BRATISLAVA - Súčasná pandémia nastavila novej vláde ale aj tým predchádzajúcim, ktoré kedysi prijímali legislatívu v inej forme, také podmienky, aké nemohli očakávať. Problematickým sa hlavne stáva dĺžka núdzového stavu a ďalšie aspekty súčasnej situácie. Vláda pod vplyvom ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí) preto bude chcieť obmeniť niektoré ústavné zákony.
So zhrnutím plánovaných zmien prišiel denník Trend. Vláda Igora Matoviča sa totiž ocitla vo veľmi nezávideniahodnej situácii, kedy je v kontexte opatrení niekedy blokovaná terajšou verziou ústavy. Núdzový stav napríklad nesmie prekročiť 90 dní, čo je pri aktuálnej situácii problematické. Kolíková preto navrhuje zmeny.
Predchádzajúce vlády o pandémii nemohli ani tušiť
„Keď je potrebné predĺžiť núdzový stav, prihováram sa za zmenu ústavného zákona, aby reflektoval aktuálnu situáciu. Pandémia, ktorej čelíme, nám prináša novú situáciu, ktorú ústavodarca nepoznal a ani nemal ako poznať v čase, keď prijímal ústavný zákon, ktorý určuje hranice pre núdzový stav," tvrdí Kolíková. Teraz je skôr otázkou, čo sa stane s právami prostého ľudu, právnických osôb či podnikateľov.
Vláda môže vzhľadom na ústavnú väčšinu zrejme pomýšľať aj na to, že zákon príjme v skrátenom konaní. Pre Trend sa v tomto smere vyjadril aj právnik Vincet Bujňák, ktorý hovorí, že na skrátené konanie nie je dôvod. „Pokiaľ totiž najneskôr od marca 2020 vláda vie o pandémii a jej dôsledkoch a vyhlasovala núdzový stav podľa daného ústavného zákona, bolo možné pripraviť a predložiť návrh jeho novelizácie do riadneho pripomienkového konania. Napríklad v mesiacoch jún, júl, august, september,“ hovorí právnik.
Zmena prichádza do úvahy iba za určitých podmienok
Ďalší právnik Martin Píry z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici sa zas vyjadril, že podmienky núdzového stavu je možné zmeniť len za podmienok súčasne zmeny intenzity ohrozenia verejného zdravia. Toto musí byť riadne preukázané. „Každý takýto režim ponúka možnosť obmedziť ľudské práva a to by skutočne malo byť posledná alternatíva riešenia kritickej situácie. Ako brzdu bezbrehému zásahu do subjektívnych práv poznáme tzv. test proporcionality,“ myslí si Píry.
V tomto by mohla konflikt rozseknúť Benátska komisia, ktorá hovorí, že čím dlhšie núdzový stav trvá, tým ďalej sa štát vzďaľuje od objektívnych záujmov, ktorého ho k tomu oprávňujú.
Pandémia a pomoc počas nej
Druhou stránkou veci by mala byť poskytnutá pomoc počas pandémie. „V prípadoch opatrení Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) o ,karanténe‘ práve tzv. subsidiarita bola aj zdrojom kritických odlišných stanovísk niektorých ústavných sudcov. Ide o zásadu povinného vyčerpania iných možností nápravy. Určite by stále za pozornosť reagovať na novú úpravu vydávania tzv. vyhlášok ÚVZ,“ hovorí advokát Píry s tým, že subsidiarita je akýmsi systémom prijatia rozhodnutí čo najbližšie k občanom.
Môže napríkald nastať situácia, že bežný sťažovateľ pri podaní sťažnosti na Ústavný súd v kontexte aktuálnych opatrení nebude vedieť docieliť aby tieto boli kvalifikované ako neústavné. „Po novom bude môcť senát zložený z troch sudov navrhnúť plénu Ústavného súdu (13 sudcom), aby podozrenie z protiústavnosti daného paragrafu preskúmalo,“ dodáva Bujňák.
„Po novom to má byť teda tak, že keď niekto podá sťažnosť na porušenie jeho individuálnych práv, spolu s ňou možno podať aj návrh na preskúmanie ústavnosti predpisu, podľa ktorého postupovali úrady či všeobecné súdy,“ dodáva ďalší právnik Marek Káčer z Trnavskej univerzity.
