BRATISLAVA – Nový rok so sebou prináša nové príležitosti a všetkých zaujíma, čo so sebou prinesie variant omikron. Rok 2021 bol pre Slovensko, ale aj ďalšie krajiny mimoriadne náročný. Aký však bude rok 2022 z pohľadu pandémie? Matematik Kollár zrejme nemá dobré správy.
Rok 2021 bol mimoriadne náročný. Veď za celý rok umrelo viac, ako 14500 ľudí na alebo v súvislostí s koronavírusom. Z toho len vyše 4-tisíc v delta vlne. Podľa matematika Richarda Kollára však ide iba o reportované úmrtia a v skutočnosti ich je zrejme oveľa viac. Okrem toho približne 600-tisíc Slovákov dostali pozitívny PCR test a zhruba 440-tisíc ľudí malo pozitívny výsledok antigénového testu.
Archívne VIDEO ROZHOVOR s primárom: Odhovárať od očkovania? Taký človek nemá čo robiť lekára! Bojím sa, čo omikron spôsobí
„Slovensko tak vykázalo takmer presne rovnakú mieru smrtnosti koronavírusu vzhľadom na pozitívne PCR testy, ako zvyšok svete, kde sa pohybuje tento parameter na úrovni cca. 2,17%. U nás to bolo 2,18%. Tento vírus je na veľkých štatistických súboroch presný ako hodinky. Samozrejme, ukazuje to, že miera testovania (ktorá je vo všeobecnosti iná ako inde na svete) je presne v cajku s mierou zachytávania reportovaných úmrtí s COVIDom. Toto je veľké čaro tejto pandémie. Veľa vecí je v cajku, aj keď sa robia veci často úplne inak,“ napísal Kollár na sociálnej sieti.
Slabá zaočkovanosť napriek členstvu v EÚ
Aj z toho dôvodu konštatuje, že sa na Slovensku vírusom 2,7-3,7 milióna obyvateľov a zvyšok sa neinfikoval, aj keď sa už pravdepodobne s vírusom stretli. V nemocniciach bolo prijatých 60-tisíc pacientov s koronavírusom. „Na porovnanie, za rok 2020 bolo na Slovensku spolu cca. milión hospitalizácií dokopy, t.j. odhadom COVID tvoril cca. 6% hospitalizácií v roku 2021, a to pri očkovaní a všetkých opatreniach, ktoré výrazne zmiernili celkový rozsah. To je v skutočnosti katastrofa obrovských rozmerov,“ upozornil Kollár s tým, že máme zaočkovaných žalostne málo ľudí, aj to s tými, ktorí sa dali zaočkovať v zahraničí – a to len okolo troch miliónov ľudí. A to aj napriek tomu, že sme členom Európskej únie a máme ju k dispozícii.
„Si predstavte, že by sme v nej neboli, ako by to u nás s vakcináciou vyzeralo a potom si spomeňte, aké tesné to cca. 17-18 rokov dozadu bolo a že sme mohli zostať na opačnej strane ako Ukrajina, či aspoň dočasne ako Bulharsko a Rumunsku, ktorým tiež očkovanie veľmi nešlo,“ vysvetlil Kollár svoju rozhorčenosť. Podľa jeho slov je zrejme zhruba pol až trištvrte milióna ľudí nemá dostatočnú ochranu na boj s omikronom. A práve ten bude miešať karty na začiatku roka 2022. Podľa aktuálnych informácií tvoria hospitalizácie pri infikovaní týmto variantom asi tretinu pacientov v nemocniciach počas delta vlny.
„Len tretinu. To je skvelá správa. Pre mnohé krajiny to znamená, že túto omikron vlnu môžu zvládnuť kapacitne aj v existujúcich nemocniciach. Taká Veľká Británia však už tiež pre istotu pripravuje posilu poľných nemocníc pre prípad veľmi vysokého vrchola. Tou cestou ideme teraz aj my, tá extra kapacita, či už v existujúcich alebo poľných nemocniciach sa nám zrejme bude hodiť,“ napísal matematik, podľa ktorého je správou aj to, že priebeh hospitalizácií je miernejší a pacienti potrebujú menej kyslíku, ako v delta vlne. Avšak, ako dodal, môže to byť aj dôsledok vysokej zaočkovanosti a imunizácie populácie v krajinách, z ktorých sú dostupné dáta.
Problém omikronu
Ďalšou otázkou je aj to, ako budú na omikron reagovať malé deti, ktoré v súčasnosti nie sú očkované. A tie zrejme neochránia ani už imunizovaní rodičia. Aj keď očkovanie znižuje šancu na infekciu či prenos a infekčnosť, v takom prípade rodičia chránia deti aspoň čiastočne. „Omikron však znižuje mieru ochrany pred prenosom najviac u zaočkovaných ako u nezaočkovaných. Samozrejme, tie miery rizika boli pri delte rádovo rozdielne a tak stále omikron najviac ohrozuje nezaočkovaných a neprekonaných a tí infekciu aj stále najviac prenášajú. Aspoň teda v Dánsku,“ upozornil Kollár s tým, že nás zrejme už v druhej polovici januára čaká ďalšia extrémna skúška. Vo Veľkej Británii či Francúzsku, kde je situácia s omikronom zlá, hovoria o tsunami.
Konštatuje, že na Slovensku už máme stovky prípadov a nie 11, ako tvrdia hygienici. Podľa Kollára to dokazuje aj rast pozitivity antigénových testov, ktorá dokazuje, že omikron vlna u nás stúpa a už ju cítiť aj v dátach takmer 10 dní. „Tento nástup vlny bol prirodzene len otázkou času. Čo je horšie, vlna prichádza trochu priskoro vzhľadom na súčasnú situáciu v nemocniciach. Tam sa pokles v období okolo Vianoc zastavil, aspoň vo vykazovaných číslach,“ uviedol Kollár s tým, že v polovici januára môže opäť nápor na príjmoch nemocníc rýchlo rásť, aj keď je situácia teraz ako-tak stabilizovaná. Napriek tomu sme sa stále nedostali do pokojného stavu, kedy je zdravotníctvo opäť pripravené na nový impakt. „Bude to zrejme problém, myslím tým veľký problém. Nemocnice zrejme čaká čierny február s omikronom všade, kde sa pozrú,“ uzavrel.
