BRATISLAVA - Ešte pred pár týždňami sa to nezdalo ako reálny scenár, no dnes je to inak. Zahraniční odborníci hovoria o globálnej kríze. Po viac ako desiatich rokoch sa Európska centrálna banka chystá na zvýšenie úrokových sadzieb. Inflácia na Slovensku sa vyšplhala už na takmer 13 percent. Ako na to zareagujú slovenské banky a ako veľmi to pocíti bežný Slovák?
Aj na to sme sa pýtali odborníkov a analytikov. Prudký rast cien totiž zrejme nebude len dočasný. Výrazne sa to prejaví nielen na našich peňaženkách, ale aj na hypotékach, ktoré budú drahšie. Stretla sa totiž dekáda tzv. tlačenia peňazí a ich následného bezbrehého rozhadzovania politikmi s pretrvávajúcimi ekonomickými dopadmi covidu a s rozsiahlou vojnou v Európe.
Archívne VIDEO Zuzana Čaputová vracia do parlamentu prorodinný balík Igora Matoviča, prekáža jej hlavne skrátený legislatívny proces
Hypotéky budú zrejme výrazne drahšie
Na Slovensku sa v máji inflácia vyšplhala na 12,6 %, v eurozóne sa aktuálne pohybuje na úrovni 8,1 %. Rast inflácie nahráva do karát aj zvyšovaniu úrokov, ktoré už dlhší čas signalizuje Európska centrálna banka (ECB). Minulý týždeň opäť naznačila, že k tomuto kroku pristúpi už v júli. ECB už minulý týždeň zvýšila inflačné prognózy a uznala, že prudký nárast cien v Európe nie je len dočasný ako to predpokladala v závere roka 2021. Zároveň signalizovala, že v júli pravdepodobne zvýši kľúčovú úrokovú sadzbu.
"Ak by ECB pristúpila k zvýšeniu úrokov, stalo by sa tak po prvýkrát po desiatich rokoch. Reálne to znamená, že cena peňazí pôjde hore a náklady na kapitál vzrastú. S veľkou pravdepodobnosťou sa to odrazí aj na výraznejšom zdražení hypoték na Slovensku a zároveň môžu rásť aj úroky na vkladoch," komentuje František Burda, investičný analytik FinGO.sk.
ECB je stále nerozhodná a vyčkáva
Predstavitelia ECB začali hovoriť o zvyšovaní úrokov už začiatkom roku 2021 pri prvých náznakoch zvyšovania inflácie, aby ju aj týmto spôsobom skrotili. "Pomalší rast ekonomiky spôsobený pandémiou a najnovšie aj vojnovým konfliktom na Ukrajine však dôležité rozhodnutie ECB stále brzdia," uviedol s tým, že kým okolité štáty neplatiace eurom zareagovali už vlani a s cieľom zabrániť ďalšiemu zvyšovaniu cien prudko začali zvyšovať sadzby, ECB je stále nerozhodná a vyčkáva.
Je dôležité nájsť rovnováhu. Vyššie úroky síce môžu rast inflácie spomaliť, ale na druhej strane aj znížiť HDP európskych krajín alebo pribrzdiť ich ekonomický rast. "Platí tu jednoduchá rovnica - čím sú úroky na úveroch vyššie, tým menej si ich podniky a obyvatelia berú, a následne tým menej aj nakupujú a míňajú. Menej peňazí v spotrebe potom automaticky brzdí aj fungovanie a rast ekonomiky," vysvetľuje Burda.
Ďalší dôvod na zdražovanie úverov
Potenciálne vyššie úroky ECB zdražia peniaze, ktoré naše banky vedia získať pre svoju činnosť. "Preto budú mať ďalší dôvod na zdražovanie úverov a klienti to pocítia vo vyšších splátkach. Reč je o vyšších úrokoch na hypotékach a spotrebných úveroch, ale týka sa to aj povolených prečerpaní či kreditných kariet. Jednoducho, na úrokoch budú musieť platiť viac všetci dlžníci vrátane nášho štátu," ozrejmil analytik.
Na druhej strane, po zvýšení kľúčovej sadzby ECB môžeme podľa Burdu očakávať aj zvýšenie výnosov na dlhopisových trhoch, čo je pozitívna správa. "Nové dlhopisy budú atraktívnejšie a niektoré banky možno zvýšia aj úroky na vkladoch pre bežných klientov, teda na sporeniach či termínovaných vkladoch," uviedol.
So zdražovaním sa musíme popasovať
Analytici ľudí dlhodobo upozorňujú, aby si budovali rezervu, pretože výhodné úrokové sadzby na hypotékach tu nebudú večne. "Preto by každý mal mať pripravený vankúš, aby prípadný rast mesačnej splátky svojej hypotéky v budúcnosti zvládol. Každý z nás sa bude musieť popasovať v infláciou. Ceny sa môžu tlačiť nahor počas celého roka, preto základná rada znie míňať s rozumom a čo sa dá, odložiť do rezervy," radí Burda. Ľuďom podľa neho pomôže, ak si posvietia na svoj mesačný rozpočet a odchádzajúce platby. Niektoré sa dajú zredukovať, iné odložiť na neskôr. "Veľakrát zafunguje už len to, že si situáciu uvedomíme, začneme si výdavky viac strážiť a potom naozaj míňame o niečo menej," dodal.
Dekáda tlačenia peňazí, globálne kríza je realistický scenár
Podľa analytika INESS Martina Vlachynského sa stretla dekáda "tlačenia peňazí" a ich následného bezbrehého rozhadzovania politikmi s pretrvávajúcimi ekonomickými dopadmi COVIDU a s rozsiahlou vojnou v Európe. "Globálna kríza je realistický scenár. Ministerstvo financií už teraz odhaduje, že reálne mzdy na Slovensku po prvýkrát od roku 2012 poklesnú, teda že mzdy porastú pomalšie, ako ostatné ceny. Zatiaľ je ten odhad na úrovni 1 až 2 % poklesu. Ak by však prišla recesia, spojená s rastom nezamestnanosti a poklesom schopnosti zamestnávateľov zdvíhať mzdy, kúpyschopnosť sa prepadne ešte viac. O takej situácii hovoríme ako o stagflácii," vysvetľuje analytik.
Politici premárnili čas
ECB je teraz podľa neho v situácii, pred ktorou je mnohí ekonómovia roky varovali. "Desať rokov "tlačenia peňazí" využili politici na ďalšie zadlžovanie a kupovanie voličov, miesto toho, aby kúpený čas využili na potrebné reformy. Dnes môže ECB bojovať proti inflácií zvýšením úrokových sadzieb, čo bude znamenať zvýšenie nákladov pre dlžníkov, vrátane štátov," súhlasí Vlachynský.
"Áno, môže to znamenať aj pokles cien nehnuteľností, nakoniec, v mnohých západných štátoch ho už začíname pozorovať. Alebo ECB môže pokračovať v politike lacných peňazí, čo však môže znamenať, že inflácia sa úplne vymkne spod kontroly. Ekonomika funguje dobre, pokiaľ ju politici nepokazia. To platí aj v tomto prípade. Treba si však uvedomiť, že náklady zlých rozhodnutí budú musieť ľudia zaplatiť, iná cesta nie je. Ich zakrývanie rôznymi "balíčkami" je len odsúvanie problému na neskôr," dodal.
Prognózy nevychádzajú a banky budú musieť byť agresívnejšie
Podľa analytika J&T banky Stanislava Pánisa ostatné inflačné čísla skutočne hovoria, že rast spotrebiteľských cien prekonáva očakávania a projekcie nielen centrálnych bankárov. "To vyvoláva nervozitu, že prognózy nevychádzajú a centrálne banky tak budú musieť agresívnejšie zvyšovať úrokové sadzby a posunúť terminálnu úroveň cyklu zvyšovania vyššie. Rýchlejšie tempo sprísňovania menovej politiky s vyššími konečnými sadzbami znamená väčšie protivetry pre ekonomický rast, keď ekonomickým subjektom budú predražovať úvery. To sa následne pretavuje do obáv z tzv. tvrdého pristátia ekonomík a ich pádov do recesie," vysvetľuje.
V základnom scenári sa však bezprostredná recesia neočakáva. "Globálna ekonomika vykazuje pomerne dobrú odolnosť voči najrôznejším protivetrom, ktoré ju spomaľujú. Iste, pristátie svetovej ekonomiky nebude jemné, no jeho tvrdosť by malo tlmiť oživovanie sa služieb po koronavíruse, prostimulačná hospodárska politiky v Číne, silný trh práce, ktorý bude kompenzovať protivetry inflácie na domácnosti a robustnosť ako aj nízka zadlženosť podnikového sektora, ktorý bude rozširovať kapacity a dopĺňať zásoby.
Rast nezamestnanosti, pokles platov a pokles životnej úrovne...
Inflácia je na Slovensku aktuálne okolo 12 percent, čo by to reálne pre Slovákov znamenalo, ak by kríza takýchto rozmerov prišla? "V kontexte inflácie by kríza znamenala jej značné spomalenie pri deštrukcii agregátneho dopytu. No zároveň by to znamenalo rast nezamestnanosti, spomalenie dynamiky rastu platov, ktoré by naďalej nemuseli stíhať za infláciou. To by znamenalo pokračovanie poklesu životnej úrovne," reagoval Pánis.
ECB na svojom ostatnom zasadnutí jasne signalizovala koniec kvantitatívneho uvoľňovania a začiatok cyklu zvyšovania sadzieb od júla. "Trh s takýmto vývojom očakával a už diskontoval podstatnú časť zvyšovania sadzieb ECB do cien peňazí. Trhové úrokové sadzby už dávnejšie rastú. Len pre ilustráciu, kým na prelome rokov sa 10-ročný slovenský dlhopisový výnos pohyboval mierne pod nulou, dnes už presahuje 2,7 percenta. To sa následne bude odzrkadľovať aj do rastu sadzieb na úveroch," vysvetľuje.
Ceny bytov zrejme klesať nebudú
Pánis však nepredpokladá, že by ceny bytov u nás zásadne klesali ani pri zvyšovaní sadzieb. "Na našom trhu je štrukturálny previs dopytu nad ponukou, keďže sa stavia málo a pomaly pre donedávna komplikovanú legislatívu a byrokraciu a najrôznejšie obmedzenia a prekážky na miestnej úrovni. Počet bytov na 1000 obyvateľov je výrazne pod priemerom EÚ, čo bude naďalej udržiavať robustný dopyt po bývaní," ozrejmil.
"Okrem toho, pri zvýšenej inflácii máme aj veľký podiel nákupov nehnuteľností s cieľom ochrany voči nej. To, čo spôsobí rast úrokových sadzieb bude určité ochladenie sa dopytu po bývaní, no nemalo by byť dostatočné na to, aby ceny bytov, ktorých ponuka je mutliročných minimách zásadnejšie poklesli," uviedol.
Z ekonomického hľadiska nie je možné, aby inflačné tlaky pretrvali
Zdražovanie sa zrejme len tak rýchlo nezastaví, úroky budú stúpať, ľudia si budú musieť odkladať na horšie časy. Bude možné sa niekedy vrátiť tzv. „do normálu“? "Z ekonomického hľadiska za normálnych okolností nie je možné, aby takéto vysoké inflačné tlaky pretrvali. Ak bude inflácia tvrdohlavo vysoká príde recesia, ktorá by ju mala podstatne skrotiť. Na nízke predkovidové úrovne inflácie by sme sa však v priemere nemuseli dostať, keď vidíme tlaky na určitú deglobalizáciu s multipolaritou sveta, pričom peniaze nám bude z peňaženiek vyťahovať aj krajne nelogická uponáhľaná zelená energetická politika EÚ, ktorá nerešpektuje prirodzený pokrok. Európa si ňou podpiľuje konár pod sebou," dodal.
