BRATISLAVA – Na Slovensku sa píšu krásne stratégie, ktoré končia na papieri. Z peňazí EÚ platíme len našich úradníkov, čo je problém a nemíňame ich na strategické a investičné projekty. Opäť hrozí, že peniaze z eurofondov budeme musieť vrátiť. Momentálne sme na úrovni 0,02 percenta čerpania európskych peňazí. Predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy otvorene pre topky.sk popísal ich zistenia, ako sa hospodári s peniazmi slovenských a európskych daňových poplatníkov. A teda pozitívne správy to nie sú.
NKÚ prišiel najnovšie k šokujúcemu záveru, že štát zlyháva v strategickej oblasti, ktorá súvisí s komplexným rozvojom mladej generácie. Nie je to ignorancia štátu v tak dôležitej oblasti? Kto je za tento stav zodpovedný?
- To nie je len o ignorancii, ale o fatálnom zlyhaní. Čo je cennejšie pre našu spoločnosť, ak nie mladá generácia?! Ak hovoríme o mladej generácii, tak hovoríme o takmer tretine celej slovenskej populácie. Aby sme neboli len pri tom negatívnom, vďaka samosprávam vieme zapájať mladých ľudí nielen do aktivít, ktoré súvisia s podporou demokracie. Samosprávy vytvárajú priestor pre fungovanie mládežníckych parlamentov, zapájajú ich do voľnočasových aktivít a vytvárajú im priestor, aby vedeli využiť voľný čas počas školského roka a aj počas prázdnin. Máme aj svetlejšie subjekty štátu, ktoré podporujú a zapájajú mladých ľudí.
Povedali ste pozitívne veci na adresu samospráv, no kontrola na najvyššej úrovni ukázala presný opak. Kto zlyhal?
- Odpoveď je veľmi jednoznačná. Je to ministerstvo školstva, konkrétne minister a štátni tajomníci. Minister musí jasne zadefinovať, že mládež je top prioritou a budeme sa tejto téme venovať. Takéto jasné zadanie z pozície bývalých ministrov na Slovensku nebolo dané.
K zlepšeniu podmienok pre mladých mala prispieť Stratégia SR pre mládež na roky 2021 a 2028. Tú kontrolóri NKÚ kontrolovali. Ako je možné, že sa prijala tak dôležitá stratégia a nebol jasne určený gestor, koordinátor pri jej príprave a realizácii?
- Moji kolegovia kontrolóri veľmi často zisťujú, že na Slovensku napíšeme veľmi krásne stratégiu, popíšeme veľmi zaujímavé ciele. Povieme si, čo chceme dosiahnuť napríklad v oblasti dopravy, sociálnych politík, mládeže a zadefinujeme kľúčové piliere. Ale na to, ako chceme tieto piliere rozvíjať a ako ich chceme dosiahnuť, na to už žiadna stratégia nenachádza odpoveď. Aby ste našli odpoveď, musíte mať zadefinované merateľné ciele, koľko finančných prostriedkov potrebujete na realizáciu týchto cieľov a kto za to bude zodpovedať. Ak nemáte zodpovedné osoby, ktoré majú na starosti realizáciu jednotlivých aktivít, tak vám stratégia ostáva len na papieri. Je to veľmi smutná vizitka Slovenska nielen v oblasti mládeže, ale v mnohých oblastiach. Máme pekne a dobre znejúce dokumenty, ale ich realizácia, výkon a odpočet na bode nula.
Na najvyšších miestach máme v štáte len teoretikov?
- Nie. Máme stratégie, ktoré sa pripravia a sú do nich zapojení aj predstavitelia jednotlivých ministerstiev a kompetentných inštitúcií, ale výkon už nemá kto realizovať. Ak na ministerstve školstva na realizácii stratégie pre mládež máte jediného človeka, to je smutný obraz toho, ako rezort školstva v minulosti pristupoval k mládeži. Zistili sme, že okrem toho, že na realizáciu mal dohliadať len jeden zamestnanec rezortu školstva, mala vzniknúť medzirezortná pracovná skupina. Mal byť vytvorený tím odborníkov, špecialistov, ktorí dohliadajú na realizáciu akčných plánov, dosahovanie cieľov a generovanie finančných prostriedkov z národných alebo európskych peňazí. Naša kontrola odhalila, že takáto skupina nevznikla a tým pádom nemohla ani pracovať. Preto Stratégia o mládeži zostala len na papieri.
Komisia nevznikla, tým pádom nezasadala. Vedel vôbec gestor, či koordinátor čo má robiť?
- To je otázka na neho, aké mal zadanie. NKÚ preveroval dokumenty. Pozerali sme sa na to, ako sa stratégia rozmenila na drobné. Nemôžete ukončiť vašu prácu tým, že schválite stratégiu. Na stratégiu musí nadväzovať akčný plán. Ten musí mať konkrétne ciele a tie musia byť finančne zabezpečené. Rovnako musíte identifikovať rizikové a slabé miesta a pripraviť, ako ich lepšie naštartovať. To nemôže byť o jednom človeku. Preto hovoríme, že zlyhal štát. Nositeľom verejnej politiky a zodpovednosti je rezort školstva. Do tejto verejnej politiky musí vstupovať rezort spravodlivosti, hospodárstva a aj samosprávy. Samotné ministerstvo školstva malo vytvorené dve inštitúcie, ktoré mali zodpovedať za realizáciu jednotlivých aktivít a ich cieľov.
O akých hovoríte?
- Tak napríklad IUVENTA bola zrušená. V rámci našej kontroly pred rokom a rokom a pol sme skonštatovali, že IUVENTA je ukážkovým príkladom zlého hospodárenia. Zle nakladala s verejnými peniazmi a nestarala sa o majetok, ktorý mal slúžiť mladej generácii. Rovnako sme tu mali Nadáciu Intenda, ktorá mala podporovať mládežnícke aktivity, združenia a neziskové organizácie, ktoré pracujú s mladými ľuďmi. Táto nadácia je dnes v konkurze. Namiesto toho, aby majetok po bývalom Socialistickom zväze mládeže zarábal peniaze na podporu mládeže, všetok sa rozpredal a nadácia je v mínusových číslach. Ministerstvo školstva, ktoré zodpovedá aj za fungovanie tejto nadácie, sa niekoľko rokov tomuto stavu nevenovalo.
Kam išli peniaze z rozpredaného majetku?
- Naše zistenia sme odstúpili orgánom činným v trestnom konaní. Peniaze boli použité na vytváranie iných právnických osôb, ktoré „akože“ mali spravovať majetok. Boli používané na množstvo súdnych sporov, pretože nadácia začala prostredníctvom svojich právnických osôb vykonávať podnikateľské aktivity. Je otázkou práve na orgány činné v trestnom konaní, či v tomto prípade nebol porušený aj trestný zákon. Ak nedodržali povinnosti zákona pri správe cudzieho majetku, kompetentné orgány môžu začať konať. Ľudí môžu brať na zodpovednosť práve za to, že porušili ich povinnosti pri správe cudzieho majetku, ktorý mal slúžiť pre mládežnícke a detské organizácie.
Nie je teda vylúčené, že sa niekto obohatil na úkor nadácie?
- Nie je vylúčené to, ako kto bude braný na zodpovednosť. To je už v rukách orgánov činných v trestnom konaní. To už nemôže urobiť NKÚ. Často sa dostávame do situácie, že naše zistenia, ktoré odstupujeme orgánom činným v trestnom konaní, dopracujú a došetria policajti v spolupráci s prokuratúrou a odstúpia na súdy. No tie svojou nečinnosťou dostanú situáciu do stavu, že sa po desiatich rokoch na to pozerá tak, že sa nič nestalo. Spoločnosť potom už nestihne vyvodiť osobnú trestnoprávnu zodpovednosť voči tým, ktorí tento stav zapríčinili. A čudujme sa svete, prečo potom ľudia nedôverujú štátnym a verejným inštitúciám?! Presne preto, lebo spravodlivosť sa dostala na vedľajšiu koľaj. Štát nemá dobre nastavený systém vyvodzovania osobnej zodpovednosti prostredníctvom štatutárov, ministerstiev, samospráv. Žalostnejšie je, že nemá dobre nastavený systém súdnej moci. Súdne konania často končia len na procesných nedostatkoch. Každý vie, že skutok sa stal, že je to problém, ale v procese sa niečo udialo a odďaľovaním rozhodnutia súdu sa nakoniec tí, čo mali by byť potrestaní, tvária, že sa nič nestalo. Pozeráme sa na nich ako na bezúhonných občanov tejto krajiny.
Problémom je, že ministerstvo školstva za roky 2022 a 2023 nesledovalo objem finančných prostriedkov, ktoré boli vynaložené na realizáciu stratégie. Podľa plánu malo ísť na plnenie cieľov v rokoch 2022 až 2025 viac ako dvesto miliónov eur, prevažne z fondov Európskej únie. Na čo sa minuli peniaze?
- Peniaze sa primárne míňali na platenie ľudí, ktorí sa akože na týchto aktivitách stratégie podieľali. To neznamená, že 200 miliónov eur niekto zobral a niekde s nimi zutekal. To je problém Slovenska. Ak sa pozrieme na čerpanie európskej finančnej pomoci v novom programovom období 2021- 2027 a čerpanie zdrojov z Plánu obnovy a odolnosti, tak zatiaľ máme čerpanie len na administratívno-technické prevádzkové veci.
To je smutné.
- Áno. Veľmi smutné. Je to neopakovateľná a jedinečná príležitosť, ako Slovensko môže využiť zdroje EÚ, ktoré sú v objeme niekoľkých miliárd eur. Veď sú na to, aby sme vedeli podporiť modernizačné a investičné projekty. Peniaze EÚ nám nemajú slúžiť na to, aby sme zaplatili úradníkov, terénnych pracovníkov. To máme financovať z nášho rozpočtu. Európska finančná pomoc by mala byť primárne použitá na investovanie do veľkých projektov, lebo investície z veľkých projektov budú slúžiť aj ďalším generáciám. To je na Slovensku najvážnejší problém, ktorý identifikuje každý rok NKÚ, ak vykonáva audity zamerané na využívanie európskej finančnej pomoci.
Vrátim sa poslednou otázkou k vašej kontrole na ministerstve školstva a k stratégii pre mládež. Poukázali ste na to, že sa neriešia kľúčové problémy mladých ľudí, najmä v oblasti duševného zdravia (covid, vojna na Ukrajine). Ako je možné, že na jedného školského psychológa pripadlo viac ako 930 žiakov?
- Je to dôsledok zlyhávanie koordinácie medzi dvoma ministerstvami - školstva a práce, ale aj medzi tými, ktorí sú zriaďovatelia základných škôl. A to sú samosprávy. Dnes je oveľa dôležitejšie, ako kedykoľvek predtým, aby sme sa venovali mladým ľuďom v kontexte ich duševného zdravia a zaradili ich do života. Spoločnosť musí vynakladať veľké zdroje na to, aby vám pomáhala iným spôsobom. A to má dopad na verejný rozpočet. Podľa posledných prepočtov je to na úrovni niekoľkých miliárd eur. To je vec, ktorú neviete vyriešiť zo dňa na deň. Preto apelujeme na ministerstvo školstva a zdravotníctva. V rámci Plánu obnovy máme peniaze na to, aby sme vedeli inštitucionálne riešiť túto problematiku spojenú s duševným zdravím. Máme peniaze na stole a rezort zdravotníctva tieto zdroje zatiaľ nevie využiť. Najväčšia červená svieti pri tejto problematike a pritom si uvedomujeme, že téma duševného zdravia nám fatálnym spôsobom zasahuje najmä mladú generáciu. Verím, že aj táto kontrola zameraná na stratégiu mládeže, kontrola Plánu obnovy a odolnosti na ministerstve zdravotníctva, rozhýbe kompetentných. Verím, že aj po diskusii s ministrom Druckerom, ktorý si uvedomuje vážnosť situácie, sa podarí naštartovať nielen legislatívne prostredie, ale aj nastaviť inštitucionálne to, že budeme mať k dispozícii psychológov a odborníkov, ktorí pomôžu mladej generácii prechádzať toto ťažké obdobie.
Stretli ste sa pri kontrolách aj s korupčným správaním úradníkov?
- Áno. Najmä pri ministerstvách, kde sa často menili ministri a ich životnosť bola krátka.
Čo znamená korupčné správanie úradníkov?
- Prispôsobovali rozhodnutia tomu, kde je iný ako verejný záujem. Identifikovali sme to nielen pri rezorte zdravotníctva pri nastavení pravidiel verejného obstarávania, ale aj v rámci koncových nemocníc pri obstarávaní drahých CT prístrojov alebo mamografov. Vážne zlyhania z hľadiska možného korupčného správania sme v minulosti identifikovali v PPA, ale aj Národnej diaľničnej spoločnosti. Ak identifikujeme možné korupčné správanie, nie je to preto, že môj kolega kontrolór si myslí, že môže niekto niečo ukradnúť. To nie je úloha NKÚ. Nehľadáme zlodeja. Pozeráme sa na to, či je nastavený systém, ktorý pomáha identifikovať, že niekto môže zneužiť svoje postavenie a môže prihrať zákazku niekomu zo svojich blízkych. Aby ste to mali pod kontrolou, potrebujete mať nastavené základné mechanizmy finančnej, administratívnej kontroly. Práve v rámci našich auditov preverujeme, či to funguje. Ak vám môže niekto vstupovať do hodnotenia tak, že vám ceruzkou napíše, ako by to malo byť a po hodnotení sa vrátite k hodnotiacemu hárku, upravíte bodové hodnotenie tomu, koho tam chcete mať, všetko je to problém systému. Ak budeme mať dobre nastavené systémy internej kontroly, tieto individuálne zlyhania budeme vedieť rýchlejšie odhaliť. V minulosti bola paralyzovaná vnútorná kontrola, ktorá dokáže zachytiť problém včas. My chodíme ex post. Nezachytávame veci v procese, nemáme kompetenciu robiť nápravné opatrenia.
Kde je chyba Slovenska, že nevieme čerpať peniaze z EÚ? Spomínali ste, že veľa peňazí ide na administratívnych pracovníkov, ale nie do projektov. Je aj chybou, že nemáme kvalitných ľudí?
- Nie, v tom chyba nie je. Problém je v procese riadenia. Je rok 2024 a nové programové obdobie bolo spustené v roku 2021. Dnes po troch rokoch sme pri čerpaní prostriedkov na úrovni viac ako 12 miliárd eur, čo je len 0,02 percenta. Čiže je problém v procese riadenia. Potom sa dostávame do časovej tiesne. Rozhodujeme pod tlakom a časovým stresom. Potom aj kvalitní úradníci a profesionálni zamestnanci zo štátnej alebo verejnej správy, ale aj súkromného sektora, môžu pod tlakom robiť chyby. Nepoučili sme sa z toho, ako zle sme riadili európsku finančnú pomoc v predchádzajúcom období, pri predvstupovej pomoci. Aj dnes sa opäť dostávame, ako upozorňujú moji kolegovia kontrolóri, do časového stresu. A to nielen, že nestíhame čerpať peniaze, my o tieto zdroje ešte aj prídeme. Hrozí, že peniaze, ktoré nevieme využiť v rámci tohto roka, budeme musieť nenávratne vrátiť späť EÚ. Nepremietne sa to len v téme spomalenia investičného rozvoja, ale to, čo sme mohli využiť pre rozvoj tejto krajiny, v konečnom dôsledku vrátime do rozpočtu Bruselu. Hovoríme o desiatkach miliónov eur. Čím budeme bližšie k ukončeniu programovacieho obdobia, tým bude suma vyššia. Pri Pláne obnovy a odolnosti máme štvrtú splátku v štátnej pokladni v sume 2 až 3 miliardy eur. Peniaze sme dostali aj na to, aby sme realizovali investičné projekty v oblasti dopravy, zelenej politiky a zdravotníctva. Keď sme urobili analýzu, tak pri jednoduchom pohľade na semafor, zelená hovorí ok, pri žltej sú riziká a červená vážne signalizuje problém s realizáciou. Červených farieb je z mesiaca na mesiac viac. A to je najmä v rozorte zdravotníctva, životného prostredia, ale aj v rezorte informatizácie a regionálneho rozvoja.
VIDEOROZHOVOR si môžete pozrieť TU:
