BRATISLAVA - Zdá sa, že ekonomika je na tom horšie, než analytici predpokladali. Mnohí sa netaja, že výrazne horšie prognózy ich znepokojujú. Krajiny vrátane Spojených štátov amerických pristupujú k agresívnym krokom k zníženiu inflácie. Čoraz viac sa hovorí o globálnej recesii, burzy klesli pod dôležitú hranicu, kryptomeny sa prepadajú, ceny idú hore. Podľa stratégov ide o pochmúrne znamenie.
Európske akciové trhy vo štvrtok po krátkom oživení uprostred týždňa opäť klesli a uzavreli najnižšie za tri mesiace. Dôvodom je, že väčšina centrálnych bánk v snahe o skrotenie inflácie sprísňuje menovú politiku, čo vyvolalo obavy z recesie.
Indexy klesajú pod psychologicky dôležitú hranicu
Kľúčový nemecký index Dax vo štvrtok stratil 3,31 % a uzavrel na 13.038,49 bodu. Hlavný francúzsky index CAC 40 klesol o 2,39 % na 5886,24 bodu, taliansky FTSE MIB o 3,32 % na 21.726,64 bodu, španielsky IBEX 35 o 1,18 % na 8078,10 bodu a britský FTSE 100 o 3,14 % na 7044,98 bodu. Index blue-chipov z eurozóny EuroStoxx 50 padol o 2,96 % na 3427,91 bodu a paneurópsky index STOXX Europe 600 o 2,47 % na 402,88 bodu.
Včera podvečer sa hlboko v negatívnom pásme pohybovala aj Wall Street. Kľúčový americký index Dow Jones Industrial Average klesol pod psychologicky dôležitú hranicu 30.000 bodov a o 18.36 h SLEČ nachádzal s mínusom 2,39 % na 29.935,03 bodu. Širší index S&P 500 klesol o 3,28 % na 3665,77 bodu a technologický Nasdaq Composite o 4,01 % na 10.654,21 bodu.
Agresívny krok na zníženie inflácie
Problémy hlásia všetky krajiny sveta, zrejme nikto nečakal, že ekonomické prognózy budú vo finále horšie, ako sa očakávalo. Takmer všetky sektory klesli a najhoršie sú na tom technológie. V noci prudko klesol aj americký trh, a to deň potom, čo Federálny rezervný systém (FED) urobil agresívny krok na zníženie inflácie a vzbudenie dôvery v trhy.
Archívne VIDEO Regionálni výrobcovia mlieka a chovatelia dojníc čelia kritickej situácii
V snahe o skrotenie inflácie totiž zvýšili kľúčovú úrokovú sadzbu o tri štvrtiny percentuálneho bodu. Ide o najvýraznejší rast úrokov centrálnej banky USA za takmer tri desaťročia. FED po stredajšom zasadaní zároveň signalizoval ďalšie významné zvyšovanie úrokových sadzieb. Krátkodobú úrokovú sadzbu centrálna banka posunula do pásma 1,5 až 1,75 percenta. Snaží sa tak sprísniť podmienky pre poskytovanie úverov a spomaliť ekonomický rast, keďže inflácia v krajine sa vyšplhala na 8,6 percenta.
Obavy z chýb v politike sa zvýšili
Top 500 spoločností vstúpilo na tzv. medvedí trh, čo znamená, že ustupuje. Podľa stratégov z firmy JPMorgan Chase & Co. je to pochmúrne znamenie toho, čo príde. Výsledky indexu S&P 500 teraz ukazujú 85-percentnú šancu na recesiu v USA. Varovanie je založené na priemernom 26-percentnom poklese S&P 500 počas posledných 11 recesií.
"Celkovo sa zdá, že medzi účastníkmi trhu a ekonomickými subjektmi sú zvýšené obavy z rizika recesie, ktoré by sa mohli stať sebarealizačnými, ak by ich naďalej nútili zmeniť správanie," uviedli stratégovia pod vedením Nikolaosa Panigirtzogloua. "Obavy trhu z rizika chyby v politike a následného zvrátenia sa zvýšili." Zdá sa, že široká verejnosť si je vedomá aj toho, že sa chystá niečo zlé, pričom sa aj vyhľadávanie slova „recesia“ blíži k historickému maximu.
Čo hýbe trhom?
V piatok boli zverejnené štatistiky o májovej inflácii v USA, podľa ktorých sa nečakane zrýchlila na 8,6 % z aprílových 8,3 %. Je najvyššia od decembra 1981 a oveľa vyššia, než čakali analytici. Tí predpokladali, že inflácia v apríli dosiahla maximum. V Európe zamierili nadol akcie firiem citlivých na stav ekonomiky. Ďalší rast inflácie totiž znamená, že americká centrálna banka FED by mohla zvyšovať základnú úrokovú sadzbu razantnejšie, než sa čakalo. Základný úrok v USA je v súčasnosti v pásme 0,75 až 1 %.
Dekáda tlačenia peňazí, globálne kríza je realistický scenár
Podľa analytika INESS Martina Vlachynského sa stretla dekáda "tlačenia peňazí" a ich následného bezbrehého rozhadzovania politikmi s pretrvávajúcimi ekonomickými dopadmi COVIDU a s rozsiahlou vojnou v Európe. "Globálna kríza je realistický scenár," uviedol tento týždeň pre Topky analytik. "Ak by však prišla recesia, spojená s rastom nezamestnanosti a poklesom schopnosti zamestnávateľov zdvíhať mzdy, kúpyschopnosť sa prepadne ešte viac. O takej situácii hovoríme ako o stagflácii," vysvetľuje.
Prognózy nevychádzajú
Podľa analytika J&T banky Stanislava Pánisa ostatné inflačné čísla skutočne hovoria, že rast spotrebiteľských cien prekonáva očakávania a projekcie nielen centrálnych bankárov. "To vyvoláva nervozitu, že prognózy nevychádzajú a centrálne banky tak budú musieť agresívnejšie zvyšovať úrokové sadzby a posunúť terminálnu úroveň cyklu zvyšovania vyššie. Rýchlejšie tempo sprísňovania menovej politiky s vyššími konečnými sadzbami znamená väčšie protivetry pre ekonomický rast, keď ekonomickým subjektom budú predražovať úvery. To sa následne pretavuje do obáv z tzv. tvrdého pristátia ekonomík a ich pádov do recesie," skonštatoval.
V základnom scenári sa však bezprostredná recesia neočakáva. "Globálna ekonomika vykazuje pomerne dobrú odolnosť voči najrôznejším protivetrom, ktoré ju spomaľujú. Iste, pristátie svetovej ekonomiky nebude jemné, no jeho tvrdosť by malo tlmiť oživovanie sa služieb po koronavíruse, prostimulačná hospodárska politiky v Číne, silný trh práce, ktorý bude kompenzovať protivetry inflácie na domácnosti a robustnosť ako aj nízka zadlženosť podnikového sektora, ktorý bude rozširovať kapacity a dopĺňať zásoby," uviedol Pánis.
Reagujú aj trhy v Ázii
Na vysokú infláciu v USA mohli včera prvý raz zareagovať akciové trhy v Ázii. Tokijský index Nikkei 225 si odpísal 3 % na 26 987,44 bodu. Vplyv na pokles cien v Ázii má aj hrozba ďalších koronavírusových uzáver v Číne. Hlavný index čínskych akcií CSI 300 dnes stratil 1,2 % na 4189,35 bodu.
