BRATISLAVA – Ďalší parameter, v ktorom za Čechmi zaostávame. Žijeme v dobe, kedy už nie je dôležité len vedieť písať a čítať. Podstatnú úlohu si vyslúžila aj iná forma gramotnosti – tá finančná. Mladí Slováci však majú v tejto oblasti výrazné medzery. Ba dokonca v porovnaní s českými rovesníkmi ťahajú za kratší koniec.
Archívne video: Podľa Ódora plán na ozdravenie verejných financií z dlhodobého hľadiska zatiaľ nemajú
Sebadôvera mladým nechýba. Podľa Indexu investičnej gramotnosti si v otázkach investovania verí 51,1 % respondentov vo veku 18 – 26 rokov. V rámci celej populácie si pritom v týchto témach verí len 39,4 % ľudí.
|
Najväčší nedostatok znalostí má mladá generácia Slovákov a Sloveniek v 5 kľúčových oblastiach:
|
|---|
Napriek tomu, že sebavedomie mladým Slovákom nechýba, s vedomosťami je to už horšie. „Práve táto veková kategória vo väčšej miere nepozná správne odpovede na otázky týkajúce sa investovania a v indexe investičnej gramotnosti dosahuje podpriemernú úroveň 97,1 bodu (v porovnaní s indexom za SR na úrovni 100,6 bodu),“ uvádza vo svojej analýze Eva Sadovská zo spoločnosti WOOD & Company.
Vo otázkach finančnej gramotnosti tiež zaostávame za českými rovesníkmi, ktorí dosiahli na rozdiel od nás hodnotu 114,7 bodu. Dokonca práve vo vekovej kategórii 18 – 26 rokov je tento rozdiel najpriepastnejší. „Navyše, kým mladí Česi si v investičnej gramotnosti oproti roku 2021 polepšili, Slováci v tomto veku dosiahli medziročne slabšiu úroveň indexu. V Českej republike zároveň mileniáli dosahujú najvyššie úrovne investičnej gramotnosti spomedzi všetkých vekových kategórií, čo sa o Slovensku povedať nedá,“ dodala Sadovská.
Netreba čakať príliš dlho
Zuzana Mora, odborníčka na investície z WOOD & Company poukazuje na tri aspekty týkajúce sa financií, ktorým sa pri výchove detí v rodine či v škole nevenuje dostatočná pozornosť. Prvým je, bezpečnosť vo svete financií. Odborníčka upozorňuje najmä na to, aby sa mladí ľudia dokázali orientovať v pôžičkách, úveroch či hypotékach, aby poznali ich nástrahy a vedeli rozlíšiť na čo, kedy a od akého subjektu je rozumné si požičať.
Druhým aspektom je zhodnocovanie finančných prostriedkov. Zuzana Mora konštatuje: “Dnes už nestačí sporiť si do pokladničiek a hovoriť deťom napríklad iba o stavebnom sporení. Musíme sa posunúť v edukácii ďalej a postupne mladým predstavovať celú škálu možností, ako zhodnocovať svoje finančné prostriedky,” tvrdí.
V neposlednom rade je tiež dôležitá orientácia vo verejných financiách. „Mladí ľudia by mali mať prehľad aj o tom, ako krajina, v ktorej žijú, hospodári s verejnými financiami, aký je jej verejný dlh a aký môže mať rozpočtová (ne)zodpovednosť dopad na ich budúcnosť,“ vysvetlila.
S edukáciou ohľadom financií podľa nej nie je potrebné vyčkávať. „Investičné základy na príklade každodenných situácií treba citlivo vysvetľovať už v útlom veku dieťaťa a postupne mu informácie a vedomosti dávkovať,“ uvádza More.
V súčasnosti napríklad síce prevláda bezhotovostný platobný styk, hotovostná forma peňazí je však pre deti viac pochopiteľná a zrozumiteľná. Dajte im preto 10 – 20 eur a nechajte ich, aby si občas nakúpili samé. "Minimálne takto môžeme menším deťom na úplnom začiatku ozrejmiť hodnotu peňazí. A na tom sa potom ľahšie stavia všetko ostatné,” poradila na záver Zuzana Mora.
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%
