BRATISLAVA - Zadržanie a stíhanie špeciálneho prokurátora Dušana K. je tragédiou nielen pre Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), ale pre prokuratúru ako takú a pre všetkých prokurátorov. Uviedol to zástupca špeciálneho prokurátora Alexander Biró v pléne Národnej rady (NR) SR po tom, ako predložil správu o činnosti špeciálnej prokuratúry za rok 2019. Vysvetlil, že po zadržaní Dušana K. prehľadala polícia jeho kanceláriu. Informoval, že spolu s vedením prokuratúry prešli spisy, ktoré sa tam našli. Dodal, že správu o činnosti prokuratúry vypracoval on spolu s ďalšími riaditeľmi odborov a oddelení, pričom ju doterajší špeciálny prokurátor Dušan K. len odobril.
Na situáciu na úrade a samotnú prípravu správy sa pýtal v pléne podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí). Zaujímalo ho, v akom personálnom stave je špeciálna prokuratúra, nie však po tabuľkovej stránke naplnenosti, ale skôr v oblasti pracovnej morálky a atmosféry po zadržaní Dušana K. Poslanec Alojz Baránik (SaS) avizoval, že parlamentu navrhne, aby hlasoval o tom, že správu ÚŠP odmietne.
"Zadržanie a stíhanie špeciálneho prokurátora je tragédiou nielen pre ÚŠP, ale pre prokuratúru ako takú a pre všetkých prokurátorov," povedal Biró. Poznamenal, že po udalostiach vedenie nestagnovalo, ale spolu s prvou námestníčkou generálneho prokurátora Vierou Kováčikovou prerokovali ďalší postup. Vysvetlil, že polícia po zadržaní Dušana K. prehľadala aj jeho kanceláriu, spísala záznam o všetkých spisoch, ktoré sa tam nachádzali. Hovorí, že medializované informácie o nájdených záhadných spisoch boli trochu zavádzajúce. Deklaroval, že s vedením si ich prešli a nie všetky boli živé. Našli sa aj staršie ukončené veci. Tie mali byť podľa jeho slov dávno uložené v spisovni. Rovnako našli spisy týkajúce sa podaní, v ktorých sa ešte nezačalo konať.
V súvislosti s výzvou Dušanovi K. na prehodnotenie jeho ďalšieho zotrvania vo funkcii uviedol, že zo začiatku nemali k dispozícii spis a nepoznali presné dôvody jeho stíhania. Preto podľa vlastných slov preferoval neunáhlený postup, a to aj vzhľadom na prezumpciu neviny. "Musíme ísť príkladom občanom," podotkol s tým, že ako prokurátori musia dodržiavať všetky zásady ich kódexu, vrátane prezumpcie neviny.
Poslanec Ondrej Dostál (SaS) sa tiež zaujímal, ako vlastne prokurátori vnímajú prezumpciu neviny, či sa vzťahuje aj na verejné vyjadrenie, či chráni verejného činiteľa aj pred výzvami, aby odstúpil z funkcie. Biró mu odpovedal, že prokurátori ju vnímajú vo vzťahu k trestnému zákonu. Teda kým niekto nie je právoplatne odsúdený, hľadí sa naňho ako na nevinného. Nechcel však zachádzať do politickej roviny. Pri Dušanovi K. aj preto preferoval umiernený spôsob výzvy na zváženie jeho ďalšieho zotrvania vo funkcii.
Baránik podotkol, že tragédiou je to, čo sa dialo na ÚŠP, nielen to, že kauzy vyplávali na povrch. Preto ho nezaujíma dosah udalostí na úrad, ale najmä dosah na celé Slovensko. Zdôraznil, že ÚŠP dokážu zrušiť jediným zákonom a že prokuratúra musí byť schopná niesť zodpovednosť. Myslí si, že dosiahnuť sa to dá len tým, že to bude v zákone aj Ústave SR jasne napísané. "Tu niet inštitúcie, ktorá by sa nezodpovedala ľuďom. A prokuratúra nesmie byť výnimkou," dodal.
Poslanci neodobrili správu GP o činnosti prokuratúry za rok 2019
Poslanci Národnej rady (NR) SR neodobrili Správu generálneho prokurátora SR o činnosti prokuratúry v roku 2019 a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v SR. Rozhodli o tom v piatkovom hlasovaní. Zo správy vyplýva, že Generálna prokuratúra (GP) SR eviduje za rok 2019 celkovo 61.229 nápadov spisov v trestných registroch. V porovnaní s rokom 2018 je to pokles o 3051. Vybavených spisov bolo v roku 2019 celkovo 67.011, čo je o 3404 menej než rok predtým. Medziročne klesol aj počet obžalovaných osôb o 2346.
"V porovnaní s rokom 2018, a tiež predchádzajúcim obdobím, aj v roku 2019 pokračoval trend poklesu nápadu nových trestných vecí v trestných registroch, ktorý sa úmerne odzrkadlil aj v poklese počtu vybavených vecí či počtu stíhaných a obžalovaných osôb," skonštatovala prokuratúra. Napriek poklesu počtu vybavených trestných vecí bol podľa jej slov zachovaný pozitívny trend pomeru vybavených vecí k nápadu nových, a to v prospech vybavených veci.
Odmietnutie správ GP a ÚŠP bolo politické gesto, myslí si Dostál
Odmietnutie správ o činnosti Generálnej prokuratúry (GP) SR aj Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) plénom Národnej rady (NR) SR bolo politickým gestom a vyjadrením politického názoru na činnosť inštitúcií, no najmä ich vedenia. Po hlasovaní to uviedol poslanec Ondrej Dostál (SaS). Podpredseda NR SR Juraj Šeliga (Za ľudí) si myslí, že aj samotné prednesenie správy v pléne naplno ilustruje, v akom stave je špeciálna prokuratúra. Kritizoval vystúpenie zástupcu špeciálneho prokurátora Alexandra Biróa. Exministerka vnútra a nezaradená poslankyňa Denisa Saková podotkla, že nerozumie kroku koalície. Správy podľa nej hovorili o tom, čo sa minulý rok spravilo a myslí si, že dôvera v orgány činné v trestnom konaní stúpa.
Dostál hovorí o politickom kroku koalície. "Je to vyjadrenie nedôvery voči vedeniu generálnej aj špeciálnej prokuratúry," povedal s tým, že správa zrejme ani nemá význam v tejto situácii. Význam by podľa neho mala, keby prišlo do pléna vedenie oboch inštitúcií a vypočulo si aj názory poslancov. "V situácii, keď generálny prokurátor ešte nie je zvolený a špeciálny prokurátor je vo väzbe, ani nemalo veľký význam o tom rokovať, tomu zodpovedala aj minimálna diskusia," doplnil.
