BRATISLAVA – Príplatky za prácu počas sviatkov či víkendov sa rozmrazia. Ľudia pracujúci v nie najlepšom čase by si tak na výplatnej páske mali nájsť už čoskoro o nejaké to euro viac. Zatiaľ čo oni a odborári jasajú, v radoch zamestnávateľov vyvolalo takéto rozhodnutie rozčarovanie. Politikov teraz nielen kritizujú, ale aj varujú.
Archívne video: Krajniak očakáva, že energetická pomoc vlády pre domácnosti bude veľmi výrazná
Vláda zastavila rast príplatkov spolu s minimálnou mzdou pred dvomi rokmi. Dôvodom mala byť pomoc firmám zvládať ekonomicky náročnú situáciu spôsobenú pandémiou. Podľa novely Zákonníka práce sa však toto zmrazenie už čoskoro stane minulosťou. Od januára 2023 by sa mali príplatky za prácu cez sviatky či víkendy znovu napojiť na rast minimálnej mzdy. Napriek tomu, že išlo o opozočný návrh strany Smer-SD, v púarlamente zaznamenal po dohode s rezortom práce širokú podporu. Zamestnávatelia však nad takýmto krokom len nesúhlasne krútia hlavami.
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení odkázala, že považuje za nevyhnutné, aby tu fungoval predvídateľný legislatívny proces. „Všetky relevantné návrhy zákonov, ako aj ďalších dôležitých opatrení by mali byť dôsledne prerokované a posúdené aj na Hospodárskej a sociálnej rade SR Firmám môže takéto nesystémové nastavenie príplatkov spôsobiť negatívne dôsledky, nakoľko nebudú môcť tieto zákonne povinnosti naplniť a ešte viac to prehĺbi aktuálne napätú situáciu v ktorej sa aj v dôsledku energetickej kríze nachádzajú,“ tvrdia.
K schváleniu novely podľa ich slov došlo napriek zásadnému nesúhlasu všetkých zamestnávateľských tripartitných organizácií bez relevantného posúdenia vplyvov a dopadov na podnikateľské prostredie. „Na nedostatky novely Zákonníka práce, ktorá opätovne rozmrazuje mzdové príplatky za prácu počas noci, víkendov či sviatkov sme upozorňovali už od septembra 2022,“ pripomenuli.
Poslanecká novela podľa nich hrubo porušila sociálny dialóg, v rámci ktorého sa tento rok zamestnávatelia a odbory historicky prvýkrát dohodli na výške minimálnej mzdy i ponechaní príplatkov na úrovni roku 2021. „Navrhovali sme, že pokiaľ má byť cieľom poslaneckého návrhu zvýšenie príjmu zamestnancov, príplatky by mali byť v celom rozsahu oslobodené od daní a odvodov na strane zamestnávateľa aj zamestnanca, ako je tomu napríklad v Rakúsku a Nemecku, bohužiaľ poslanci na to neprihliadli a prijali verziu z ktorej najviac profituje štát,“ odkázali rázne.
Sú tiež presvedčení, že hlavným cieľom týchto poslaneckých návrhov je obísť štandardný legislatívny proces a vytiahnuť peniaze z podnikateľského sektora cez nové daňové a odvodové zaťaženie. „Slovensko pritom výrazne stratí na atraktivite a konkurencieschopnosti a bude veľmi ťažké udržať existujúcu výrobu a priviesť do krajiny nových investorov,“ dodali.
Odborári sú spokojní
Odborári, naopak, takýto „návrat“ vítajú. Ako pripomenuli, so zmenou Zákonníka práce, ku ktorej v tejto otázke došlo v roku 2020, nikdy nesúhlasili. „Téma príplatkov je našou dlhodobou agendou. Od leta prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová niekoľkokrát na bilaterálnych rokovaniach s ministrom práce hovorila o tom, že KOZ SR príde s návrhom na rozmrazenie príplatkov. Na ministerstve práce sa uskutočnilo aj rokovanie sociálnych partnerov, aby sa v Zákonníku práce vrátili tieto mzdové zvýhodnenia do pôvodnej formy. Rovnako sa naši zástupcovia stretli s predkladateľmi tejto novely Zákonníka práce,“ tvrdia. „Treba zdôrazniť, že nikdy na rokovaní tripartity nedošlo k žiadnej dohode o tom, že príplatky budú zmrazené, a na základe takejto dohody teda zamestnávatelia súhlasili so zvýšením minimálnej mzdy pre rok 2023,“ dodali. Odborári hovorili o požiadavke odmrazenia príplatkov už v čase, kedy padla dohoda na zvýšení minimálnej mzdy.
Podľa vlastných slov chápu mzdové zvýhodnenia za prácu ako kompenzáciu pre zamestnanca za to, že musí vykonávať prácu v „neštandardných“, až „nesociálnych“ pracovných časoch. Pripomenuli, že Slováci majú v rámci krajín Európskej únie nelichotivé prvenstvo vo vykonávaní prác v neštandardných pracovných časoch. „Dlhodobé vykonávanie práce najmä večer a v noci má negatívne dopady na ľudský organizmus, čo má následne negatívne dopady na celkový zdravotný stav obyvateľstva, preto by aj politiky štátu mali smerovať k obmedzovaniu takýchto prác a nie k ich zlacňovaniu a motivovaniu zamestnávateľov ich využívať,“ pripomenuli.
