BRATISLAVA - Povinnosť registrácie za platcu dane z pridanej hodnoty (DPH) budú mať od roku 2025 tuzemské firmy s obratom za predchádzajúci rok väčším ako 50.000 eur. Vyplýva to z novely zákona o DPH, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu definitívne schválili.
Firmy budú platcami DPH od januára nasledujúceho roka, v ktorom dosiahnu obrat v tejto výške. Pokiaľ však spoločnosť v kalendárnom roku dodaním tovaru alebo služby prekročí obrat 62.500 eur, stane sa platiteľom dane už dňom, v ktorom dodá tento tovar. V súčasnosti je limit na registráciu platiteľa DPH obrat 49.790 eur dosiahnutý počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov.
archívne video
Hlavným cieľom novelizácie je podľa Ministerstva financií (MF) SR transpozícia smernice Rady EÚ o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. "Zmenami a doplnením zákona o DPH dôjde k zavedeniu harmonizovaných pravidiel s cieľom znížiť zaťaženie malých podnikov súvisiace s dodržiavaním súčasných predpisov," uviedol rezort. Malý podnik bude mať podľa neho možnosť využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte ako v členskom štáte, v ktorom je usadený, ak bude spĺňať stanovené podmienky.
Novela taktiež nastavuje podmienky a pravidlá uplatňovania samozdanenia pri dovoze tovaru do tuzemska tak, aby tento inštitút mohol byť uplatňovaný vybranými platiteľmi dane, ktorí dávajú dostatočné materiálne záruky o ich spoľahlivosti. Ide o platiteľov dane so sídlom v tuzemsku, ktorí majú účinný štatút schváleného hospodárskeho subjektu podľa colných predpisov, ako aj platiteľov dane so štatútom AEO, ktorí dovážajú do tuzemska tovar v rámci centralizovaného colného konania.
Pôvodne mala táto zmena platiť od 1. januára 2025. Z technických dôvodov posunuli poslanci účinnosť uplatňovania samozdanenia na 1. júla 2025, pokiaľ ide o tuzemské dovozy tovaru a na 1. januára 2026, pokiaľ ide o dovozy tovaru realizované v rámci centralizovaného colného konania.Ustanovenie zavádzajúce inštitút samozdanenia pri dovoze tovaru už zákon o DPH obsahuje, avšak toto ustanovenie v súčasnosti nie je účinné. Podstatou samozdanenia je, že daň pri dovoze tovaru nevyrubí colný orgán, ale môže ju za splnenia určitých podmienok vypočítať sám platiteľ dane. Zároveň ju môže uviesť do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť pri dovoze tovaru a zaplatiť daňovému úradu a tiež v tomto daňovom priznaní môže uplatniť právo na odpočítanie dane.
Plénum pri záverečnom hlasovaní odmietlo pozmeňujúci návrh opozičného poslanca Mariána Viskupiča (SaS). Navrhol zmenu hraničnej sumy obratu, nad ktorú sa subjekt stáva platiteľom DPH od nasledujúceho roka na 80.000 eur a pri povinnosti okamžitej registrácie v priebehu roka na 85.000 eur. Viskupič takisto predložil návrh zaviesť na dočasné obdobie, od júla 2024 do decembra 2025, zníženú 8 % sadzbu DPH na benzín a naftu. O tomto návrhu však poslanci nehlasovali, keďže s ním predkladateľ novely nesúhlasil.
Regulácia sa rozšíri aj na finančné nástroje založené na DLT
Regulácia finančných nástrojov na Slovensku sa rozšíri aj na finančné nástroje založené na technológii distribuovanej databázy transakcií (DLT). Vyplýva to z novely zákona o cenných papieroch a investičných službách, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu definitívne schválili.DLT je technológia, ktorá umožňuje evidenciu a zdieľanie záznamov o vlastníckych právach v decentralizovanej počítačovej sieti. Jedným z typov tejto technológie je blockchain, na ktorom sú založené rôzne kryptomeny vrátane bitcoinu. Ministerstvo financií SR chce novelou prevziať do slovenského právneho poriadku európske nariadenie o DLT.
Ďalšie úpravy v novele vyplývajú z aplikačnej praxe a súvisia aj so skúsenosťami s aplikáciou viacerých európskych smerníc. Novela takisto umožní burze obchodovať s cennými papiermi s nízkym rizikovým profilom, ktoré sa neobchodujú na regulovanom trhu alebo mnohostrannom obchodnom systéme organizovanom burzou.
Novela zároveň prinesie opatrenia na zníženie rizika v oblasti legalizácie výnosov z trestnej činnosti a financovania terorizmu, a to pri emitovaní dlhopisov nevyžadujúcich predloženie prospektu takou právnickou osobou, ktorá nie je regulovaným subjektom alebo subjektom, ktorého akcie nie sú verejne obchodovateľné.Väčšina novely bude účinná od 1. júna 2024 okrem niektorých bodov, ktoré majú posunutú účinnosť na 1. januára 2025.
Poslanci si minútou ticha uctili 109. výročie začiatku genocídy Arménov
Poslanci Národnej rady (NR) SR si v stredu podvečer minútou ticha pripomenuli 109. výročie začiatku genocídy Arménov. Urobili tak na návrh poslanca Mariána Čaučíka (KDH).Minútou ticha parlament vyjadril podporu pre suverenitu, nezávislosť, územnú celistvosť, spravodlivý a trvalý mier a zachovanie kultúrneho a náboženského dedičstva na južnom Kaukaze, predovšetkým v Arménsku. Čaučík pripomenul, že parlament prijal pred 20 rokmi uznesenie, v ktorom uznáva genocídu Arménov a považuje tento čin za zločin proti ľudskosti.
V tento deň v roku 1915 vyvrcholilo v Turecku hromadné vyvražďovanie 1,5 milióna obyvateľov arménskej národnosti. Išlo dovtedy o jednu z najväčších genocíd na príslušníkoch jedného národa do druhej svetovej vojny.
Zverejňovanie informácií o udržateľnosti veľkými firmami sa zjednotí
Zlepšiť kvalitu, porovnateľnosť a spoľahlivosť informácií o udržateľnosti, ktoré majú uvádzať veľké firmy vo svojich výročných správach, je cieľom novely zákona o účtovníctve. Právnu normu poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu definitívne schválili. Preberá sa ňou príslušná európska smernica.Cieľom zmien je pomôcť investorom a ďalším používateľom týchto informácií lepšie porozumieť rizikám a príležitostiam spoločností pri ich prechode na zelené hospodárstvo.Novelou sa upravujú požiadavky na informácie o udržateľnosti v súlade s príslušnými európskymi štandardmi. Má sa tým zabezpečiť jednotný spôsob ich uvádzania v celej EÚ. Takisto sa zavedie používanie jednotného elektronického formátu výročnej správy, čím sa uľahčí spracovanie informácií a ich porovnávanie, ako aj externé uistenie týchto informácií audítorom, čím sa má zvýšiť ich spoľahlivosť.
archívne video
Informácie o udržateľnosti sa týkajú vplyvu firiem najmä na environmentálnu oblasť, sociálnu oblasť a oblasť riadenia a správy. Povinnosť zverejňovať ich vo výročnej správe majú obchodné spoločnosti spĺňajúce podmienky veľkosti majetku, obratu či počtu zamestnancov. Takisto firmy, ktorých cenné papiere boli prijaté na regulovaný trh EÚ, s výnimkou mikroúčtovných jednotiek.Novelou sa mení aj zákon o štatutárnom audite. Upravujú sa v ňom požiadavky týkajúce sa odborných znalostí štatutárnych audítorov, organizácie ich práce, podmienok na poskytovanie uistenia v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti vrátane výkonu dohľadu nad ním. "Súčasťou navrhovaných zmien v zákone o štatutárnom audite sú aj legislatívne úpravy na základe podnetov z aplikačnej praxe, napríklad týkajúce sa praktickej odbornej prípravy asistenta štatutárneho audítora," priblížilo ministerstvo financií.
V nadväznosti na povinnosti týkajúce sa ukladania dokumentov súvisiacich s informáciami o udržateľnosti do zbierky listín sa upravujú aj príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka a zákona o obchodnom registri. "V záujme zníženia administratívnej záťaže sa navrhuje, aby sa povinnosť uloženia ďalších dokumentov do zbierky listín obchodného registra považovala za splnenú uložením týchto dokumentov v registri účtovných závierok tak, ako je to zavedené pri účtovných závierkach obchodných spoločností," doplnilo ministerstvo. Menia sa aj súvisiace ustanovenia zákona o burze cenných papierov.
Novela upravuje tiež veľkostné kritériá pre mikropodniky, malé, stredné a veľké podniky alebo skupiny platné v EÚ. Vybrané podmienky ako suma majetku alebo čistý obrat sa zvyšujú o 25 %, aby zohľadnili infláciu za uplynulé roky. Firmám sa tak umožní využívať upravenú sumu kritérií a nepodliehať prísnejším požiadavkám, ktoré sa vzťahujú na väčšie účtovné jednotky.Novela bude účinná od 1. júna tohto roka.
Ochrana osôb poškodených dopravnou nehodou sa má zlepšiť
Zlepšiť fungovanie systému povinného zmluvného poistenia (PZP) a zvýšiť ochranu osôb poškodených v dôsledku nehody. Aj to je cieľom vládneho návrhu novely zákona o PZP, ktorý Národná rada (NR) SR posunula v stredu do druhého čítania. Návrh preberá do slovenského právneho poriadku príslušnú európsku smernicu, zohľadňuje aj podnety z aplikačnej praxe.
archívne video
Legislatívne úpravy vychádzajúce zo smernice sa týkajú najmä odškodňovania poškodených v dôsledku nehôd v prípade, že dotknutá poisťovňa je platobne neschopná. Takisto úpravy minimálnej výšky poistného plnenia, kontroly poistenia motorových vozidiel členskými štátmi, zohľadňovania predchádzajúceho škodového priebehu poistenia, ako aj PZP pri motorových vozidlách odoslaných do iného členského štátu.
"Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel je osobitne dôležité pre všetkých občanov Európy, či už sú poistníkmi, poistenými alebo poškodenými v dôsledku dopravnej nehody. Je takisto dôležité pre samotné poisťovne, keďže tvorí výrazný segment na trhu s neživotným poistením v Európskej únii," uviedlo v dôvodovej správe ministerstvo financií. Tento typ poistenia má významný vplyv aj na voľný pohyb osôb, tovaru a vozidiel v EÚ.
Novelou sa napríklad zvyšujú finančné limity, do ktorých sú ľudia v systéme PZP chránení. Pri škodách na zdraví sa majú zvýšiť z doterajších 5,24 milióna eur na 6,45 milióna eur, v prípade škody na majetku z 1,05 milióna eur na 1,3 milióna eur.
Zrušenie možnosti krátenia plnenia
Ďalšou zmenou je zrušenie možnosti krátenia plnenia, tzv. regresu zo strany poisťovne, ak sa niekto oneskoril s platením PZP, ale poistenie mu stále platí. Novela rieši tiež oneskorené nahlásenie poistnej udalosti po lehote 15 dní, napríklad ak bol človek zranený, aby poisťovne v takejto situácii nekrátili plnenie.Novela zavádza aj medzinárodné potvrdenie o bezškodovom priebehu. Malo by sa tak zabezpečiť zohľadnenie predchádzajúceho bezškodového priebehu na Slovensku napríklad pri presťahovaní človeka do iného členského štátu EÚ.Účinnosť novely navrhuje rezort financií od 1. augusta 2024.
NRSR súhlasí s rozšírením mandátu EBOR aj na subsaharskú Afriku a Irak
Geografický mandát operácií Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR), ktorej členom je aj Slovensko, sa má rozšíriť na región subsaharskej Afriky a Irak. Národná rada (NR) SR zo zmenami Dohody o založení EBOR súhlasí, rozhodli v stredu poslanci.O dvoch zmenách v dohode rozhodla minulý rok Rada guvernérov EBOR. Nové znenie nadobudne platnosť tri mesiace po ratifikácii najmenej tromi štvrtinami členov banky vrátane najmenej dvoch krajín strednej a východnej Európy, ktorí zároveň disponujú najmenej štyrmi pätinami celkového počtu hlasov.
archívne video
"Nová úprava článku 1 dohody umožní obmedzené a postupné rozšírenie geografického mandátu operácií EBOR na región subsaharskej Afriky (SSA) a Irak. Článok 1 bude doplnený o text o rozšírení regiónu operácií EBOR," priblížilo ministerstvo financií. Na geografické vymedzenie regiónu SSA sa používa kategorizácia Svetovej banky a Irak je zaradený medzi krajiny južného a východného Stredozemia.Druhá zmena sa týka článku 12.1 dohody. Odstraňujú sa ňou obmedzenia prístupu ku kapitálu banky na bežné operácie. Rada riaditeľov EBOR je oprávnená stanoviť a zachovať limity kapitálu banky s prihliadnutím na ukazovatele kapitálovej primeranosti.
"Zmeny dohody sú v súlade so zahraničnými záujmami Slovenskej republiky, ako aj záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi jej z iných medzinárodných dokumentov," zhodnotil rezort financií.EBOR je medzinárodná finančná inštitúcia so sídlom v Londýne, ktorá bola založená s cieľom pomôcť ekonomikám strednej a východnej Európy, strednej Ázie, Ruska, Mongolska a Turecka pri prechode na trhové hospodárstvo. V roku 2011 bolo schválené rozšírenie jej pôsobenia o krajiny južného a východného Stredozemia. Akcionármi EBOR je 73 krajín, samostatný vklad má Európska únia a Európska investičná banka. Slovenskú republiku v Rade guvernérov EBOR zastupuje minister financií.
NRSR súhlasí s ukončením investičnej dohody s Nórskom
Platnosť dohody medzi Slovenskom a Nórskom o vzájomnej podpore a ochrane investícií sa ukončí vzájomnou dohodou. Súhlasili s tým v stredu poslanci Národnej rady (NR) SR."Dohoda upravuje ukončenie investičnej dohody, úpravu nárokov uplatnených na základe investičnej dohody v ukončených a nových arbitrážach, práva a povinnosti investorov a zmluvných strán v prebiehajúcich arbitrážach," priblížilo v materiáli ministerstvo financií.
Nórske kráľovstvo sa rozhodlo ukončiť všetky dohody o vzájomnej podpore a ochrane investícií s ostatnými členskými štátmi Európskeho hospodárskeho priestoru, pričom preferuje uzavretie dohôd o ukončení. Reagovalo tak na nedávny vývoj v EÚ ohľadom investičných dohôd, najmä na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie v spore Slovenská republika proti Achmea B.V. a Dohodu o ukončení bilaterálnych investičných zmlúv medzi členskými štátmi Európskej únie z roku 2020.
Nórske kráľovstvo navrhlo Slovenskej republike ukončenie vzájomnej investičnej dohody v septembri 2021, a to uzavretím dohody o ukončení platnosti formou výmeny verbálnych nót. V prípade, že by sa nedosiahla vzájomná dohoda, platnosť investičnej dohody by Nórsko jednostranne ukončilo k 16. septembru 2023. Táto lehota bola neskôr predĺžená.
NRSR súhlasí s pristúpením k aktu o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach
Národná rada (NR) SR súhlasí s pristúpením SR k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach z dielne Úradu priemyselného vlastníctva (ÚPV) SR. Rozhodli o tom v stredu poslanci. Zmluvnými stranami Lisabonskej dohody je podľa úradu 30 krajín vrátane siedmich členských štátov EÚ - Bulharska, Česka, Francúzska, Maďarska, Portugalska, SR a Talianska."Pre týchto sedem členských štátov EÚ má prístup k dohovoru zásadný význam z dôvodu zachovania medzinárodných zápisov a kontinuity ochrany existujúcich práv v systéme Lisabonskej dohody o ochrane označení pôvodu a ich medzinárodného zápisu," zdôraznil v predkladacej správe ÚPV.
archívne video
Nepristúpenie SR k dohovoru by malo podľa úradu za následok povinnosť dotknutých subjektov požiadať o zrušenie existujúcich zápisov označení v medzinárodnom registri Svetovej organizácie duševného vlastníctva.V prípade SR ide podľa predkladateľa o označenia pôvodu zapísané v medzinárodnom registri, ako sú Slovenský oštiepok, Tokajské víno de la région slovaque, Trenčianska borovička "Juniperiers" - Trenčín Destillery, Karpatské brandy či Karpatská perla. Zrušenie ich zápisov by predstavovalo podľa ÚPV nielen nevyčísliteľnú nemateriálnu škodu na kultúrnych hodnotách, ale aj možné materiálne škody, ktoré by mohli voči SR vznášať jednotliví držitelia práv.
V zmysle Lisabonskej dohody sa pod pojmom označenie pôvodu rozumie zemepisný názov krajiny, oblasti alebo miesta slúžiaci na označenie, odkiaľ pochádza výrobok, ktorého akosť alebo znaky sú dané výlučne alebo podstatne zemepisným prostredím, počítajúc do toho prírodné činitele a ľudské činitele.
Štyri zdravotnícke organizácie by mohli dostávať príspevky v splátkach
Štyrom zdravotníckym organizáciám by po novom mohli zdravotné poisťovne vyplácať príspevky v štvrťročných splátkach, nie v plnej výške na začiatku roka ako doteraz. Vyplýva to z návrhu novely zákona o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou poslanca Vladimíra Baláža (Smer-SD), ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu posunuli do 2. čítania.
"Cieľom návrhu zákona je efektívnejšie riadenie peňažných tokov v rámci verejného zdravotného poistenia a zmierniť jednorazový finančný úbytok zdrojov na začiatku kalendárneho roka," uviedol predkladateľ. Argumentuje, že financovanie celého sektora verejného zdravotného poistenia je priebežné. Ako príklad uvádza výber poistného od ekonomicky aktívnych obyvateľov či výplatu platieb za poistencov štátu.
V súčasnosti sa príspevky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, operačným strediskám tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby, Národnému centru zdravotníckych informácií a Národnému inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve vyplácajú do 20. januára. Po novom by mali splátky vo výške 25 percent z výšky príspevku dostávať v termínoch 20. januára, 20. apríla, 20. júla a 20. októbra kalendárneho roka.Zmeny by mohli nadobudnúť účinnosť od januára 2025 s výnimkou prechodných ustanovení s navrhovanou účinnosťou od 1. júla.
Poslanci v závere dňa pokračovali v diskusii k zákonu o neziskovkách
Poslanci Národnej rady (NR) SR ukončili 6. rokovací deň 12. schôdze diskusiou k návrhu novely zákona o neziskových organizáciách, poskytujúcich všeobecne prospešné služby z dielne poslancov koaličnej SNS. V rozprave už vystúpili všetci písomne prihlásení rečníci. Ústne sa prihlásilo ešte desať poslancov.
Predkladatelia v novele navrhujú, aby sa organizácie, prijímajúce financie zo zahraničia cez 5000 eur za rok, označovali ako organizácie so zahraničnou podporou. Obsahuje aj ďalšie zmeny.Opoziční poslanci návrh skritizovali. Novela podľa nich spochybňuje dôveryhodnosť neziskových organizácií a "ostrakizuje" ich. Upozornili aj na možný rozpor legislatívy s Ústavou SR či európskym právom.
Schôdza bude pokračovať vo štvrtok
Schôdza bude pokračovať vo štvrtok (25. 4.) ráno. Začať by mala diskusiou o troch vládnych návrhoch zákonov, ktoré žiada kabinet prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Ide o novelu zákona o ochrane prírody a krajiny, novelu o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a novelu zákona o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka. Súčasťou rokovacieho dňa bude aj pravidelná hodina otázok.
