BRATISLAVA - Bola to bitka a chaos, aký sa v slovenskom futbale dovtedy len tak nevidel a to, ako po tomto všetkom vyzeral zvyšok mesta, je len smutnou pripomienkou našich dejín a slovensko-maďarských vzťahov. Už to bude 30 rokov od legendárneho zápasu medzi slovenským Slovanom a maďarskýcm Ferencvárosom, kde došlo k hádam najväčšim nepokojom za posledné dekády. Všetko sa to pritom udialo nie na trávniku ale na tribúne a zasahovať museli aj kukláči. Svoje k tomu mal čo povedať aj populárny politológ.
archívne video
Už možno len tí starší a skalní fanúšikovia slovenského futbalu si spomínajú na nepríjemnú udalosť, ktorá otriasla športovou kultúrou na Slovensku pred takmer tridsiatimi rokmi. Aj keď je otázne, či sa v roku 1992 môžeme ešte rozprávať o "slovenskej športovej kultúre", keďže náš národ stále len 4 mesiace pred formálnym rozdelením, no už každému bolo jasné, že k tomu rozdeleniu dôjde. Možno aj to bol uhlík, z ktorého vzplanul požiar nie príliš kladných slovensko-maďarských vzťahov.
Situácia bola dokonca v hľadisku tak napätá, že policajti museli jednotlivým hráčom robiť živé štíty a koridor a kryť ich pred dopadmi rôznych nebezpečných predmetov. Len tak sa mohli dostať na trávnik. Výnimkami neboli ostré veci zo skla či kamene.
Chaos, v ktorom sa aj zabudlo na to, že sa čosi odohráva aj na ihrisku
A práve zápas medzi Slovanom Bratislava a futbalovým klubom Ferencvárosa bol akousi prvou lastovičkou toho, že to medzi týmito národmi nebude ani počas nasledujúcich rokov práve pozitívne. Práve 16. septembra 1992 sa totiž Tehelné pole, kde sa odohrával prvý z dvojzápasov medzi týmito dvoma klubmi, otriasal vo vlne veľkého násilia na tribúne, kde sa dokonca museli zapojiť aj slovenskí kukláči z protiteroristickej jednotky.
Už pred zápasom bol celý štadión v napätí a vo vzduchu visel hnev a napätie, ktoré však pramenilo predovšetkým z klubov "chuligánov" oboch strán. Spomínaný zápas dopadol víťazne pre Slovan, ktorý Ferencváros porazil 4:1, no na výsledok zápasu sa v ten večer veľmi nepozeralo. Skôr to bolo o vzájomnom besnení dvoch extrémistických táborov, pričom rany do hlavy a údery obuškami si od policajtov neskôr, podľa niektorých svedkov, vyslúžili svoje aj nevinní diváci bez ohľadu na národnosť.
Napätie pripisujú politickému vyhroteniu
Viacerí dodnes tvrdia, že celý nepokoj bol len viac vybičovaný politickými udalosťami. Slovenská národná rada (SNR) totiž v lete 1992 prijala Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenska, odkiaľ sa to celé začalo už len hromadiť ako snehová guľa. Nasledovali známe augustové rokovania medzi Václavom Klausom a Vladimírom Mečiarom v brnianskej vile Tugendhat, kde bol zostavený harmonogram zániku federácie a bol tiež prvýkrát oznámený dátum rozdelenia republiky, ktorý pripadol na 1. január 1993.
Vtedajším slovensko-maďarským vzťahom neprospelo ani známe sporenie sa o vodné dielo Gabčíkovo, jazykové práva či postavenie maďarskej menšiny. To všetko sa akoby symbolicky ukázalo v okázalom hneve v spomínanom zápase a tiež niekoľko hodín po ňom, ktorý niektorí dokonca označili za "festival primitívneho nacionalizmu".
Do spomínaného sektora C potom napochodovali zástupy policajtov a kukláčov, ktorí začali "konať". Sú však rôzne svedectvá o tom, že to v obrovskom chaose schytali aj nevinní prísediaci.
Vládnutie na Slovensku mal v tom čase vo svojích rukách Vladimír Mečiar so svojou koalíciou HZDS a SNS, ktorá však v danom období bola silne nacionalistická.
Vysvetľovanie na pôde UEFA a následné pokuty
O celom incidente a jeho medzinárodnom rozmachu svoje hovorí už len fakt, že vtedajší prezident Slovana Jaroslav Čaniga musel ísť osobne na pôdu UEFA vysvetľovať, čo sa to vlastne na Tehelnom poli udialo. Nasledovali pokuty pre obe strany, no výsledok zápasu 4:1 sa aj tak nezmenil.
Téme sa však v spomínanom období primárne venovali skôr Maďarské médiá, ako tie naše. Bitka na Tehelnom poli sa dostala na titulné stránky.
Tímy Slovan Bratislava a Ferencváros sa pritom stretnú už tento týždeň v stredu v Groupama Arene v rámci Ligy majstrov a len veľmi ťažko si vieme predstaviť, že by k niečomu podobnému došlo aj tam. Je už iná doba a tiež iná politická situácia.
Politológ si nemyslí, že toto bola udalosť číslo jeden pri krívajúcich vzťahoch s Maďarskom
Práve politický vplyv na túto udalosť sme rozoberali s politológom a riaditeľom Inštitútu pre verejné otázky (IVO) Grigorim Mesežnikovom. Ten odmieta, že by práve tento zápas mal čo povedať k slovensko-maďarským vzťahom. "Zhodou okolností mám na toto obdobie len jednu spomienku, kedy už prebiehal druhý, odvetný zápas v Maďarsku. Ide o fotografiu, kde bol na tribúne počas tohto zápasu už hadám len jediný Slovák," vtipne poznamenal na úvod.
Mesežnikov si nemyslí, že by v roku 1992 boli vzťahy medzi oboma krajinami až tak zlé, ako sa to udialo napríklad po roku 1993 do tej miery, aby sa to ukázalo až na spomínanom zápase. "Rok 1992 bol rozhodujúci z hľadiska udržateľnosti spoločného štátu. To bol tento problém a tiež to, aký bude ďalší osud tohto spoločného štátu," myslí si odborník.
Slovensko-maďarské vzťahy boli podľa neho v tom čase skôr v domácom kontexte. "Samozrejme, boli tam aj rôzne iné, komplikujúce faktory medzi Československom a Maďarskom. Išlo najmä o známu kauzu Gabčíkovo – Nagymaros, kde to iskrilo. Išlo tiež o postavenie maďarskej národnej menšiny na Slovensku, ale to neboli ešte de facto Slovensko-Maďarské medzištátne vzťahy," pripomína Mesežnikov s tým, že k rozpadu tohto štátu došlo, aj na vtedajšie pomery, veľmi rýchlo, no zároveň pokojne.
Slovensko-maďarské vzťahy nachádzali praskliny až po roku 1993
Medzi novovznikajúcim Slovenskom a Maďarskom vtedy podľa neho neboli konfliktné vzťahy, no pripúšťa, že nebolo to ani celkom pokojné. "Iste, že v Maďarsku boli vtedy napríklad rôzne výroky o tom, že maďarská vláda je vláda 15 miliónov Maďarov atď. Ale myslím si, že z pohľadu vývoja, ktorý prišiel po roku 1993 sa udalosti z roka 1992 a vtedajšie vzájomné vzťahy nedajú veľmi porovnávať," hovorí politológ.
Ten pripomína aj následné otázky a témy už po roku 1993, ktoré sme v rámci menšín riešili, či už išlo o dvojaké občianstvo, referendum alebo jazykový zákon. Mesežnikov pripomína aj to, že proti schválenej verzii jazykového zákona protestovali aj vtedajší slovenskí nacionalisti. To bol moment, ktorý spôsobil prvé praskliny na slovensko-maďarských vzťahoch. "V tom federálnom období po novembri 1989 slovenskí nacionalisti ešte neboli vo vláde. To boli federálne nastavené politické reprezentácie a hľadali stále podobu spoločného štátu. V druhých voľbách ich (SNS, pozn. red.) už Mečiar pozval, následne vznikla vláda, ktorá mala už aj ústavnú väčšinu. V tom čase už viedol SNS Ľudovít Černák," popisuje dianie v roku 1992 Mesežnikov.
"Podľa mňa by nebolo korektné posudzovať túto udalosť (nepokoje na Tehelnom poli, pozn. red.) z roku 1992 z pohľadu slovensko-maďarských medzištátnych vzťahov, ktoré nastali až v budúcnosti. Myslím si, že táto vec ani nejako negatívne neovplyvnila naše vzťahy," povedal na záver Mesežnikov s tým, že celý nepokoj na Tehelnom poli mali skôr na svedomí lokálne extrémistické skupiny a ich príslušníci z oboch táborov.
