Iveta Radičová (Zdroj: Diana Mráziková)
BRATISLAVA - Prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi by v budúcoročných voľbách hlavy štátu mohla byť podľa väčšiny oslovených politológov vážnejšou protikandidátkou len Iveta Radičová.
Oslovení analytici zväčša nepredpokladajú, že zhruba rok pred voľbami by sa mohol objaviť iný silný uchádzač, ktorý by mal šancu postúpiť do druhého kola.
Gašparovič by bol podľa aktuálnych prieskumov favoritom volieb so zhruba dvojnásobne väčšou podporou ako Radičová, ktorú do volieb plánuje postaviť opozícia. Politológovia sa zhodli, že bývalý dvojnásobný neúspešný prezidentský kandidát, šéf ĽS-HZDS Vladimír Mečiar, by nemal vo voľbách šance uspieť, ak by sa rozhodol opäť zabojovať o prezidentské kreslo.
"To, že sa ten súboj zúži na Gašparoviča a Radičovú, si myslím, že je viac-menej hotová vec a neočakávam, že by mal niekto (iný) šancu," povedal ČTK sociológ Pavel Haulík z agentúry MVK. Podobne aj politológ Miroslav Kusý z Univerzity Komenského predpokladá, že jedinou reálnou protikandidátkou úradujúceho prezidenta by mohla byť Radičová, ktorú ponúkla ako spoločnú kandidátku opozície jej materská strana SDKÚ-DS.
Iný názor zastáva politológ Rastislav Tóth z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka, podľa ktorého Gašparovič nemá v Radičovej vážnejšieho konkurenta. Domnieva sa, že sa môžu vynoriť ešte dvaja alebo traja kandidáti, ktorí by mohli osloviť verejnosť.
Výrazný náskok v podpore Gašparoviča, za ktorého sa už postavila najsilnejšia vládna strana Smer-SD, by mohla podľa Haulíka zmeniť masívna účinná kampaň opozície v prospech Radičovej. "Ak si zoberieme pomery v opozícii, tak skôr (...) hrozí opačný extrém, že tá podpora v kampani Radičovej bude skôr vlažná ako masívna," poznamenal Haulík. Dodal, že súčasný stav by mohli ovplyvniť aj samotní voliči, ak by časť z nich k urnám neprišla s domnením, že výsledok je už aj tak jasný.
Prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov si však myslí, že súťaž Gašparoviča s Radičovou bude vyrovnanejšia, než tomu nasvedčujú aktuálne preferencie. Osloviť by podľa neho mohla napríklad ľudí, ktorí sa neradia momentálne k žiadnej strane. Mesežnikov neočakáva, že by sa do volieb objavil ďalší kandidát s porovnateľnými šancami, ako má bývalá ministerka práce. "Nedá sa vylúčiť, že možno sa objavia kandidáti, ktorí istú časť voličov dokážu pritiahnuť a možno oslabia šance ďalších kandidátov," dodal.
Podporu podpredsedníčke SDKÚ-DS vyjadrila po SMK v piatok aj najmenšia opozičná strana KDH. Pri posledných voľbách hlavy štátu v roku 2004 sa vtedajšie vládne strany na jednom kandidátovi nedohodli, čo podľa analytikov viedlo k neúspechu pravicových kandidátov. Do záverečného súboja tak nepostúpil favorizovaný Eduard Kukan, ktorého nominovala SDKÚ-DS expremiéra Mikuláša Dzurindu, a o prezidentské kreslo zviedol súboj Gašparovič s Mečiarom.
Analytici však tentokrát nedávajú veľkú šancu postúpiť do druhého kola šéfovi ĽS-HZDS, ktorý doteraz svoju kandidatúru popiera. "Mečiar stojí pred rizikom, že sa nedostane ani do druhého kola," povedal Haulík. Prieskumy pritom podľa neho naznačujú, že aj mnohí voliči ĽS-HZDS chcú voliť Gašparoviča, ktorý pred parlamentnými voľbami v roku 2002 opustil Mečiarovu stranu a založil vlastný politický subjekt. Podľa Kusého by dokonca mohla časť hlasov ĽS-HZDS získať aj Radičová.
"To, že sa ten súboj zúži na Gašparoviča a Radičovú, si myslím, že je viac-menej hotová vec a neočakávam, že by mal niekto (iný) šancu," povedal ČTK sociológ Pavel Haulík z agentúry MVK. Podobne aj politológ Miroslav Kusý z Univerzity Komenského predpokladá, že jedinou reálnou protikandidátkou úradujúceho prezidenta by mohla byť Radičová, ktorú ponúkla ako spoločnú kandidátku opozície jej materská strana SDKÚ-DS.
Iný názor zastáva politológ Rastislav Tóth z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka, podľa ktorého Gašparovič nemá v Radičovej vážnejšieho konkurenta. Domnieva sa, že sa môžu vynoriť ešte dvaja alebo traja kandidáti, ktorí by mohli osloviť verejnosť.
Výrazný náskok v podpore Gašparoviča, za ktorého sa už postavila najsilnejšia vládna strana Smer-SD, by mohla podľa Haulíka zmeniť masívna účinná kampaň opozície v prospech Radičovej. "Ak si zoberieme pomery v opozícii, tak skôr (...) hrozí opačný extrém, že tá podpora v kampani Radičovej bude skôr vlažná ako masívna," poznamenal Haulík. Dodal, že súčasný stav by mohli ovplyvniť aj samotní voliči, ak by časť z nich k urnám neprišla s domnením, že výsledok je už aj tak jasný.
Prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov si však myslí, že súťaž Gašparoviča s Radičovou bude vyrovnanejšia, než tomu nasvedčujú aktuálne preferencie. Osloviť by podľa neho mohla napríklad ľudí, ktorí sa neradia momentálne k žiadnej strane. Mesežnikov neočakáva, že by sa do volieb objavil ďalší kandidát s porovnateľnými šancami, ako má bývalá ministerka práce. "Nedá sa vylúčiť, že možno sa objavia kandidáti, ktorí istú časť voličov dokážu pritiahnuť a možno oslabia šance ďalších kandidátov," dodal.
Podporu podpredsedníčke SDKÚ-DS vyjadrila po SMK v piatok aj najmenšia opozičná strana KDH. Pri posledných voľbách hlavy štátu v roku 2004 sa vtedajšie vládne strany na jednom kandidátovi nedohodli, čo podľa analytikov viedlo k neúspechu pravicových kandidátov. Do záverečného súboja tak nepostúpil favorizovaný Eduard Kukan, ktorého nominovala SDKÚ-DS expremiéra Mikuláša Dzurindu, a o prezidentské kreslo zviedol súboj Gašparovič s Mečiarom.
Analytici však tentokrát nedávajú veľkú šancu postúpiť do druhého kola šéfovi ĽS-HZDS, ktorý doteraz svoju kandidatúru popiera. "Mečiar stojí pred rizikom, že sa nedostane ani do druhého kola," povedal Haulík. Prieskumy pritom podľa neho naznačujú, že aj mnohí voliči ĽS-HZDS chcú voliť Gašparoviča, ktorý pred parlamentnými voľbami v roku 2002 opustil Mečiarovu stranu a založil vlastný politický subjekt. Podľa Kusého by dokonca mohla časť hlasov ĽS-HZDS získať aj Radičová.
