BRATISLAVA - Zatiaľ, čo v Európe či severnej Amerike môžeme vidieť pomerne malý dôraz na opatrenia vedúce k obmedzovaniu rôznych činností, či stretávania, Slovensko tak trochu pláva proti európskemu prúdu. Otázne však podľa matematika Richarda Kollára je, či máme dôvod na takéto prísnejšie opatrenia voči ostatným krajinám.
Slovensko by malo uzavrieť s USA dohodu o obrannej spolupráci, o pandemických opatreniach sa ešte rokuje (archívne video)
Oproti západu máme nízku zaočkovanosť, v predošlých dvoch vlnách sme tiež patrili medzi svetových premiantov v úmrtiach, či hospitalizáciách. "Určite to nechceme zažiť znovu. Preto si viem predstaviť, že niekto sa môže tentokrát pokúšať o väčšiu opatrnosť," uviedol. Pripomenul tiež limity ľudských zdrojov v nemocniciach. "V obave o ďalšiu humanitárnu katastrofu sa snažíme byť už vopred reštriktívni, aby sme vlnu spomalili už na začiatku, keď sa to ešte dá pomerne efektívne, vzhľadom na extrémne vysokú rýchlosť šírenia omikronu," vysvetlil s tým, že sa to aj mierne darí, keďže omikron u nás nastupuje pomalšie ako inde.
Získame tak čas. Otázkou však je, koľko času eventuálnymi opatreniami dokážeme získať a ako ho využijeme. "Z toho, aký efekt na spomalenie mali opatrenia v minulosti, sa dá očakávať, že veľmi silné opatrenia ako tvrdý naozaj vymáhaný lockdown, majú odkladný vplyv len cca. o dĺžku trvania tohto opatrenia," uviedol. "Podstatné je preto povedať si, čo za ten týždeň navyše stihneme. Očkovanie? Za týždeň zaočkujeme (prvou či druhou dávkou) len pár tisíc ľudí, booster môžeme podať desaťtisícom. Ale väčšina z nich by sa v prípade záujmu na očkovanie dostala aj skôr. Odkladať preto nástup vlny za hranicu polovice januára z tohto hľadiska predstavuje len marginálne zlepšenie," myslí si.
Viac času
Význam by teoreticky mohlo mať odloženie nástupu vlny pre deti od 5 do 11 rokov, ktoré sa očkujú ešte len pár dní. Čas by sme mohli využiť tiež napríklad na distribúciu lieku Paxlovid. "Takisto by bolo vhodné, aby sa lekári a zdravotníci, z ktorých je väčšina plne zaočkovaná a časť už aj zaboostrovaná, neinfikovali najviac práve v čase vrcholu vlny, ale trochu skôr, lebo práve ich výpadky znižujú kapacitu zdravotníckeho systému," doplnil.
Pripomenul tiež, plán na posilňujúce triážne poľné nemocnice počíta s ich zriadením koncom januára, dokedy by sme mali silný nástup vlny oddialiť. Podľa Kollára však nie je jasné, či je to reálne a či vlna aj pri prísnejších opatreniach nedorazí skôr.
Dve možnosti
Možnosti tak vidí dve – prvou je, že ponecháme obmedzenia a mierne oddialime vrchol vlny, alebo ich uvoľníme, ale zrýchlime prípravu iných faktorov ako je očkovanie detí, skrátenie karantény medicínskemu personálu po výstupnom negatívnom teste, zrýchlenie projektu spustenia poľných triážnych nemocníc a efektívna distribúcia Paxlovidu.
"Tieto dve možnosti nie sú, samozrejme jediné, je ich nekonečne veľa, ale sú v mnohých ohľadoch sú tieto dve ekvivalentné. Pracujú s časom. Nie je jasné, čo všetko však dokážeme zrealizovať, realizovateľnosť je faktor, na ktoré narazilo množstvo našich plánov a opatrení," doplnil Kollár.
On sám by odporúčal zamerať sa na druhú možnosť. Podľa príkladov zo zahraničia - v lepšie zaočkovaných krajinách - by sme mohli prejsť touto vlnou bez vážnejších opatrení, okrem tých, ktoré vzniknú prirodzene v súvislosti s vysokým počtom infikovaných naraz. Najmä by sme asi nemuseli zatvárať školy.
Osobne by tiež odporúčal čo najväčšie uvoľnenie aktivít, ktoré nie sú spojené vo veľkej miere so superšírením. "V každom prípade by sme mali odstrániť epsilonové opatrenia (t.j. s veľmi malým vplyvom), ktoré sú veľmi nerovnomerné a vnímané," dodal.
