BRATISLAVA - Minimálna hranica obratu pre povinnú registráciu na platenie dane z pridanej hodnoty (DPH) sa nezvýši zo súčasnej úrovne 49 790 eur na 75-tisíc eur. Návrh novely zákona o dani z pridanej hodnoty z dielne poslancov opozičnej SaS Mariána Viskupiča a Branislava Gröhlinga Národná rada (NR) SR v utorok neposunula do druhého čítania.
Súčasná legislatíva pozná dva typy registrácie na platenie DPH, dobrovoľnú a povinnú. Na dobrovoľnú registráciu nie je právny nárok, povoľuje ju finančná správa na základe žiadosti daňového subjektu. Povinne sa musí registrovať zdaniteľná osoba, ak za najviac 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahla obrat minimálne 49 790 eur.
archívne video
Povinná registrácia prináša podľa predkladateľov slovenským podnikateľom zvýšenú administratívnu záťaž. "Stanovenie vyššej hranice, nad ktorú je daňový subjekt povinný platiť DPH, chráni drobných podnikateľov pred neúmernou administratívnou záťažou a umožňuje im tak venovať viac času samotnej podnikateľskej činnosti a menej času neproduktívnej administratíve," zdôvodnili svoj návrh.
Vyššia hranica povinnej registrácie by mala podľa nich význam aj z pohľadu štátu. Časť malých podnikateľov totiž zvykne optimalizovať svoje tržby tak, aby nepresiahli stanovenú hranicu. Tento postup však umelo znižuje ekonomickú aktivitu a vedie aj k možným daňovým únikom. "Zvýšenie hranice jednoznačne podporí podnikateľskú aktivitu, zníži administratívu na strane podnikateľa i štátu a podporí hospodársky rast Slovenska," predpokladajú poslanci.
Pripomenuli, že hranica pre povinnú registráciu DPH sa naposledy zvyšovala ešte 1. júla 2009. Tak ako každá pevná suma v legislatíve, aj táto by sa podľa nich mala v určitých intervaloch zvyšovať o infláciu. Predložený návrh preto navrhoval zvýšenie tejto sumy o približne 50 %, čo približne zodpovedá posunu cenovej a mzdovej hladiny oproti roku 2009.
Poslanci Progresívneho Slovenska neuspeli s návrhom novely školského zákona
Poslanci za Progresívne Slovensko neuspeli s úpravami v oblasti predprimárneho vzdelávania, ktoré navrhovali v novele školského zákona. Návrh v utorok odmietla Národná rada (NR) SR.
V novele zákona o výchove a vzdelávaní chceli poslanci nastaviť systém podpory a možnosti kontroly pre samosprávy tak, aby mali komplexný prehľad o počtoch prijatých a neprijatých detí do zariadení predprimárneho vzdelávania patriacich do ich zriaďovateľskej pôsobnosti. A to nielen na základe počtu zamietnutých žiadostí rodičov o prijatie dieťaťa do zariadenia, ale na základe menných zoznamov detí a ich zákonných zástupcov. Zaviesť chceli systém kontroly pri vyplácaní tzv. "predĺženého rodičovského príspevku".
Rodičia nedostanú maximálne 450 eur na predprimárne vzdelávanie detí
Rodičia nedostanú príspevok na starostlivosť vo výške maximálne 450 eur, a to až do veku, keď deti nastupujú na povinnú školskú dochádzku. Využívať ho mali aj osoby, ktorým bolo poskytnuté dočasné útočisko. Vyplývalo to z návrhu na vydanie zákona o príspevku na predprimárne vzdelávanie dieťaťa skupiny poslancov z Progresívneho Slovenska (PS), ktorý poslanci Národnej rady (NR) SR neposunuli v utorok do druhého čítania.
Príspevok na predprimárne vzdelávanie dieťaťa kombinoval súčasný príspevok na starostlivosť o deti do troch rokov a podporu detí od troch rokov, ktoré už spravidla navštevujú materské školy, až do ukončenia ich predprimárneho vzdelávania. Predkladatelia chceli takisto zaviesť súbeh tohto príspevku s rodičovským príspevkom, ale len v prípade, ak by v rodine boli dve a viac detí.
"Vtedy bude mať nárok na príspevok na skôr narodené dieťa aj rodič, ktorý v tom čase poberá rodičovský príspevok na mladšie dieťa. Tento príspevok budú môcť využiť aj rodiny s deťmi, ktorým nevznikol nárok na tzv. predĺžený rodičovský príspevok podľa zákona o rodičovskom príspevku účinného od 1. augusta 2023," uviedli predkladatelia v dôvodovej správe.
Systémová finančná podpora rodín s deťmi do troch rokov absentuje
Išlo o rodičov s deťmi, ktorí nestihli riadny zápis do materskej školy v máji, a tak nemali nárok na poberanie predĺženého rodičovského príspevku. Príspevok na predprimárne vzdelávanie dieťaťa mohli títo rodičia podľa návrhu poberať počas obdobia, kým by im nevznikol nárok na predĺžený rodičovský príspevok alebo kým by ich dieťa nenastúpilo na povinnú školskú dochádzku.
"Účelom predkladaného návrhu je zvýšenie efektivity čerpania príspevku na starostlivosť, ktorý sa v súčasnosti čerpá veľmi málo, takmer vôbec, a to najmä z dôvodu, že na Slovensku je zavedený aj rodičovský príspevok, na ktorý má nárok rodič každého dieťaťa do troch rokov veku (alebo do šiestich v prípade dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa), a takisto tzv. predĺžený rodičovský príspevok bez ohľadu na to, či rodič pracuje alebo nie," argumentovali predkladatelia.
Poslanci takisto uviedli, že systémová finančná podpora rodín s deťmi do troch rokov absentuje. Vtedy pritom deti nastupujú do materských škôl a rodičia ich musia umiestniť do súkromných škôlok, pretože v obecných ich žiadosti pre nedostatok kapacít zamietajú. Tento príspevok mali čerpať rodičia, ktorí by sa preukázali pracovným pomerom.
Poslanci odmietli návrhy aj z oblasti zdravotníctva
Poslanci Národnej rady (NR) SR odmietli v utorkovom hlasovaní viacero opozičných poslaneckých noviel z oblasti zdravotníctva, ktoré podali SaS a PS. Klub Slovensko, Za ľudí, KÚ zase neuspel s návrhom zákona o jednorazovom finančnom odškodnení osôb sterilizovaných v rozpore s právom. Zákonom chceli zaistiť odškodnenie obetí sterilizácií, ktoré sa udialo v rozpore s právom, a to pre všetky obete od roku 1966 do roku 2004.
Poslanci za SaS podali novelu zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorou chceli upraviť právo maloletého pacienta pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti na prítomnosť sprevádzajúcej osoby. PS navrhovalo cez novelu o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti rozšíriť okruh subjektov, ktoré môžu zamestnávať rezidentov v rámci rezidentského programu. Chceli dosiahnuť vyšší počet rezidentov, a teda aj vyššiu dostupnosť ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Súčasné znenie zákona podľa neho obmedzuje zamestnávanie účastníkov rezidentského programu iba na poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti.
Parlament odmietol aj novelu z dielne PS, ktorá menila zákon o zdravotných poisťovniach. Cieľom bolo precizovanie povinností zdravotných poisťovní pri zabezpečovaní dostupnosti zdravotnej starostlivosti svojim poistencom tak, aby poistencom v prípade potreby zabezpečili konkrétny termín u konkrétneho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ak o to poistenec poisťovňu požiada.
PS neprešiel ani návrh novely zákona o zdravotnom poistení. Opoziční poslanci ním chceli dosiahnuť zníženie odvodového zaťaženia pre nízkopríjmové skupiny zamestnancov, a tým zároveň zvýšiť ich čisté disponibilné príjmy a zamestnanosť tejto skupiny. Návrh upravoval odvodovú odpočítateľnú položku zo zdravotných odvodov.
Príspevok na opatrovanie po úmrtí ŤZP osoby sa nepredĺži na pol roka
Príspevok na opatrovanie nebudú ľudia, ktorí sa starajú o osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP), dostávať ešte šesť mesiacov po úmrtí opatrovanej osoby. Novelu zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia poslankýň za KDH Martiny Holečkovej a Andrey Turčanovej poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok neposunuli do druhého čítania.
"Cieľom predloženej novely zákona je umožniť poberanie peňažného príspevku na opatrovanie po úmrtí opatrovanej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím po dobu šiestich mesiacov u osôb zaradených do evidencie uchádzačov o zamestnanie," uviedli predkladateľky v dôvodovej správe. U osôb, ktoré nie sú v evidencii uchádzačov o zamestnanie, navrhovali poslankyne ponechať poskytovanie príspevku v súčasnej dĺžke.
V súčasnosti dostane osoba starajúca sa o človeka s ťažkým zdravotným postihnutím príspevok na opatrovanie za celý kalendárny mesiac, v ktorom opatrovaná osoba zomrela a za nasledujúci kalendárny mesiac. "Súčasná dĺžka zhruba jedného mesiaca sa javí ako nedostatočná, a preto sa navrhuje jej predĺženie na šesť kalendárnych mesiacov," uviedli v návrhu predkladateľky.
Pripomenuli tiež, že poberateľ peňažného príspevku nie je z titulu opatrovania poistený v nezamestnanosti, preto po skončení opatrovanie nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Rovnako nie je ani povinne nemocensky poistený.
Poslanci odmietli návrhy uznesení z dielne hnutia Slovensko
Parlament v utorok odmietol dva návrhy uznesení, ktoré predložili poslanci Národnej rady (NR) SR z klubu Slovensko, Za ľudí, KÚ. Jeden návrh uznesenia poslancov tohto klubu parlament vrátil na dopracovanie. Týka sa odsúdenia prípadov porušovania základných práv a slobôd. Poslanci z klubu Slovensko, Za ľudí, KÚ navrhli, aby parlament odsúdil všetky prípady porušovania základných práv a slobôd a diskriminácie z dôvodu rasy, farby pleti a príslušnosti k národnosti či etnickej skupine. Vládu chceli vyzvať na prijatie ráznych opatrení a zaviazať ju, aby informovala parlament o prijatých opatreniach a stave dodržiavania základných ľudských práv a slobôd. Tento návrh NR SR vrátila na dopracovanie.
Parlament však odmietol uznesenie, ktorým chceli opoziční poslanci dosiahnuť, aby sa NR SR pripojilo k záverom zo zasadnutia Európskej rady z 26. a 27. októbra 2023, ktoré za SR podporil predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) vo veci odsúdenia útočnej vojny Ruska proti Ukrajine a odsúdenia Hamasu za brutálne a nerozlišujúce teroristické útoky v Izraeli. Uznesením chceli potvrdiť svoju civilizačnú a hodnotovú príslušnosť k Západu a odsúdiť útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine a teroristické útoky hnutia Hamas na štát Izrael.
Klub neuspel ani s uznesením k členstvu SR v NATO, ktorým chceli deklarovať hlásenie sa k členstvu a podpore rozvoja vzájomných vzťahov s členskými štátmi Severoatlantickej aliancie. Záväzkom z unesenia malo byť i to, že parlament nebude podnikať žiadne kroky, ktoré by viedli k oslabeniu nášho členstva v NATO alebo k vystúpeniu z neho.
Opozícia neuspela s návrhmi na úpravu paragrafu 363 Trestného poriadku
Opoziční poslanci neuspeli s návrhmi na úpravu paragrafu 363 Trestného poriadku. Obmedziť a upraviť jeho využívanie navrhovali poslanci z klubu Slovensko, KÚ, Za ľudí a rovnako zo SaS a PS. Parlament odmietol aj úpravu disciplinárneho poriadku Najvyššieho správneho súdu (NSS) SR z dielne PS, ktorá sa týkala disciplinárneho konania voči generálnemu prokurátorovi SR.
Hnutie Slovensko chcelo upraviť sporný paragraf tak, aby jeho znenie zodpovedalo pôvodnému zmyslu tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Sľubovali si od toho zlepšenie dodržiavania zákazu negatívnych pokynov, ktorý sa neraz podľa poslancov obchádza práve využitím paragrafu 363.
SaS navrhovala obdobne obmedziť využívanie niektorých oprávnení generálneho prokurátora, ktoré mu patria podľa paragrafu 363. Dávajú mu podľa strany "neprimeranú moc nad prípravným konaním". Paragraf nechceli zrušiť, ale upraviť jeho pravidlá tak, aby čo najviac zodpovedali jeho pôvodnému účelu, a to odstraňovaniu nezákonnosti v prípravnom konaní.
Poslanci z PS podobne navrhovali obmedziť pôsobnosť generálneho prokurátora a "zmenšiť priestor na svojvoľné alebo nedôvodné intervencie generálneho prokurátora SR do vyšetrovania trestnej činnosti". Umožniť navrhovali aj súdny prieskum jeho rozhodnutí vydaných na základe sporného paragrafu.
V novele zákona o disciplinárnom poriadku NSS navrhovali poslanci z PS zmeniť kvórum potrebné na podanie disciplinárneho návrhu voči generálnemu prokurátorovi. A to z troch pätín poslancov parlamentu na jednu pätinu.
Parlament odmietol viaceré novely Trestného zákona z dielne opozície
Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok odmietli viaceré novely Trestného zákona. PS a KDH chceli novelami docieliť úpravu domáceho násilia v zákone. SaS navrhovala redefiníciu znásilnenia. Klub Slovensko, KÚ, Za ľudí zas chcel zaviesť prísnejšie tresty za prevádzačstvo.
Poslanci za PS navrhovali do Trestného zákona doplniť pojem domáce násilie. Podotkli, že pojem síce máme v zákone o obetiach trestných činov, no nepremietol sa aj do Trestného zákona. "Trestný zákon tak neupravuje samostatnú skutkovú podstatu trestného činu domáceho násilia, čo znemožňuje adekvátnu odpoveď nášho právneho systému na toto závažné a komplexné porušenie ľudských práv," zdôraznili predkladatelia. Preto mienili doplniť definíciu tohto trestného činu medzi trestné činy proti rodine a mládeži, za trestný čin týrania blízkej osoby.
SaS okrem toho navrhovala aj redefiníciu skutkovej podstaty trestného činu znásilnenia
KDH navrhovalo zakotviť do zákona novú skutkovú podstatu prečinu postihujúceho domáce násilie ako špecifickú formu násilia páchaného na osobách žijúcich s páchateľom v spoločnom obydlí. Zabezpečiť tak mienili v praxi efektívnejšie postihovanie tohto konania a sekundárne aj účinnejšiu prevenciu proti jeho páchaniu.
SaS okrem toho navrhovala aj redefiníciu skutkovej podstaty trestného činu znásilnenia. V rámci nej chceli zaviesť aj podmienku absencie súhlasu poškodenej osoby. Neuspela ani novela Trestného zákona týkajúca sa nelegálnej migrácie. Klub Slovensko, KÚ, Za ľudí ňou chcel docieliť sprísnenie sadzieb za trestný čin prevádzačstva. Argumentoval snahou pôsobiť aj preventívne s využitím odstrašujúceho efektu vyšších trestných sadzieb na potenciálnych páchateľov.
Na Slovensku nepribudne nový štátny sviatok
Na Slovensku nepribudne nový štátny sviatok Deň zápasu za ľudské práva. Poslanci Národnej rady (NR) SR totiž odmietli opozičný návrh na zavedenie tohto sviatku, ktorý by pripadal na 25. marca. Poslanci z klubu Slovensko, Za ľudí, KÚ to navrhovali v novele zákona o štátnych sviatkoch.
Poslanci chceli, aby sa štátnym sviatkom stal Deň zápasu za ľudské práva, ktorý si pripomíname 25. marca, v deň výročia Sviečkovej manifestácie z roku 1988. Tento sviatok by nebol podľa návrhu dňom pracovného pokoja. Návrh poslanci odôvodňovali potrebou zvyšovať povedomie o totalitných obdobiach slovenskej histórie.
Sviečková manifestácia bolo pokojné zhromaždenie veriacich za občianske a náboženské slobody, ktoré sa konalo v Bratislave na Veľký piatok 25. marca 1988. Proti jeho účastníkom tvrdo zasiahli bezpečnostné zložky. Od roku 1993 je tento dátum pamätným dňom Slovenskej republiky - Dňom zápasu za ľudské práva
Poslanci nesúhlasili so zbavením byrokracie aj v bankách či poisťovniach
Občania a podnikatelia budú musieť predkladať odpisy a výpisy zo štátnych evidencií subjektom mimo verejnej správy aj naďalej. Návrh novely zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci opozičnej strany Progresívne Slovensko (PS) poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok neposunuli do druhého čítania.
"Cieľom návrhu zákona je znížiť byrokratickú záťaž občanov a podnikateľov tým, že sa minimalizuje potreba predkladať vybrané výpisy a odpisy zo štátnych evidencií pri kontakte občanov a podnikateľov so subjektami mimo verejnej správy. Zámerom je umožniť týmto subjektom overovať si skutočnosti zo štátnych evidencií spôsobom použiteľným na právne úkony," uviedli poslanci v dôvodovej správe.
Takéto údaje podľa návrhu mohli byť sprístupňované tretím stranám len so súhlasom dotknutej osoby, v záujme dodržania princípov ochrany osobných údajov. Išlo napríklad o overovanie konateľa spoločnosti prostredníctvom výpisu z obchodného registra v styku s bankou alebo telekomunikačnými operátormi, vyžiadanie výpisu z listu vlastníctva nehnuteľnosti na uvoľnenie zábezpeky, výpisu registra trestov pri styku s bankou a podobne.
Neschválili ani nové výdavkové limity na roky 2024 až 2027
Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok neschválili nové limity verejných výdavkov na roky 2024 až 2027. Limity, ktoré Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) doručila do parlamentu ešte vlani v decembri, zahŕňajú legislatívny stav ku dňu schválenia programového vyhlásenia vlády. Na požiadanie kabinetu by ich mohla rada neskôr aktualizovať o medzitým prijaté opatrenia súvisiace s príjmami alebo výdavkami verejných financií.
Zo 142 prítomných zákonodarcov hlasovalo 65 za navrhované výdavkové limity. Ostatných 77 poslancov sa hlasovania zdržalo. Rozpočtová rada opakovane zdôraznila, že právne záväzným je ten limit verejných výdavkov, ktorý je platný ku konkrétnemu dátumu. Vláda je pritom povinná zosúladiť návrh rozpočtu verejnej správy s platným limitom verejných výdavkov, čo rozpočet na tento rok nespĺňa.
Ministerstvo financií (MF) SR v tejto súvislosti argumentuje, že pre novú vládu neplatia pôvodné limity, ktoré schválil parlament ešte v minulom volebnom období. Zároveň chystá úpravu legislatívy, keďže v súčasnosti platná úprava výdavkových limitov nie je v súlade s novými európskymi rozpočtovými pravidlami.
Limity vypočítava RRZ a predkladá ich na rokovanie parlamentu
Limit verejných výdavkov určila RRZ po novom na rok 2024 sumou 47,073 miliardy eur, na rok 2025 v hodnote 48,581 miliardy eur, na rok 2026 sumou 49,872 miliardy eur a na rok 2027 vo výške 51,519 miliardy eur. Ide o výrazne vyššie sumy oproti výdavkovým limitom, ktoré schválila NR SR vo februári minulého roka. Limit na rok 2023 podľa nich predstavoval 41,321 miliardy eur, na rok 2024 bol vo výške 44,309 miliardy eur a na rok 2025 v hodnote 45,621 miliardy eur.
Nový limit verejných výdavkov sa podľa zákona určuje na každý rozpočtový rok príslušného volebného obdobia, a to od roka nasledujúceho po roku, v ktorom bolo schválené programové vyhlásenie a vyslovená dôvera novej vláde. Limity vypočítava RRZ a predkladá ich na rokovanie parlamentu do 60 dní po schválení programového vyhlásenia a vyslovení dôvery vláde.
"Predkladaný limit verejných výdavkov vychádza zo stavu verejných financií k dátumu prijatia programového vyhlásenia a vyslovení dôvery vláde Slovenskej republiky dňa 21. novembra 2023. Ide o východiskový stav, ktorý ešte nezohľadňuje opatrenia prijaté Národnou radou SR po tomto dátume," priblížila v predkladacej správe rozpočtová rada. Po jeho schválení parlamentom a na žiadosť vlády RRZ výdavkové limity aktualizuje aj o tieto opatrenia, čím sa zabezpečí najaktuálnejšia úroveň limitov vhodná na konečné vyhodnotenie ich súladu s rozpočtom verejnej správy.
Poslanci odmietli predĺženie obdobia na daňový odpočet straty na 15 rokov
Doba na odpočítanie straty, ako aj nákladov na výskum a vývoj daňovými subjektmi sa nepredĺži z doterajších päť na 15 rokov. Návrh novely zákona o dani z príjmov skupiny poslancov opozičného Progresívneho Slovenska (PS) Národná rada (NR) SR v utorok neposunula do druhého čítania. Cieľom návrhu bolo vytvoriť v SR stimulujúce podnikateľské prostredie, ktoré by pomohlo naštartovať ekonomický rast.
Predkladatelia vyzdvihli, že možnosť odpočtu straty a odpočtu nákladov na výskum a vývoj z daňového základu pomáha zlepšovať podnikateľské prostredie a hospodársky rast. V súčasnosti platná slovenská právna úprava však obmedzuje túto možnosť na maximálne päť po sebe nasledujúcich rokov.
"Slovensko patrí ku krajinám s najprísnejším a pre podnikateľov najmenej výhodným odpočtom strát v EÚ. Viaceré krajiny Európy, ako napríklad Írsko a Portugalsko, majú neobmedzenú dobu odpočtu strát," zdôraznili predkladatelia. Uvoľnenie pravidiel tak podľa nich malo podporiť zdravé podnikateľské prostredie a malo pôsobiť pre firmy stimulačne.
Poslanci nesúhlasili so zmenami v odpisovaní firiem
Podmienky odpisovania majetku firiem sa nezmenia a superodpočet na vedu a výskum sa nezvýši. Návrh novely zákona o dani z príjmov skupiny poslancov z opozičného Progresívneho Slovenska Národná rada (NR) SR v utorok neposunula do druhého čítania. Zámerom návrhu bolo podporiť investovanie podnikov do výskumu a vývoja, budovanie ekologickejších stavieb, či ich zameranie na zelenú energiu.
"Cieľom návrhu zákona nie je zavedenie priamej pomoci vo forme dotácií, ktoré by mohlo získať len niekoľko vybraných subjektov, ale skôr nastaviť pravidlá pre nepriamu podporu pre všetky ekonomické subjekty v podobe zrýchlených odpisov, skrátenia doby odpisovania majetku, a tiež formou superodpočtu," priblížili predkladatelia.
Pripomenuli, že celkové výdavky Slovenska vynaložené na výskum a vývoj v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP) patria k najnižším v rámci krajín Európskej únie (EÚ) aj Vyšehradskej štvorky (V4). Kým priemerná európska krajina v roku 2022 investovala na tento účel 0,74 %, Slovensko iba 0,35 % HDP.
Predkladatelia navrhovali napríklad zvýšiť hranicu obstarávacej ceny pre jednorazové odpisovanie hmotného majetku z doterajších 1 700 eur na 2 400 eur. Skrátiť sa tiež mala doba odpisovania budov v 6. odpisovej skupine zo 40 na 30 rokov. Taktiež sa mala doplniť možnosť zrýchlene odpisovať hmotný nehnuteľný majetok zaradený do odpisovej skupiny 5 a 6, pokiaľ by budova mala energetický certifikát A. Zvýšiť sa malo aj daňové zvýhodnenie investícií do výskumu a vývoja, tzv. superodpočet.
Poslanci odmietli návrh SaS na výnimku zo zákona o štátnej službe
Rodič pracujúci ako štátny zamestnanec si nebude môcť počas rodičovskej dovolenky privyrobiť aj na mieste, ktoré je zhodné alebo podobné s jeho štátnozamestnaneckým miestom. Výnimku zo zákona o štátnej službe skupiny poslancov opozičnej strany SaS Národná rada (NR) SR v utorok neposunula do druhého čítania.
Cieľom návrhu bolo, aby si mohol štátny zamestnanec počas rodičovskej dovolenky privyrobiť v oblasti svojej kvalifikácie a nemusel hľadať možnosti privyrobenia v oblasti, kde nemá odbornosť. Súčasný zákon o štátnej službe im totiž neumožňuje uzavrieť ďalšiu pracovnú zmluvu či dohodu na prácu, ktorá je zhodná alebo podobná tej, ktorú vykonáva na štátnom úrade, a to ani počas rodičovskej dovolenky.
"Napriek tomu, že návrh je cielený primárne na skupinu matiek - štátnych zamestnankýň na rodičovskej dovolenke, ktoré si chcú privyrobiť v rámci svojej odbornosti u svojho kmeňového zamestnávateľa, navrhnutá dikcia nevylučuje ani prácu v rámci svojej odbornosti u akéhokoľvek zamestnávateľa," uviedli poslanci v návrhu.
Predkladatelia upozornili, že len v zanedbateľnom počte prípadov bolo štátnym zamestnancom na rodičovskej dovolenke umožnené vrátiť sa do zamestnania na skrátený úväzok. "Ak si chcú počas rodičovskej dovolenky privyrobiť, musia pracovať v inej sfére, než v akej majú odbornosť, keďže zákon o štátnej službe im nedovoľuje vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s činnosťou uvedenou v opise ich štátnozamestnaneckého miesta," uviedli v návrhu.
