výstupy z kontrol nie sú o tom, aby sme naháňali zlodejov. Chceme, aby starostovia a primátori brali tieto výsledky do úvahy a následne sa snažili prijať opatrenia na zmenu stavu. Ale aby sme neboli tendenční a nehovorili len o Bratislave, robili sme kontroly zamerané nielen na Bratislavu, ale aj na ďalších 19 okresných miest.

K ostatným mestám sa ešte dostaneme. Zaujíma ma, či poslanci mesta môžu byť spokojní so správou a zisteniami NKÚ?

• Otázkou je, či majú byť spokojní poslanci alebo skôr občania. Táto správa nie je niečím, s čím by občania Bratislavy mali byť spokojní a z čoho by mali byť nedajbože nadšení. Je ukážkou toho, že samospráva sa zameriava na tých, ktorí si plnia svoje povinnosti a bez problémov platia dane a poplatky za prenájmy či komunálny odpad. Na druhej strane, mesto môže získať peniaze od neplatičov. Hlavné mesto má 24 miliónov eur ukrytých zdrojov práve v nevymožených a neaktívnych financiách. To je zistenie, ktoré sme ponúkli poslancom mestského zastupiteľstva - aby samospráva oveľa aktívnejšie konala vo vymáhaní nedoplatkov, pretože sa ukazuje, že množstvo z nich je vymožiteľných. No nie sú vymožené, lebo samospráva nie je dostatočne aktívna.

Vy ste pôsobili na magistráte Bratislavy pri primátorovi Milanovi Ftáčnikovi.

• Áno. Bolo to pred desiatimi rokmi, keď na magistráte pracovalo 500 zamestnancov. Ak sa dnes pozriete na počet zamestnancov, aké nové, mimoriadne kompetencie prešli na samosprávu a prečo prišlo takmer k dvojnásobnému nárastu zamestnancov, tak odpoveď nenájdete. Rovnako ako moji kolegovia kontrolóri nenašli odpoveď, keď sa pýtali zamestnancov magistrátu, kde majú analýzu na nedávno zvýšenú daň z nehnuteľností. Mesto v nedávnej minulosti argumentovalo, že im to ukázala analýza a zmeny majú podložené číslami. Takúto analýzu moji kolegovia nevideli a museli urobiť záver, že hlavné mesto síce zvýšilo daň z nehnuteľností, ale odborná analýza pre zvýšenie nebola počas auditu k dispozícii.

Zobraziť galériu (3)

Ako tieto závery kontroly hodnotíte?

• Bol som niekoľko rokov obyvateľom hlavného mesta, dnes už nemám trvalý pobyt v Bratislave. Najpodstatnejšie je, čo som povedal aj na poslednom sneme ZMOS. Naša krajina 30 rokov od transformácie padla na dno udržateľných finančných možností. Z hľadiska dlhu k HDP sa blížime k 60 percentám. To je vážny problém. Naše verejné zdroje nie sú dlhodobo udržateľné a je najvyšší čas, aby sa kompetentní začali zaoberať komplexnou reformou štátu. Súčasťou tejto reformy musí byť aj reforma verejnej správy. Nie je možné, že viac ako 70 percent zdrojov, ktoré máme vo verejných rozpočtoch, míňame na platy a administratívu. Ak sa zastavíme pri investíciách do rozvoja, tak spravidla každá je financovaná len vďaka európskej finančnej pomoci. Ak by Slovensko nebolo členským štátom EÚ a naplnili by sa čierne scenáre o vystúpení Slovenska z Únie, lebo nám tu Brusel niečo diktuje, tak je to naozaj problém. Za posledných 15 rokov sa naša krajina rozvíja a funguje vďaka európskej pomoci. Slovensko je stále čistým prijímateľom. Dostávame viac, ako do Únie dávame. Namiesto toho, aby po našich zisteniach samosprávy prijali opatrenia na nápravu a uložili primátorom či starostom konkrétne kroky, tak zastupiteľstvá naše správy berú len na vedomie. A týmto formálnym krokom sa to skončí. Reforma štátu je dnes už nevyhnutnosťou, je to najväčšia výzva pre predstaviteľov samospráv a štátu. Máme výrazne limitované zdroje, preto musíme rozmýšľať, ako fungovať efektívne a udržateľne. Ako byť dobrým hospodárom práve v krízových časoch.

Okrem hlavného mesta ste kontrolovali aj hospodárenie iných miest. Čo ste zistili?

• Preverovali sme hospodárenie 20 miest v súvislosti s ich príjmovou stránkou rozpočtu. Ak sa pozrieme na Bratislavu a porovnáme ju napríklad s Košicami, teda s porovnateľným mestom, tak v Bratislave sa za roky 2019 až 2023 zvýšila daň z nehnuteľností o viac ako 40 percent. V Košiciach sa táto daň zvýšila až o 81 percent. Ak zhodnotíme príjem z prenájmov, tak v Bratislave táto oblasť stagnovala. V Bratislave vedenie mesta išlo cestou, že radšej vyberie peniaze od občanov za daň z nehnuteľností, než by získalo peniaze od tých, ktorí využívajú verejný majetok pre podnikateľské činnosti. Náklady spojené s využívaním verejného majetku si pritom dajú do svojich nákladov. Pričom podnikatelia vedia peniaze vygenerovať lepšie, ako to vie urobiť občan - dôchodca alebo mamička na materskej dovolenke.

Skúsme porovnať Bratislavu pri prenájmoch s Košicami.

• Košiciam sa príjem z prenájmov zvýšil od roku 2019 do 2023 až o 25 percent. Východoslovenská metropola sa snaží vybalansovať a mať na porovnateľnej úrovni občana ako platcu dane z nehnuteľnosti a podnikateľa, ktorý využíva majetok mesta na podnikanie.

Zobraziť galériu (3)

Viacerí primátori hovoria, že štát samosprávam nepomáha. Tým argumentuje často aj primátor Bratislavy Matúš Vallo.

• Vláda svojimi rozhodnutiami poskytla samosprávam v ostatných štyroch rokoch o 2 miliardy eur viac, čo je v porovnaní s rokom 2019 nárast o bezmála 22 %. Práve Bratislava zo strany štátu dostala za kontrolované obdobie o 31 percent viac peňazí, čo je v porovnaní s inými mestami o 10 až 15 % viac.. Dôvodom je aj to, že ide o hlavné mesto. Ak sa pozrieme na Košice, tam sme oproti slovenskej metropole na úrovni 18 percent. A na porovnateľnej úrovni sú Topoľčany, Lučenec či Revúca.

Je nejaké mesto či obec, ktoré vás výsledkami kontroly prekvapilo?

• Áno. Bola to Revúca, kde samospráva za posledné roky znížila poplatok za prenájom a rovnako daň z nehnuteľností. Primátor často hovorí, ako mesto nemá zdroje na to, aby zabezpečilo nielen prenesené, ale aj originálne kompetencie. Jedným z jedinečných nástrojov mesta je získanie zdrojov z miestnych daní a poplatkov, pričom v tejto oblasti išla Revúca proti prúdu, ktorým išli všetky ostatné zodpovedné samosprávy. Ako som povedal, štát do tejto samosprávy poslal o 15 percent viac, ako mesto dostávalo v roku 2019. A s akým riešením prichádza primátor? Ten podporuje odovzdanie strategických akcií samosprávy za dlhopisy, ktoré má vo vodárenskej spoločnosti, aby našiel alternatívny zdroj financovania činnosti samosprávy. Ide sa zbaviť najkľúčovejšej kompetencie mesta pri zabezpečení pitnej vody. Obyvatelia pri takomto konaní budú mať právo pýtať sa primátora, prečo mesto uteká od významnej akcionárskej zodpovednosti a kto bude zodpovedný, ak začnú problémy s dodávkou pitnej vody do mesta či regiónu.

Pán primátor Revúcej ide privatizovať?

• Nejde priamo privatizovať, lebo privatizácia vodárenskej infraštruktúry zo zákona nie je možná. My hovoríme, že ide o skrytú privatizáciu. Nie je to len pohľad NKÚ, ale ide o širšie vnímanie, ktoré sa uplatňuje v rámci Európy. Ak totiž niečo prenajímate na obdobie viac ako 10, 15 či 20 rokov alebo meníte pozície akcionárov, je to možné považovať za skrytú privatizáciu. Každá miestna samospráva dostala pred viac ako štvrťstoročím od štátu akcie vo vodárenských spoločnostiach bezodplatne, a to práve preto, že je ich povinnosťou vodu kontrolovať a rozvíjať jednu z kritických infraštruktúr v štáte. Ak sa zbavíte akcií či zodpovednosti vo vodárenskej spoločnosti, stratíte dosah na kontrolu a namiesto vás bude dlhodobo rozhodovať niekto iný.

Upozornili ste na túto skutočnosť vládu?

• Nielen vládu, ale aj parlament, a to niekoľkokrát v ostatných rokoch. Osobne som nedávno listom upozornil aj ministra životného prostredia, pretože gestorom tejto verejnej politiky je ním riadený rezort. Myslím si, že už odbíja dvanásta hodina a ak štát a jeho inštitúcie nezačnú konať, vodárenská infraštruktúra ako súčasť kritickej infraštruktúry bude v rukách záujmových či lobistických skupín, nie miestnej samosprávy, a tým pádom obyvateľov nášho štátu. V súčasnosti končíme kontrolu v štyroch vodárenských spoločnostiach a na základe predbežných výsledkov sa nám opakovane potvrdili zásadné riziká spojené s niekoľkomiliardovým investičným dlhom, ale aj absenciou odborného dohľadu zo strany ministerstva či príslušných okresných úradov. Verím, že výsledky kontroly rozhýbu kompetentných síce už v hodine dvanástej, ale štát konečne podá samosprávam ako akcionárom pomocnú ruku a ukáže, že mu na vode záleží.