BRATISLAVA – Iný kraj iný mrav. Naprieč slovenskom oslavujeme všetci v tieto dni vianočné sviatky rovnako a napriek tomu odlišne. Každý máme vo svojom regióne svoje malé zvyky a tradície a tie sa často menia aj od domu k domu. Svoje osobitnosti majú aj Vianoce v rómskych rodinách.
Niečo o tom, ako vyzerajú rómske Vianoce nám prezradil poslanec Peter Pollák mladší (OĽaNO). "Viem o niektorých rodinách, čo si do štedrej večere pridali napríklad tradičnú góju. Alebo marikle. Je to ale striktne individuálna záležitosť," prezradil. Gója je tipické rómske jedlo, pripravované hlavne počas vianočných sviatkov. Ide o bravčové, prípadne umelé črevá, ktorú sú naplnené zemiakovým cestom a upečené v rúre. Marikle sú zasa múčne placky.
Od domu k domu
Pollák tiež prezradil, že v niektorých rómskych komunitách sa veľmi často a veľa vinšuje. "Chodí sa od domu k domu. Často nie len v rámci komunity. Okrem toho existuje mnoho rodín, ktoré si štedrú večeru presunuli o hodinu skôr. Večeru majú už o piatej, lebo sa riadia starým časom. Skrátka veria, že už je šesť," priblížil. On sám je z Levoče a ako tvrdí, v ich komunite sa dodržiavajú tie klasické, slovenské tradície.
Za klavírom
On sám má aktuálne mladú rodinu a malého synčeka, tieto Vianoce si preto tvorí vlastné tradície. Na Štedrý deň to bola napríklad pomoc s prípravou štedrej večere a následne spievanie kolied za klavírom. Pred večerou samozrejme nemôže chýbať modlitba. Ako prezradil, s partnerkou pochádzajú z rôznych regiónov, no tradície chcú určite zachovať z oboch strán. Medzi ne patrí šošovicová polievka, ale aj mačanka. Samozrejme – zemiakový šalát a ryba a aj opekance s makom – teda bobaľky. Štedrá večera je v oboch ich rodinách tradične bez mäsa, takže kapustnica u nich prichádza na rad až po polnoci.
Čo sa týka povestného rómskeho temperamentu a zábavy, priznal, že radi si chodia vyvetrať svoj temperament na štefanské zábavy. "Akurát počas pandémie to rozhodne nie je vhodné a teda urobíme si bašavel pekne doma pri klavíri," dodal s úsmevom.
