BRATISLAVA - V pondelok sa uskutočnila diskusia Kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku. Venovala sa aj problémom rozlišovania medzi pravdou a konšpiráciou či hoaxom.
Dezinformácie sú tu s nami v podstate od počiatku ľudstva. V dobe internetu a sociálnych sietí sa však majú možnosť šíriť omnoho rýchlejšie a živnú pôdu nachádzajú u širokej vekovej skupiny ľudí. Bežný užívateľ internetu nedokáže rozoznať rozdiel medzi pravdou, polopravdou a lžou. Mediálnej gramotnosti a rozlišovaniu pravdy od dezinformácií sa venovala aj diskusia Kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku, píšu aktuality.sk.
Čomu Slováci veria
V diskusii vystúpila aj senior analytička GLOBSEC Katarína Klingová. Osvetlila, čomu väčšina Slovákov verí. Dvakrát viac našincov (56 percent) ako Čechov verí konšpiračným teóriám. Slováci si tiež myslia (60 percent), že základne NATO na území našej krajiny by znamenalo okupáciu. Až 60 percent ľudí verí tomu, že existujú tajné spolky, ktoré chcú získať svetovládu. No a na záver 54 percent Slovákov si myslí, že protestné akcie Za slušné Slovensko boli organizované zahraničnými mocnosťami a že organizátori dostali za to zaplatené. Svoj podiel na tejto situácii majú podľa Klingovej politici, extrémistické strany a množstvo falošných profilov na Facebooku, ktoré konšpirácie šíria
Čo môže pomôcť?
Peter Jančárik z občianskeho združenia Konspiratori.sk vidí východisko v reforme školstva. Podľa neho naše školstvo totálne podcenilo vzdelávanie v oblasti mediálnej a vedeckej výchovy. Nedostatok vedeckej gramotnosti vidíme aj v súčasnej pandémii covidu, ľudia nie sú schopní pochopiť, ako funguje veda, vážiť váhu dôkazu. Mnoho ľudí si po zdieľaní správy neskôr uvedomí, že išlo o hoax, ale už nezverejnia opravu.
Vladimír Bilčík, ktorý sa v europarlamente venuje téme dezinformácií, volá po tom, aby sociálne siete zodpovedali za škodlivý obsah: "Musíme zabezpečiť taký systém, aby sociálne siete, ktoré dnes majú absolútnu moc, niesli zodpovednosť za škodlivý obsah, ktorý šíria," uviedol v diskusii s tým, že sociálne siete treba regulovať.
Katarína Klingová si myslí, že dezinformácie majú za cieľ vzbudiť u ľudí nedôveru voči inštitúciám a volebným procesom. Europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová navrhuje, aby štáty nečakali len na nariadenia Európskej únie, ale aby si sami vybudovali vlastnú legislatívu proti dezinformáciám. Ako príklad uviedla Dánsko, kde je šírenie hoaxov považované za trestný čin.
Je možná diskusia s konšpirátormi?
Podľa Vladimíra Bilčíka je, ale nie na internete. Tam je to strata času. Prednosť dáva osobnej diskusii. Oponoval mu Peter Jančárik, ktorý vidí zmysel aj v internetovej diskusii, ale podľa neho má zmysel presvedčiť skrytú a neaktívnu skupinu ľudí, ktorá sa do diskusií nezapája. Klingová zas vidí v boji s dezinformáciami priestor pre humor. Netreba na takýchto ľudí útočiť, ale treba poukázať na absurdnosť dezinformácií. Nesmiať sa priamo ľuďom, ale tej samotnej myšlienke za danou konšpiráciou.
Aký je rozdiel medzi hoaxami a konšpiráciami?
Keďže hoaxy sú celé vymyslené, je jednoduchšie ich spochybniť. U konšpirácií je to ťažšie, pretože ich základom je pravdivý fakt, ale informácie okolo neho sú vymyslené.
Máte pocit, že neviete rozoznať konšpiráciu od pravdivej informácie? Veľmi dobrou pomôckou je podľa stránky Občianskeho združenia Zvoľ si info slovíčko FANTOMAS. Každé písmeno zahrňuje oblasť, podľa ktorej sa dá posúdiť, s akou informáciou máme dočinenia.
F - Fakty: Najprv musíte zistiť, či je informácia založená na faktoch. Napríklad, či má článok uvedeného autora, či sa dajú nájsť jeho zdroje a či sa skladá z viacerých názorov. Informácie sa dajú overiť.
A - Autor: Kto je autorom informácie či článku? O autorovi sa dá zistiť či existuje, či je nestranný. Mal by tiež vedieť odlíšiť spravodajstvo od vyjadrenia názoru a tiež by sa mal v tematike textu vyznať.
N - Nálepky: Manipulatívne články zvyknú podsúvať čitateľom už jasné názory. Používajú pritom skryté negatívne nálepky. V takýchto textoch sa nachádza veľa stereotypov, ohovárania a pod.
T - Titulok: Mnoho ľudí na webe číta len titulky a na základe nich články zdieľajú. Taký titulok musí byť silný, musí vyvolať emóciu, je šokujúci. Často nesúvisí so samotným obsahom textu.
O - Obrazová manipulácia: Dobrým nástrojom pre overenie pravdivosti a hodnovernosti obrázku je Google Images. Ten vám vyhľadá články, kde už bola fotografia použitá. Autori dezinformácií totiž často fotky upravujú, aby lepšie dokresľovali nepravdivý obsah informácie.
M - Mozog: Človek má tendenciu vyhľadávať súvislosti tam, kde nie sú. Vyhľadávame aj také informácie, ktoré potvrdzujú, čo sme si mysleli už predtým a tiež veríme tomu, s čím sme sa stretli ako s prvým. Je preto nevyhnutné uvažovať kriticky o vlastných názoroch.
A - Argument: Veľmi často sa v diskusiách na sociálnych sieťach vyskytujú argumenty "hovoria to všetci" alebo, že je to "jeho názor". Často sa tiež pri argumentoch snaží zamerať na tvoje emócie. To sú však slabé argumenty, ktoré sa dajú označiť za argumentačné zlyhania.
S - Strach: Emócie hrajú v rozhodovaní ľudí veľký význam, či už je to strach alebo hnev. Po prečítaní článku, ktorý u vás vyvolal tieto pocity, použite metódu "nádych a výdych". Dajte si čas a až potom sa rozhodnite, či článok budete zdieľať.
