BRATISLAVA – Rezort financií potrebuje konsolidovať a minister Ladislav Kamenický zháňa peniaze, kde sa dá. Jeho ministerstvo prišlo s návrhom zákona na vyššiu daň zo sladených nápojov. To sa však netýka len klasických sýtených „malinoviek“, ale aj jogurtových nápojov či rastlinných alternatív živočíšneho mlieka. Priplatili by si aj športovci siahajúci po proteínových nápojoch.
archívne video
Zákon z dielne ministerstva financií chce od januára 2025 zdaniť sladené nealkoholické nápoje bez ohľadu na typ alebo množstvo použitého sladidla. Vzťahovať sa to má napríklad na jogurtové, mliečne a proteínové nápoje, rastlinné alternatívy k mlieku, ochutené minerálne vody, kolové a energetické nápoje, džúsy či radlery. Klasické nealko nápoje budú zdanené sadzbou 0,15 eur na liter, energetické nápoje 0,30 eur na liter, sirupy 1,05 eur na liter a práškové koncentráty 4,30 eur na kilogram.
Návrh sa však už od začiatku stretáva s kritikou. Podľa Inštitútu moderného spotrebiteľa nepredstavuje férovú a úprimnú snahu riešiť výzvy súvisiace s výskytom obezity, ale skôr vytvára akceptovateľnú zámienku na ďalšie zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia bežných spotrebiteľov a spotrebiteliek. Upozorňujú, že daň sa pravdepodobne prenesie do ceny. Podľa nich môžu vybrané nápoje zdražieť až o desiatky percent.
Priplatiť si čoskoro budú musieť rôzne skupiny ľudí, nielen milovníci rôznych "malinoviek." Poukazujú napríklad na to, že rastlinné alternatívy k mlieku sú vhodnou alternatívou pre ľudí, ktorí majú alergiu na bielkovinu kravského mlieka, trpia intoleranciou laktózy alebo sa rozhodli pre vegánsky životný štýl. „Laktózová intolerancia je najrozšírenejšou potravinovou intoleranciou a na Slovensku ju má podľa odhadov 10 – 30 % populácie. Nemalá časť ľudí preto prirodzene siaha po rôznych alternatívach, ktoré sú už v súčasnosti drahšie než klasické kravské mlieko,“ vysvetľuje šéf inštitútu Filip Kužma. Poukazujú na to, že jogurtové nápoje a ochutené mlieka nie sú kola. „V čase, keď Slovensko zápasí s dlhodobo nízkou konzumáciou mlieka, nemôžeme si dovoliť ten luxus a prikazovať ľuďom, aké mlieko alebo mliečny výrobok majú preferovať,“ tvrdí Kužma. Ako uviedol, klasické sladené nápoje nemajú v zásade žiadny zdravotný benefit. Na druhej strane mlieko a mliečne výrobky sú výživovo bohaté potraviny, ktoré môžu byť zdrojom vápnika, fosforu, draslíka, vitamínu A, vitamínu B2 a vitamínu B12, bielkovín a esenciálnych mastných kyselín.
Daň podľa neho tiež disproporčne zasiahne športovcov, ktorí pri cvičení siahajú po rôznych proteínových, izotonických či BCAA koncentrátoch. Tieto práškové koncentráty obsahujú určité množstvo sladidla, ktoré im dodáva príchuť. Kužma vysvetľuje, že „nápoje tohto druhu pomáhajú športovcom a športovkyniam zlepšovať svoj výkon a nesúhlasíme s ich jednoduchým prirovnávaním k ostatným sladeným nápojom.“
Inštitút zároveň poukazuje na to, že v pomere na liter vyrobeného nápoja by bola daň na športové koncentráty v niektorých prípadoch ešte vyššia než na ostatné sladené nápoje Okrem toho je tu tiež riziko nákupnej turistiky. „Je možné, že športovci a športovkyne si radšej tieto produkty objednajú zo zahraničných e-shopov, čím utrpia slovenskí podnikatelia. Pokiaľ štát tvrdí, že má záujem o podporu športu, nemal by športovcom hádzať polená pod nohy,“ uzatvára Kužma.
Návrh zákona sa momentálne nachádza v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Inštitút preto spúšťa hromadnú pripomienku za férovejšie nastavenie dane. „Ak sa ministerstvo financií predsa len rozhodne v legislatívnom procese pokračovať, žiadame o niekoľko zmien, ktoré odstránia kľúčové problémy návrhu zákona. Žiadame o vyňatie rastlinných, ale aj jogurtových a mliečnych nápojov z predmetu dane a vyzývame na zreálnenie sadzby pre športové tuhé koncentráty, pretože ich miera zdanenia môže byť ešte vyššia než pri klasických sladených nápojoch,“ povedal Kužma.
