BRATISLAVA - Plošné testovanie, lockdown, povinná karanténa... Aktuálne dianie na Slovensku sa podobne, ako v mnohých iných krajinách, "točí" okolo obávaného koronavírusu. Mnohí majú strach, mnohí ale situáciu podceňujú. Isté je, že nás čaká náročné obdobie. Ako plánované opatrenia a súčasnú situáciu vníma uznávaný slovenský virológ Fedor Čiampor?
Prečítajte si aj: KORONAVÍRUS Celoplošné testovanie už zrejme nemusí stačiť: Matovič pripúšťa úplný lockdown
Slovensko podľa všetkého čaká plošné testovanie. Nie je však úplne isté, že sa uskutoční. „Keď sa ukáže, že nie sme právne schopní zrealizovať toto testovanie a budeme pred rozhodnutím, či testovanie alebo lockdown, bude tendencia ísť lockdownom,“ povedal ku právnej stránke postihovania nedodržavania 10-dňovej karantény premiér.
Matovič po rokovaní vlády predostrel aj to, že "tento týždeň si zrejme "užijeme" prvýkrát pocit 3000 prípadov, na ďalší 4000 prípadov a na ten ďalší 5000 potvrdených prípadov."
Isté je, že verejnosť sa delí na viacero táborov a nie každý znáša kroky vlády s porozumením. Ako to však vníma odborník? Na pálčivé témy reagoval uznávaný slovenský profesor Fedor Čiampor z Virologického ústavu SAV.
Ako uviedol, každá epidémia má svoje pravidlá. "Likvidácia epidémie alebo jej zabrzdenie spočíva na dvoch princípoch. Jedným je eliminácia zdroja nákazy, druhým účinným spôsobom je eliminácia prenosu vírusu," priblížil odborník. Eliminovať zdroj nákazy by sa podľa neho podarilo len vtedy, ak by sme mali dispozícii očkovaciu látku. Tú však zatiaľ nemáme. Najúčinnejšou možnosťou je teda podľa Čiampora prísna karanténa. Ako dodal, aj počas chrípkovej epidémie sa predsa zatvárajú školy či miesta, kde hrozí vysoké riziko prenosu vírusu z človeka na človeka.
Aktuálne Slovenskom hýbe téma plošného testovania. Ako vnímate tento krok?
Otestovať populáciu je jednou z možností. Tých, pri ktorých sa ukáže, že sú infekční, by potom mali "vylúčiť" zo spoločnosti a dať do prísnej karantény. Ak sa to podarí, bude to účinné. No je to logisticky náročný krok. Má mnoho úskalí.
Aké konkrétne úskalia hrozia?
Ak neprídu všetci občania, tak tí, ktorí sú infikovaní a nezúčastnili sa, budú aj naďalej roznášať vírus. Ak sa nepodarí otestovať aspoň 80 percent ľudí a dať ich do karantény, nemá to veľký význam.
Slováci vyjadrili obavy, že účasťou na plošnom testovaní riskujú, že sa nakazia priamo na mieste odberu. Je riziko vyššie, ako pri iných činnostiach?
Ak všetko nebude logisticky uspôsobené tak, aby sa na daných miestach nezhromaždilo v danom okamihu veľké množstvo ľudí, riziko je samozrejme značné. Ale nepovedal by som, že je vyššie, ako pri iných spoločenských zhromaždeniach. Napríklad ako na športových podujatiach. Pozrite sa, koľko chorých je priamo medzi športovcami. Riziko nákazy je teda pri iných veľkých stretnutiach približne rovnaké. Ak bude ale logistika testovania prísna, vyššie riziko nehrozí.
Z úst premiéra sa však skloňuje aj slovo lockdown. Ide o účinnejší krok, ako plošné testovanie?
Najúčinnejším spôsobom zamedzenia prenosu infekcie je prísna karanténa, čiže úplný lockdown. Nedá sa to ani porovnať s testovaním. Pri lockdowne nedochádza k zhromažďovaniu ľudí, k manipulácii s infekčným materiálom a podobne. To je jediná správna cesta pri každej rozsiahlej epidémii - prísna karanténa. Ale má to ekonomické úskalia. "Čo je lepšie a čo horšie"... Pri testovaní jednoducho nedonútite každého jedného občana, aby sa zúčastnil a správal sa tak, ako sa má. Pri lockdowne sa všetko zavrie a stanovia sa pravidlá.
Kde aktuálne hrozí najvyššie riziko nákazy?
Mali by sme sa vyvarovať veľkých stretnutí, aj rodinných. Nemali by sme chodiť na miesta, kde sa stretáva veľa ľudí. Je totiž ťažké povedať, odkiaľ sa nákaza šíri. Môžete sa nakaziť pri náhodnom stretnutí. Aj v lekárni či v obchode. Aktuálne je najlepšie obmedziť migráciu.
A čo napríklad posedenie na terase, keďže v niektorých podnikoch existuje táto možnosť, napriek tomu, že vnútri si neposedíme...
Treba si uvedomiť, že je obdobie, kedy sa mení počasie, ráno a večer je chladno. Táto vlna šírenia sa teda dala očakávať, veď aj chrípkové ochorenie útočí najmä v chladnom období. Vykýchnuté či vykašľané kvapôčky sa totiž šíria rýchlejšie. V lete, keď je teplo, vydržia napríklad na stole, za ktorým niekto pred vami na terase sedel, niekoľko minút. Odparia sa, nie sú infekčné. V chladnom počasí, ak je menej, ako dajme tomu 10 stupňov, ale vydržia na mieste aj viac ako 48 hodín. A vy ani neviete, čo všetko ste pochytali. Aj napriek tomu, že by išlo v danom okamihu o prázdnu terasu.
Čo teda, odporúčate, ako si vyplniť čas tak, aby sme znížili riziko nákazy, no nesedeli stále doma?
Možnosťou je ísť do prírody, prejsť sa, ísť na huby, no nestretávať sa. Ani na terase, kde nikto nesedí, to ako som spomínal, nie je bezpečné, lebo pár hodín pred vami tam niekto mohol vykýchnuť kvapôčky a ani o tom neviete. V zimnom období sú infekčné kvapôčky na zábradliach, kľučkách, práve preto je riziko šírenia vyššie, ak sa dotýkate spoločných predmetov.
Na Slovensku sme už prekročili hranicu 2000 infikovaných za deň. Aký ďalší vývoj, vzhľadom na sprísnenie opatrení, očakávate?
Hovoriť o tom, aký bude vývoj, je ťažké. Veľmi prísne zákazy zhromaždovania platili napríklad v Číne a tam majú aktuálne oproti iným krajinám veľmi málo prípadov. Rozsiahla druhá vlna tam ani nebola. Režim teda dokázal ľudí zablokovať, paradoxne aj tým, že sa neprihliadalo na ľudské práva. U nás sa v súvislosti s ľudskými právami diskutuje dokonca aj o nosení rúšok. Osobne si myslím, že práve preto bude prípadov ešte pribúdať. No čísla podľa mňa nie sú alarmujúce, 2000 nakazených na päť miliónov obyvateľov nie je katastrofa. Dôležité je, koľko ľudí je vo vážnom stave a potrebuje zdravotnícku pomoc.Tam je problém, nie v samotnom počte infikovaných.
Na Slovensku už evidujeme aj prvú obeť z radov zdravotníkov. Hovorí sa dokonca o ďalšom lekárovi, ktorý zahynul a mal koronavírus. Možno považovať za alarmujúce?
To by som nepovedal. Lekári a zdravotnícky personál sú viac vystavení infekcii, pretože sa stretávajú s ľuďmi, ktorí ju môžu mať. Je ťažké to počuť, ale smrť lekárov je pri epidémiách či pandémiách bežná. Smrť jedného či dvoch lekárov alarmujúca určite nie je.
V súvislosti s koronavírusom kolujú aj rôzne hoaxy. Ktorý je z vášho pohľadu najnebezpečnejší?
Dnes som čítal, že počas plošného testovania nám chcú vložiť do nosnej dutiny čipy, na pretestovaní ich aktivujú a to všetko bude spojené so sieťou 5G. Takýchto hoaxov je veľa, sú však na smiech. Vážnejšie sú tie, ktoré priamo ohrozujú životy ľudí. Napríklad "nedajme sa otestovať, zaočkovať, nenosme rúško". Niektoré tehotné ženy nenosia rúška, lebo sa boja, že sa zadusí ich plod. Paradoxne práve takýmto nebezpečným hoaxom ľudia viac veria. Pomôže len osveta a vzdelávanie národa. A to je u nás minimálne.
V čom podľa vás urobila vláda chybu a naopak, čo oceňujete?
Osobne si myslím, že nielen naša vláda, ale všetky vlády robia všetko preto, aby čo najviac zamedzili šíreniu infekcie, s ktorou sa nikto nikdy predtým nestretol. Je preto náročné hľadať chyby. Ale jedna predsa. Podľa mňa bolo chybou, že po prvej vlne v lete, všetky vlády akoby uverili, že je koniec. Otvorili sa hranice, podniky, obchody, konali sa oslavy a svadby a šírenie sa rozbehlo, teraz je náročné to zastaviť. Zdroj nákazy nebol eliminovaný, len sme ho pribrzdili. V teplom letnom počasí sa okolo nás pohybovalo menej infekčných častíc, kvapôčky sa vyparili. Teraz je obdobie, kedy vírus naberá na sile.
Čo môže dať koronavírusu definitívnu stopku?
Ako jedinú nádej vnímam očkovanie. Samozrejme, ak sa dá zaočkovať aspoň 70 percent populácie a nebude sa ďalej špekulovať o ľudských právach. Pretože vírus ľudské práva nepozná. Všetko záleží od úrovne osvety a zabezpečenia preočkovania ľudí. Ak vôbec bude dostatok očkovacej látky.
