BRATISLAVA - Právnik a politik Vladimír Mečiar, dlhoročný predseda Ľudovej strany - Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS) a bývalý trojnásobný slovenský premiér sa v utorok 26. júla dožíva 80 rokov. My si toto jubileum prvého premiéra samostatnej Slovenskej republiky pripomenieme sumárom jeho života a nevyhneme sa ani kauzám, ktoré sa objavovali v jeho vládach.
archívne video
Vyštudovaný právnik, no skúsenosti mal aj s tvrdou robotou
Vladimír Mečiar sa narodil 26. júla 1942 vo Zvolene. Popri zamestnaní, keď pracoval ako tavič v Závodoch ťažkého strojárenstva (ZŤS) v Dubnici nad Váhom, vyštudoval diaľkovo Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Po jej absolvovaní pôsobil od roku 1974 až do roku 1990 v Skloobale Nemšová ako podnikový právnik.
Postoj k sovietskej okupácii Československa ho stál miesto v KSČ
Politicky sa začal angažovať v prvej polovici 60. rokov, pričom zastával rôzne funkcie v Československom zväze mládeže (ČSM). V čase normalizácie bol odvolaný z funkcií v mládežníckom hnutí a v roku 1970 pre svoj postoj k okupácii Československa aj vylúčený z Komunistickej strany Československa (KSČ).
Novembrový návrat na výslnie, začínal aj ako minister životného prostredia
Do politického života opäť vstúpil po roku 1989 v rámci hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN), za ktoré získal v roku 1990 prvýkrát poslanecký mandát. Na pôde tohto politického subjektu však založil v marci 1991 najskôr platformu, ktorá prerástla nasledujúci mesiac do založenia novej strany Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS). Od jej vzniku v roku 1991 bol jej predsedom 21 rokov až do 26. apríla 2012, keď oznámil svoj odchod z čela strany. V júni 2003 rozhodol snem o zmene názvu na Ľudová strana - HZDS (ĽS-HZDS).
V prvej polovici roku 1990 zastával v slovenskej vláde post ministra vnútra a životného prostredia. Po parlamentných voľbách v júni 1990 sa stal prvýkrát predsedom vlády a v tejto funkcii pôsobil do apríla 1991. V júni 1992 sa po ďalších voľbách do Slovenskej národnej rady (SNR) stal opäť premiérom, úrad zastával do marca 1994, keď mu poslanci parlamentu vyslovili nedôveru.
V čase tohto vládnutia spolu s českým premiérom Václavom Klausom absolvoval sériu rokovaní, ktoré vyústili do rozdelenia spoločného štátu Čechov a Slovákov.
Vládnutie počas únosu prezidentovho syna, zabitia Róberta Remiáša či zmareného referenda
Od októbra 1992 do marca 1993 a opäť od marca 1998 do októbra 1998 bol poverený ako predseda vlády aj výkonom niektorých právomocí prezidenta SR. Tretíkrát zasadol Vladimír Mečiar do premiérskeho kresla po vyhratých parlamentných voľbách v decembri 1994, vo funkcii bol do októbra 1998. Práve v tomto období bol unesený prezidentov syn Michal Kováč ml. (1995), zabitý Róbert Remiáš (1996) a v roku 1997 došlo k zmareniu referenda.
Zhruba z obdobia začiatku 90. rokov sa začali riešiť aj tzv. "divoké privatizácie" Mečiarovej vlády. Išlo o kupovanie a predaje obrovských štátnych firiem či podnikov. Mečiar počas svojho pôsobenia v kresle perdsedu vlády aj tak svojsky tvrdil, že s privatizovaním nemal nič. V danom období sa doslova z chudobného človeka mohol zo dńa na deň stať majiteľ veľkej fabriky.
V hre boli v tom čase mnohé podniky od Nafty Gbely, Východoslovenské železniare v Košiciach cez Duslo Šaľa, Devín Banku, Bratislavské mraziarne až po Tatravagónku Poprad.
Toto prideľovanie podnikov sa týmto nekončilo a neskôr sa prišlo aj k obsadzovaniu vysokých funkcií dôležitých štátnych inštitúcií. Išlo napríklad o Najvyšší kontrolný úrad, Generálnu prokuratúru, Rozhlasovú a televíznu radu v STV či Fond národného majetku. Začalo sa najskôr ich odvolávaním na ustanovujúcej NR SR počas jesene 1994 a schôdza trvala celú noc a získala tak názov slovenská noc dlhých nožov. Potom boli zvolení na tieto pozície noví ľudia.
Nad ránom o 5.15 bola ešte ako čerešnička na torte koaličnými poslancami prijatá novelizácia zákona o zrušení rozhodnutí vlády o privatizácii podnikov po 6. septembri 1994 (zákon č. 370/1994 Z. z.), ktorý neskôr Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlásil za protiústavný.
Známe Mečiarove amnestie
Z káuz únosu prezidentovho syna Michala Kováča ml. a následného výbuchu auta, v ktorom bol Róbert Remiáš vyplynuli známe amnestie, ktoré Mečiar vydal v súvislosti práve so spomínanými prípadmi. V článku V. sa konkrétne písalo "aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za trestné činy spáchané v súvislosti s prípravou a vykonaním referenda z 23. mája a 24. mája 1997“ a v článku VI. "aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča mladšieho do cudziny“.
Toto sa udialo v období marca 1998, kedy skončilo funkčné obdobie prezidentovi Michalovi Kováčovi a prezidentské právomoci dočasne prešli na Mečiara ako predsedu vlády, keďže poslanci sa vtedy nevedeli zhodnúť na následníkovi Kováča (prezidenta do roku 1999 volil parlament tajne na obdobie 5 rokov, pozn. red.).
Známe sídlo, ktoré neskôr navštívili aj kukláči
Asi v tomto období sa Mečiar už zabýval aj v novej vile Elektra v Trenčianskych Tepliciach, kde sa toho odohrávalo skutočne veľa a kde Mečiar po odchode z politiky aj dôchodkovo odpočíval. Vilu dokonca počas ďalšej vlády Mikuláša Dzurindu "navštívili" aj policajné jednotky s kukláčmi, pričom Mečiara vtedy z nej vyviedli v putách.
Jeho pobyt v Elektre však netrval večne a asi v roku 2018 sa začali objavovať správy o tom, že sa z nej odsťahoval na vidiek.
Čierna diera Európy a dojímavá rozlúčka s voličmi
Bol to práve Vladimír Mečiar a jeho vládnutie, ktoré sa podpísalo pod rozhodnutie Európskej komisie, ktorá 16. júla 1997 na zasadnutí v Štrasburgu neodporučila začať so Slovenskom rozhovory o rozšírení EÚ v prvej vlne, pretože krajina nespĺňala politické kritériá.
Pamätným sa stalo vystúpenie premiéra Mečiara 30. septembra 1998 v Slovenskej televízii, keď po prehratých parlamentných voľbách oznámil odchod z politickej scény. Na záver vystúpenia s piesňou na perách "S Pánom Bohom idem od Vás, neublížil som, neublížil som nikomu z Vás!" cez televíznu obrazovku zakýval na rozlúčku svojim priaznivcom a voličom.
Neúspech v oboch prezidentských voľbách
O rok neskôr, v máji 1999, neúspešne kandidoval v prvých priamych prezidentských voľbách, ktorých víťazom sa stal Rudolf Schuster. Vladimír Mečiar sa uchádzal o funkciu hlavy štátu aj druhý raz - v prezidentských voľbách v roku 2004. Hoci prvé kolo volieb vyhral so ziskom 32,7 percenta, v druhom kole získal 40,1 percenta hlasov a skončil druhý za Ivanom Gašparovičom (59,9 percenta).
Vypadnutie ĽS-HZDS z parlamentu a žiadny ďalší návrat
V júnových parlamentných voľbách sa ĽS-HZDS nedostalo v roku 2010 do NR SR. Hnutie získalo len 4,32 percenta hlasov voličov a po dvadsiatich rokoch muselo parlament opustiť. Po ďalších neúspešných parlamentných voľbách, ktoré sa konali v marci 2012 a v ktorých ĽS-HZDS získalo iba 0,93 percenta hlasov voličov, oznámil Mečiar 26. apríla 2012 svoj odchod z čela ĽS-HZDS.
Opustenie kormidla a život na dôchodku
Zakladateľ a bývalý dlhoročný predseda HZDS Vladimír Mečiar sa vzdal členstva v strane 12. decembra 2013. Nového predsedu si strana už nezvolila a na mimoriadnom sneme v Žiline 11. januára 2014 rozhodlo 161 zo 165 delegátov o rozpustení strany.
O návrat do politiky sa ešte pokúsil v novembri 2019, keď sa na republikovom sneme zišli 9. novembra v Trenčíne členovia strany Slovenská liga. Delegáti zvolili 77-ročného Vladimíra Mečiara za predsedu strany a súčasne aj za lídra kandidátky. Koncom novembra 2019 však Mečiar zmenil názor a rozhodol sa, že v parlamentných voľbách kandidovať nebude. Slovenská liga získala vo voľbách, ktoré sa konali 29. februára 2020, napokon iba 809 platných hlasov, čo bolo 0,02 percenta hlasov voličov.
