BRATISLAVA - Návrh novely zákona o sociálnom poistení prerokuje Národná rada (NR) SR v skrátenom legislatívnom konaní. Odhlasovali si to v utorok poslanci. Cieľom novely je predĺženie uplatňovania tzv. odvodovej úľavy pre potravinárov do 30. júna tohto roka.
Okruh zamestnávateľov v poľnohospodárskom a potravinárskom sektore by sa mal rozšíriť o oblasti vinohradníctva, zeleninárstva, ovocinárstva či o chov hospodárskych zvierat s rastlinnou výrobou. Na rozšírený okruh zamestnávateľov v poľnohospodárskom a potravinárskom sektore sa daňová úľava mala uplatňovať od 1. februára, parlament však nestihol návrh dovtedy prerokovať.
archívne video
Zamestnávatelia v poľnohospodárskom a potravinárskom priemysle mali od 1. augusta minulého roka do 31. januára tohto roka odpustené odvody najviac v sume 700 eur za každého zamestnanca. Po schválení novely by sa mal tento termín predĺžiť. Išlo by o sumu najviac 750 eur mesačne za každého zamestnanca, čiže vo výške minimálnej mzdy platnej v roku 2024.
"Približne 60 % celkových nákladov v sektore ovocinárstva je vynakladaných práve na mzdy pre zamestnancov. V zeleninárstve predstavujú náklady na mzdy približne 20 % a vo vinohradníctve je to okolo 30 %," uviedol rezort práce v dôvodovej správe.
Podporením sektorov sa má zvýšiť ich konkurencieschopnosť a miera sebestačnosti
Podporením uvedených sektorov sa má zvýšiť ich konkurencieschopnosť a miera sebestačnosti, ktorá napríklad v rámci produkcie ovocia mierneho pásma klesla na Slovensku v roku 2022 na úroveň 30,5 %. Má sa tiež udržať akvakultúra, produkcia ovocia, zeleniny, viniča, ktoré sú už v súčasnosti podľa rezortu práce na nízkej úrovni.
Problematika odpustenia odvodov po schválení úľavy podliehala v auguste minulého roka schvaľovaciemu procesu Európskej komisie (EK). V septembri následne EK schválila schému štátnej pomoci vo výške 70 miliónov eur. Od rozhodnutia komisie závisel postup, akým Sociálna poisťovňa (SP) bola povinná implementovať legislatívnu úpravu.
Investície v kľúčových odvetviach majú byť zamerané na dekarbonizáciu
Investície v odvetviach strategických pre prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo budú zamerané na riešenie hlavných aspektov závislosti od fosílnych palív a na podporu transformácie smerom k cieľom plánu REPowerEU. Vyplýva to z návrhu novely zákona o regionálnej investičnej pomoci, ktorý poslanci Národnej rady (NR) posunuli do druhého čítania. Rokovali o ňom v skrátenom legislatívnom konaní. Na účely podpory týchto investícií má zaviesť právna norma mimoriadnu investičnú pomoc v odvetviach strategických pre prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo, ktorá je založená na už existujúcom právnom rámci regionálnej investičnej pomoci.
"Návrh zákona reaguje na krízu vyvolanú agresiou Ruskej federácie voči Ukrajine, ktorá spôsobila naliehavú potrebu znižovania závislosti SR a EÚ od fosílnych palív, a to urýchlením zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov. Aj vzhľadom na globálne výzvy hrozí odklonenie investícií do týchto odvetví v prospech tretích krajín mimo Európskeho hospodárskeho priestoru," uviedlo v návrhu ministerstvo hospodárstva.
Novela sa podľa rezortu zameriava na vytýčenie špecifických pravidiel a podmienok pre mimoriadnu investičnú pomoc, pričom vo všetkých ostatných aspektoch primerane aplikuje pravidlá a podmienky poskytovania regionálnej investičnej pomoci. "Tento prístup bol zvolený z dôvodu efektívne nastaveného systému poskytovania regionálnej investičnej pomoci, veľkej podobnosti regionálnej a mimoriadnej investičnej pomoci a z dôvodu potreby čo najrýchlejšieho zavedenia podpory investícií v odvetviach strategických pre prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo do praxe," dodalo ministerstvo.
Spôsob menovania a odvolania členov predstavenstva AŠPNB by sa mal zmeniť
Spôsob, akým sú určovaní členovia predstavenstva Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania (AŠPNB), by sa mal zmeniť. Po novom by ich mala vymenúvať a odvolávať členská schôdza agentúry. Vyplýva to z návrhu novely zákona o štátnej podpore nájomného bývania, ktorý poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania. Rokovali o nej v skrátenom legislatívnom konaní.
"Podľa platného znenia zákona sú členovia predstavenstva agentúry volení a odvolávaní Národnou radou SR na návrh aspoň 15 poslancov NR SR na sedemročné funkčné obdobie. Členov predstavenstva agentúry je pritom možné odvolať len z taxatívne vymedzených dôvodov," uvádza sa v predkladacej správe.
Zo zákona sa má vypustiť sedemročné funkčné obdobie členov predsedníctva a taxatívny výpočet odvolacích dôvodov. Podľa predkladateľa sú to neštandardné prvky právnej úpravy, ktoré ohrozujú funkčnosť agentúry. Navrhol aj prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa tieto zmeny budú týkať aj členov predstavenstva ustanovených do funkcie predo dňom nadobudnutia účinnosti novely.
Predkladateľ pripomenul aj výhrady prezidentky SR Zuzany Čaputovej v rozhodnutí o vrátení zákona z 9. mája 2023. Podľa nej "voľbou členov predstavenstva agentúry v národnej rade získavajú títo silnú legitimitu a mandát v právnickej osobe, ktorá nie je kontrolným orgánom verejnej moci ani nie je zložkou systému bŕzd a protiváh v rámci deľby moci". Novela má za cieľ vrátiť účinnosť a transparentnosť do procesu vymenúvania a odvolávania členov predstavenstva agentúry. Novela má byť účinná dňom vyhlásenia.
Regulácia nájomného štátnych a obecných bytov prejde na ministerstvo dopravy
Reguláciu cien nájmu bytov obstaraných z prostriedkov štátneho rozpočtu, štátnych fondov, rozpočtov obcí a vyšších územných celkov bude mať po novom na starosti Ministerstvo dopravy (MD) SR. Vyplýva to z návrhu novely zákona o cenách z dielne Ministerstva financií SR, ktorý poslanci Národnej rady (NR) SR definitívne schválili.
Poslanci NR SR schválili aj pozmeňujúci návrh výborov, ktorým sa upravujú kompetencie Slovenskej obchodnej inšpekcie (SOI). Od roku 2019 bola pozícia cenového orgánu v oblasti potravín zverená rezortu pôdohospodárstva. SOI však bude môcť schváleným návrhom opätovne plnohodnotne vykonávať cenovú kontrolu v oblasti maloobchodného predaja výrobkov.
Doteraz bol cenovým orgánom v tejto oblasti rezort financií
"Zároveň zostáva zachovaná kompetencia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktorému v oblasti potravín okrem cenovej kontroly a uskutočňovania konania vo veciach porušenia cenovej disciplíny patrí aj kompetencia určovať rozsah cenovej evidencie a zásad cenovej kontroly v celej potravinovej vertikále," uvádza sa v spoločnej schválenej správe výborov.
Doteraz bol cenovým orgánom v tejto oblasti rezort financií. K zmene má dôjsť na základe dohody s MD, pretože bytová politika je sústredená práve na tomto ministerstve. Návrh okrem toho obsahuje aktualizáciu niektorých pojmov a poznámok pod čiarou, a to z dôvodu ich zastaranosti. Účinnosť právnej normy navrhuje predkladateľ dňom jej vyhlásenia. Dôvodom je, aby mohol byť účel zákona na potreby plnenia bytovej politiky aplikovateľný čo najskôr.
Trinásty dôchodok sa má zrušiť ako sociálna dávka
Od tohto roka sa má zrušiť 13. dôchodok ako štátna sociálna dávka. Po novom má byť zadefinovaný ako nová dôchodková dávka. Vyplácať by ho tak mala rovnako ako ostatné dôchodky Sociálna poisťovňa (SP). Vyplýva to z návrhu novely zákona o sociálnom poistení, ktorý poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania.
"Suma 13. dôchodku, štátnej sociálnej dávky, sa podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy pohybuje v rozpätí od 50 do 300 eur. Napriek výraznému rastu spotrebiteľských cien od roku 2020 sa však tieto sumy nezvýšili, čím sa reálna hodnota tejto štátnej sociálnej dávky znížila," uviedlo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR v predkladacej správe.
Nárok na 13. dôchodok by mali mať poberatelia všetkých dôchodkových dávok, ktoré vypláca SP. Tiež by ho mali dostať občania, ktorým dôchodok vypláca útvar sociálneho zabezpečenia príslušného silového rezortu. Sumy 13. dôchodku pre jednotlivé druhy dôchodkových dávok by mali byť každoročne určené osobitne pre každý druh dôchodku vo výške priemernej mesačnej sumy daného druhu dôchodku za celý predchádzajúci kalendárny rok.
Ak majú poberatelia nárok na viaceré dôchodkové dávky, dostanú len jeden 13. dôchodok
Ak by bola priemerná výška daného druhu dôchodku nižšia ako 300 eur, suma 13. dôchodku bude minimálne 300 eur. V prípade nároku na viaceré dôchodkové dávky by mali poberatelia dostať len jeden 13. dôchodok, a to v sume, ktorá je najvyššia.
MPSVR uvádza, že v roku 2024 by malo byť viac ako 1,47 milióna poberateľov dôchodkov a tento počet má stúpať. Celkové výdavky na toto opatrenie majú byť v roku 2024 viac ako 828 miliónov eur, v budúcom roku budú o 100 miliónov eur vyššie. V nasledujúcich rokoch by mali potom vzrásť na 978 miliónov eur v roku 2026 a na 1,033 miliardy eur v roku 2027.
Nová výplatná fáza v starobnom dôchodkovom sporení mala nadobudnúť účinnosť 1. januára 2025. Poslanci však navrhli odložiť začiatok novej fázy v starobnom dôchodkovom sporení o rok. V dôvodovej správe uviedli, že je nevyhnuté spresniť, aká časť aktuálnej hodnoty osobného dôchodkového účtu sporiteľa má byť po dovŕšení dôchodkového veku použitá na vyplatenie starobného, respektíve predčasného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia. Väčšina novely má byť účinná od 1. júla 2024. Úprava súvisiaca s posunutím novej výplatnej fázy v starobnom dôchodkovom sporení má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2026.
Zo zákona o dani z minerálneho oleja sa vypustí protiústavná časť
Zosúladenie s nálezom Ústavného súdu (ÚS) SR, zníženie administratívnej záťaže a legislatívno-technické úpravy vyplývajúce z praxe. Aj to je zámerom novely zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR definitívne schválili. Novelu tohto zákona prijatú ešte v roku 2017 napadla na ÚS skupina vtedajších opozičných poslancov. Sťažovatelia v podaní uvádzali, že došlo k nesúladu s princípom ochrany hospodárskej súťaže v spojení s právom podnikať.
Ústavný súd v roku 2021 rozhodol, že ustanovenia zákona týkajúce sa podmienky pre vydanie povolenia na distribúciu pohonných látok, a to minimálneho objemu predaja 10 miliónov litrov a základného imania vo výške 500-tisíc eur, nie sú v súlade s Ústavou SR. Novelou zákona sa majú tieto ustanovenia zo zákona vypustiť.
Okrem tejto zmeny je cieľom novely podľa predkladateľa zníženie administratívnej záťaže daňových subjektov obchodujúcich s predmetmi spotrebnej dane, ako aj legislatívno-technické úpravy niektorých ustanovení zákonov o spotrebných daniach vyplývajúce z poznatkov aplikačnej praxe. Okrem spotrebnej dane z minerálneho oleja sa viaceré podobné úpravy týkajú aj spotrebnej dane z tabakových výrobkov a alkoholických nápojov. Novela nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia.
Ochrana hospodárskej súťaže sa má upraviť v súlade s nariadením DMA
Zákon o ochrane hospodárskej súťaže sa má upraviť v súlade s európskym nariadením o spravodlivých a súťažeschopných trhoch digitálneho sektora (Digital Markets Act, DMA). Návrh novely poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania. Cieľom nariadenia je doplniť presadzovanie práva hospodárskej súťaže na digitálnych trhoch.
Nariadenie ustanovuje podmienky, na základe ktorých môžu byť prevádzkovatelia určitých online platforiem kvalifikovaní ako tzv. strážcovia prístupu (gatekeepers). Medzi ne patria veľké digitálne platformy poskytujúce služby. Európska komisia (EK) vlani v septembri na základe DMA určila šiestich strážcov prístupu - spoločnosti Alphabet, Amazon, Apple, ByteDance, Meta a Microsoft.
"Nariadenie DMA ustanovuje súbor povinností, ktoré musia strážcovia prístupu dodržiavať, vrátane zákazu správať sa určitým spôsobom. Návrh zákona má reflektovať zmeny v povinnostiach Protimonopolného úradu, ktoré prináša nariadenie DMA," uviedol predkladateľ.
Aj keď nariadenie ustanovuje ako jediný orgán vymáhania pravidiel Komisiu, ponecháva istý priestor na vykonanie prešetrovania aj členským štátom. Zároveň umožňuje EK pri prieskumoch trhu požadovať od úradu podporu. Nariadenie DMA má okrem iného zaviesť aj povinnosť odstraňovať nelegálne príspevky a obmedziť šírenie dezinformácií či zneužívanie osobných údajov.
Za platcu DPH by sa mohli registrovať firmy od obratu 50-tisíc eur ročne
Povinnosť registrácie za platcu dane z pridanej hodnoty (DPH) by mohli mať od roku 2025 tuzemské firmy s obratom za predchádzajúci rok väčším ako 50-tisíc eur. Vyplýva to z návrhu novely zákona o DPH, ktorý v utorok poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania.
Firmy majú byť platcami DPH od januára nasledujúceho roka, v ktorom dosiahnu tento obrat, no pokiaľ spoločnosť v kalendárnom roku dodaním tovaru alebo služby prekročí obrat 62 500 eur, stane sa platiteľom dane dňom, v ktorom dodá tento tovar. V súčasnosti je limit na registráciu platiteľa DPH obrat 49 790 eur dosiahnutý počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov.
Hlavným cieľom novelizácie zákona o DPH je podľa Ministerstva financií (MF) SR transpozícia smernice Rady EÚ o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. "Zmenami a doplnením zákona o DPH dôjde k zavedeniu harmonizovaných pravidiel s cieľom znížiť zaťaženie malých podnikov súvisiace s dodržiavaním súčasných predpisov," uviedlo MF. Malý podnik bude mať podľa rezortu možnosť využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte ako v členskom štáte, v ktorom je usadený, ak bude spĺňať ustanovené hmotnoprávne podmienky.
Ide o platiteľov dane so sídlom v tuzemsku
Novela má taktiež nastaviť podmienky a pravidlá uplatňovania samozdanenia pri dovoze tovaru do tuzemska tak, aby tento inštitút mohol byť od 1. januára 2025 uplatňovaný vybranými platiteľmi dane, ktorí dávajú dostatočné materiálne záruky o ich spoľahlivosti. Ide o platiteľov dane so sídlom v tuzemsku, ktorí majú účinný štatút schváleného hospodárskeho subjektu podľa colných predpisov, ako aj platiteľov dane so štatútom AEO, ktorí dovážajú do tuzemska tovar v rámci centralizovaného colného konania.
Ustanovenie zavádzajúce inštitút samozdanenia pri dovoze tovaru z tretích štátov do tuzemska (dovoz tovaru) obsahuje od roku 2011 platný zákon o DPH, avšak toto ustanovenie v súčasnosti nie je účinné. Podstatou samozdanenia pri dovoze tovaru je, že daň pri dovoze tovaru nevyrubí colný orgán, ale môže ju za splnenia určitých podmienok platiteľ dane sám vypočítať. Zároveň daň dovozca môže uviesť do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť pri dovoze tovaru a zaplatiť daňovému úradu a tiež v tomto daňovom priznaní môže uplatniť právo na odpočítanie dane.
