BRATISLAVA – Tři oříšky pro Popelku, Pelíšky, Pacho hybský zbojník, Mrázik, Perinbaba. Práve tieto rozprávky v nás evokujú Vianoce. Mnohé repliky a dialógy už poznáme naspamäť, avšak aj napriek tomu sa ich počas vianočných sviatkov nevieme nabažiť. Matematik Richard Kollár však najznámejšou českou vianočnou rozprávkou poukázal na problémy dnešného sveta.
Bez rozprávky Tři oříšky pro Popelku s úžasnou Libušou Šafránkovou si mnohí z nás nevedia Vianoce ani len predstaviť. Vianočná klasika totiž v nás evokuje spomienky z detstva. Matematik Richard Kollár však prostredníctvom rozprávky hľadá korene našej súčasnej situácie. „Prečo je Slovensko krajina, v ktorej sa dlhodobo nedarí pohnúť so vzdelávaním? Prečo je sociálne postavenie učiteľov, či lekárov také, aké je? Prečo sme práve my v tak hlbokej jame? Tak dnes si stačilo pozrieť kultovú rozprávku Tři oříšky pre Popelku a hneď bolo jasno,“ napísal Kollár na sociálne sieti.
Poukázal pritom na hlavného mužského hrdinu – princa v obsadení Pavla Trávnička, ktorý úspešne uniká vzdelaniu a za dôležitejšie, ako vzdelanie, považuje rekreačnú streľbu z kuše a lov srniek. Rovnako tak sa správajú aj jeho dvaja spoločníci. „Vtip reprezentuje aj karikatúra učiteľa - nepraktický a vôbec nerozumejúci realite. Typický učiteľ na našich osemročných gymnáziách, či dokonca aj na vysokých školách! Princ zdanlivo veľa jazdí na koni, ale ani tam nedosahuje nejaké veľké výkony, v princípe mu unikne nielen Popoluška ale takmer aj záprah s jej falošnou kópiou Dorou,“ konštatoval matematik s tým, že poukázal ja na známy výrok princa, kedy povedal, že sa jeho ženou stane tá, ktorej topánka padne.
Podľa matematika zrejme nepochopil, ako funguje rast ľudí či ako slúžia topánky. Avšak, podľa jeho slov sa netreba čudovať, keďže sa princ k vzdelaniu stavia tak, ako sa stavia. Rovnako je podľa Kollára zaujímavé, že princ nepostrehol, že na zámku videlo Popolušku bez závoja množstvo ľudí – najmä sluhov. „On však radšej sám podľa vlastného uváženia - vyberá podľa topánky! Ešte ho k tomu povzbudzujú jeho spoločníci, jeho sociálna bublina na tom teda nie je lepšie so vzdelaním ako on a úspešne ho podporujú v jeho skvelých nápadoch. Vždy ma teší na konci filmu, že mala Dora väčšiu nohu, inak by to asi nebol až taký happy-end,“ uviedol Kollár. Divne sa správa aj orchester, ktorý po príchode Popolušky do miestnosť prestane z ničoho nič hrať, pričom matematik konštatuje, že zrejme mali veľmi zhovievavého klienta – teda kráľa a kráľovnú.
Problém vidí aj s postavou Popolušky. „Tá je na miesto svetového mieru, či vytrhnutia z chudoby poddaných, spokojná aj so super drahými šatami, na ktorých postrehne najmä prítomnosť striebra. Však čo iné môže byť dôležité,“ upozornil Kollár, ktorý dodal, že film vystihuje množstvo problémov aktuálnych aj v súčasnosti. A s tými sa boríme už dlhodobo. Na záver uviedol, že film má veľmi rád a vždy si ho rád pozrie, ale keďže v televízii chodí pravidelne každý rok, za ten čas si začal všímať aj ďalšie detaily a skrytý odkaz. „Keď už hľadajú hlboké skyrté odkazy v hollywoodskych komédiách aj naši poslanci, tak prečo sa nepozrieť hlbšie aj na jadro našej filmovej klasiky,“ uzavrel.
