BRATISLAVA – Kontroverzná ukrajinská pšenica ja na pretrase už niekoľko dní a k jej využívaniu v potravinárstve sa vyjadrilo už viacero inštitúcií. Vláda už počas pondelkového online rokovania stihla schváliť zákaz dovozu ukrajinského obilia. Dôvodom má byť obsah vysokého množstva nepovolených pesticídov. Mlyn, ktorý mal touto pšenicou disponovať sa bráni s tvrdením, že ukrajinské obilie je vyhovujúce. K celému problému sa vyjadril aj bývalý kandidát na post hlavy štátu a odborník v chémii Robert Mistrík.
archívne video
Aj keď štátne orgány na čele s ministerstvom pôdohospodárstva pod vedením povereného ministra Samuela Vlčana tvrdia, že ukrajinské obilie vyhovujúce nie je, akciová spoločnosť Mlyn Kolárovo tvrdí, že je to opačne. Vyvodenie dôsledkov zo strany Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR považujú za predčasné a súčasne tak považujú vyhlásenia ministerstva o nebezpečnej koncentrácii pesticídov v ukrajinskom obilí za zavádzajúce.
Štát by mal podľa spoločnosti zvážiť uvoľnenie jeho ukrajinskej pšenice, informuje Denník N. Podľa testov, ktoré si mlyn nechal vypracovať v externom laboratóriu je celkový objem obilia (1500 ton) v súlade s normami Európskej únie. „Naše kontravzorky sú všetky v poriadku, a tak by mal štát zvážiť uvoľnenie zadržanej pšenice do výroby a nie nás nútiť do jej zničenia. Konanie štátu v celej veci bolo unáhlené a prišlo tak iba k zbytočnému poškodzovaniu dobrého mena našej firmy,“ uviedol predseda predstavenstva Mlyna Kolárovo Tibor Varga.
Kvalita ukrajinského obilia je na vysokej úrovni
Mlyn Kolárovo si stojí za tým, že kontrolované obilie má kvalitatívne vysokú úroveň a všetky predchádzajúce kontroly potvrdili súlad s prepismi. Nebezpečná látka Chlorpyrifos, ktorej čiastkové hodnoty boli namerané je podľa spoločnosti používaná vo viac ako 100 krajinách. Podčiarkli taktiež fakt, že táto látka bola povolená aj v Európskej únii, a to ešte do roku 2020, pričom maximálna povolená hodnota bola stanovená na 0,05 mg/kg v prípade pšenice.
Podľa dnes platnej legislatívy by však táto hodnota nemala prekročiť hranicu 0,01 miligramu na kilogram. Spoločnosť pripomína, že nameraná hodnota je podľa prvých výsledkov 0,026 mg/kg, čo je len polovica povoleného množstva spred troch rokov, pričom táto hodnota bola nameraná ešte pred čistením a spracovávaním obilia. Čistenie a spracovanie by tak napokon túto hodnotu malo ešte znížiť, čím by sa obsah nebezpečnej látky mal dostať pod dnes zavedenú úroveň.
Do hry vstúpil aj známy chemik Robert Mistrík, podľa neho ide o detektívnu prácu
Bývalý kandidát v prezidentských voľbách sa neostýcha pri vyjadrovaní sa k aktuálnym témam a inak tomu nebolo ani v prípade, v ktorom mohol poskytnúť odborný pohľad. Vo svojom príspevku v skratke popísal, ako prebieha proces zisťovania škodlivých látok. Podľa Mistríka sa prítomnosť škodlivej látky v obilí dá potvrdiť spojením chromatografie (fyzikálno-chemická separačná metóda) a spektrometrie (pozorovanie lomu sveta). Následne sa zistené hodnoty porovnávajú s databázou hodnôt známych látok.
„Ako to už v chémii chodí, nie je to vždy také jednoduché a nedá sa to urobiť len tak na kolene bez príslušného prístrojového a softvérového vybavenia, a samozrejme bez vysokokvalifikovanej obsluhy. V prvom kroku sa musí zistiť o akú látku vlastne ide a následne sa vykoná kvantitatívna analýza, teda sa stanoví koncentrácia látky a posúdi sa, či neprekračuje povolené limity,“ priblížil chemik. Potvrdil, že aj konkrétna nebezpečná látka sa dá vypátrať, nie je to však ľahké. „Je to zaujímavá práca, často malá detektívka, pričom treba vyskladať rôzne indície a informácie. Podobne ako v detektívkach, neraz rozhoduje malý nevýrazný detail, ktorý sa ľahko prehliadne,“ zdôraznil.
