BRATISLAVA - Slovensko sa počas energetickej krízy rozhodlo pre celoplošnú pomoc a Ministerstvo hospodárstva občanom kompenzovalo nárast cien elektrickej energie a plynu. S tým sa však zrejme od budúceho roka budeme musieť rozlúčiť, keďže rezort pripravuje adresnú pomoc a väčšinu domácnosti tak pravdepodobne čaká zdražovanie. Analytici predpovedajú, že v prípade plynu by to mohlo znamenať v budúcom roku nárast cien o 20 percent a v prípade tepla o 14 percent.
Slovensko vyplatilo do konca minulého roka na kompenzáciách nárastu cien elektrickej energie a plynu v rokoch 2022 a 2023 sumu vo výške takmer 2,7 miliardy eur. Najviac prostriedkov, približne 1,24 miliardy eur, sa použilo na kompenzácie cien plynu v domácnostiach. Podľa Najvyššieho kontrolného úradu boli takto široko nastavené kompenzačné opatrenia neefektívne a nehospodárne.
Štát by mal podľa NKÚ najmä nastaviť pravidlá adresnej kompenzácie cien elektriny a plynu počas nepredvídaných situácií, zamerať sa na najzraniteľnejšie skupiny a nastaviť aj časové obmedzenia. Kompenzačné opatrenia síce pomohli občanom aj podnikateľom, no nie je možné a únosné ich v takom širokom rozsahu a dlhodobo uplatňovať.
"Ide o enormnú záťaž pre verejný rozpočet, ktorú v konečnom dôsledku budeme musieť zaplatiť my všetci. Každý z nás bude musieť v konečnom dôsledku to, čo dostal, nakoniec splatiť násobne drahšie. Jednoducho aktuálne už neinvestujeme do rozvoja, len nepremyslene míňame na pomoc, ktorá nespĺňa kritériá efektívnosti," upozornil podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo.
Ministerstvo hospodárstva avizuje zmeny
Ministerstvo hospodárstva v reakcii na výsledky NKÚ zdôraznilo, že systém adresnej pomoci nepripravili predchádzajúce vlády. "Jednou z priorít súčasného vedenia ministerstva hospodárstva je práve príprava adresnej pomoci, a preto v spolupráci s ostatnými rezortami intenzívne pracuje na nastavení adresnosti tak, aby - v prípade, ak bude potrebná - bola už v roku 2025 nastavená efektívne, najmä ohrozeným skupinám a neplytvalo sa tak verejnými financiami zo štátneho rozpočtu," uviedol rezort.
archívne video
Takéto opatrenia neboli na Slovensku do volieb v roku 2023 pripravené. Ich neskorý termín a krátky čas od nástupu novej vlády podľa MH neumožnil nastaviť adresnosť pomoci na rok 2024.
Na čo sa treba pripraviť?
Analytici Inštitútu finančnej politiky vo svojej najnovšej prognóze odhadli, ako by mohol vyzerať návrat k trhovým cenám energetických komodít v roku 2025. "Od jesene minulého roka pozorujeme pomerne silný pokles cien futurít elektriny a plynu, ktoré oproti októbru 2023 postupne klesli o zhruba tretinu. Predpoklad ukončenia dotácií na ceny energií tak môže viesť k miernejšiemu nárastu cien plynu a tepla. Ceny elektriny budú v budúcom roku stále podliehať memorandu so Slovenskými elektrárňami,“ uvádza IFP vo svojej prognóze.
Podľa technickej prognózy analytikov ministerstva financií, ktorá je zostavená na základe aktuálneho vývoja cien energetických komodít, sa Slováci výraznejšiemu zdražovaniu energií v roku 2025 nevyhnú. V prípade plynu by to mohlo znamenať v budúcom roku nárast cien o 20 percent, v prípade tepla o 14 percent. Elektrina by mohla zdražiť len o 7 percent aj vplyvom memoranda so Slovenskými elektrárňami. V konečnom dôsledku by tak rast cien energií bol podobný, ako sme zažili v rokoch 2022 či 2023.
Technický predpoklad vývoja cien energií po ukončení energetickej pomoci v roku 2025:
Pozitívnejšou správou je, že v ďalších rokoch by už Slováci žiadne výraznejšie cenové energetické šoky zažívať nemuseli. Samozrejme, Inštitút finančnej politiky upozorňuje aj na celkovú globálnu situáciu, ktorá môže priniesť ďalšie cenové šoky. Avšak na základe dnešných dát možno očakávať, že ceny energetických komodít by mali ďalej klesať. To by pri prechode na trhové ceny v roku 2025 znamenalo v ďalších rokoch naopak zväčša ich znižovanie.
