BRUSEL - Na Slovensku sa v týchto týždňoch veľa hovorí o príprave nového kongresového a kultúrneho centra. Štát sa chystá do neho investovať 60 miliónov eur. Zatiaľ sa tejto úlohy majú chopiť ľudia z občianskeho združenia, ktorí veľa skúseností s organizovaním kongresovej turistiky nemajú. Má k nim pribudnúť zástupca štátu. Avšak reálny expert na kongresy v nej bude chýbať. Čo všetko obnáša kongresový biznis nám ozrejmí v rozhovore pre topky.sk šéf bruselského kongresového centra Brussels Expo David Boon.
Kto vlastní bruselské kongresové centrum?
Mesto Brusel.
Aké veľké je kongresové centrum v Bruseli a aká je jeho kapacita?
Bruselské Expo má 12 kongresových miestností, ktoré majú kapacitu od 20 do 2 tisíc miest. Centrum zahŕňa aj ďalšie obrovské plochy výstavných priestorov o veľkosti 115 tisíc m2 . Nehovoríme teda o klasickom kongresovom centre. V minulosti sme v prípade väčších medicínskych kongresov využili existujúce konferenčné miestnosti a ďalšie boli vybudované vo výstavných halách. Medzičasom boli v Európe postavené aj väčšie kongresové centrá, ktorým už nie sme schopní konkurovať.
Ako dlho trvá zorganizovať veľký medzinárodný kongres?
Prípravy trvajú niekoľko rokov. A samotný kongres potom trvá 2 až 4 dni.
V štúdii, na základe ktorej prijala slovenská vláda rozhodnutie, že bude vyčlenených 60 miliónov eur sa uvádza, že centrum by mohlo zamestnávať tisícky zamestancov. Koľko ľudí reálne zamestnáva Brussels Expo?
Dnes je to približne 86 ľudí. Väčšinou pracujú na výstavisku, dvaja ľudia predávajú kongresy a pripravujú ponuky pre budúce kongresy.
Aké sú najdôležitejšie faktory, ktoré berie záujemca o organizovanie kongresu do úvahy?
Dôležité je, aký je na druhej strane partner. Aké má skúsenosti s kongresmi, či ich vie zorhanizovať, či podstúpi finančné riziko. či bude miestna organizácia obhajovať kandidatúru, zorganizuje kongres, podstúpi finančné riziko? Ďalšou podmienkou zvyčajne býva, či sú v danom meste dôležití predstavitelia daného segmentu. Napríklad talianski kardiológovia, ktorí predstavili dôležité výsledky výskumu dosiahli, že kongres kardiológov sa konal v Ríme. Niektoré destinácie sú ochotné kongres aj zasponzorovať, vybaviť napríklad bezplatný prenájom výstaviska. A v neposlednom rade je to cena hotelových izieb. Tam by Slovensko mohlo mať výhodu.
Sú niektoré destinácie niečím predurčené na to, aby sa tam organizoval určitý typ kongresu?
Farmaceutické spoločnosti si vyberajú napríklad exotické destinácie, pretože kongres je potom priamo spojený s lokálnymi zážitkami, čiže áno, niektoré mestá sa predávajú ľahšie, pretože vedia ponúknuť k ponuke aj ďalšie zážitky.
Má Bratislava šancu stať sa mestom kongresov, keď Brno je vzdialené 100 km, Viedeň 60 km a Praha 300 km?
Vždy je tu šanca, ale konkurencia je veľmi veľká. Ustáť to voči lokálnej konkurencii, ktorá je už zabehnutá je ťažké a netreba zabúdať ani na to, že sa stále budujú nové kapacity po celom svete. Mnohé veľké kongresové centrá musia byť každoročne podporované štátom. Preto si myslím, že projekt a jeho lokalizácia musia byť multifunkčné, musíte tam byť schopní zorganizovať všetky druhy podujatí, od verejných výstav, koncertov, konferencií atď. Ak postavíte kongresové centrum v centre mesta, môžete organizovať konferencie, ale môžu vám chýbať iné typy podujatí a zisk z nich. A vy pri výstavbe takéhoto centra musíte stiahnuť všetky podujatia k sebe, lebo inak vám to ekonomicky nevyjde.
Čo podľa vás môže byť konkurenčnou výhodou Bratislavy pri organizovaní kongresov?
Bratislava je dosť malé mesto a nie až tak navštevované ako napríklad Viedeň. Myslím, že Bratislava môže byť schopná hostiť kongresy s približne 2 tisíc účastníkmi. Tomuto počtu zodpovedá aj kapacita hotelov, ktorá je približne 3200 izieb vo vhodnej kategórii. Čo je tiež dôležité je dopravná dostupnosť a logistika. Dôležité je, aby kongresové centrum bolo dobre dostupné z viedenského letiska, pretože ako poznám bratislavské letisko, tak to má veľmi obmedzený výber destinácií, ktoré nie sú pre medzinárodných účastníkov vhodné. Dnes je dostupnosť veľmi dôležitá, pretože účastníci kongresu nechcú cestovať príliš dlho. Dôležitý je dostatok parkovacích miest a tiež to, aby každé väčšie podujatie neskomplikovalo dopravu v centre mesta. Napríklad Viedeň nemá kongresové centrum v centre mesta, pretože vedia, že by to skomplikovalo a upchalo centrum ešte viac ako je v súčasnosti.
Je podľa vás adekvátna suma 60 miliónov eur podpory, ktorú náš štát ponúka, keď hovoríme o výstavbe kongresovej sály pre 2-3 tisíc ľudí? Podľa štúdie by kongres mohol priniesť 82 miliónov Eur a tisíc pracovných miest. Považujete tieto čísla za reálne?
Nie. Kongresové centrum je totižto veľmi drahé na údržbu. Okrem údržby bude musieť prevádzkovateľ počítať aj s poplatkami napríklad za upratovanie interiéru, čistenie exteriéru, požiarnu bezpečnosť, stráženie priestorov atď. Bratislavská Expo aréna je najväčšou hrozbou pre potencionálny zisk nového kongresového centra, z dôvodu blízkosti, parkovania a konkurencieschopných cien. Kongresy sú beh na dlhé trate a čo je dôležité je mať skúsenosti s ich usporadúvaním.
Je dôležité, aby ten kto to pripravuje už mal skúsenosti s organizovaním kongresov?
Ak chce Bratislava kongresovú turistiku, musí prísť so skvelým miestom, s dobrým tímom odborníkov na organizovanie kongresov a mať podporu mesta aj štátu a ich organizácií.
Organizovanie kongresov si vyžaduje skúsenosti. Ak ste nový, bude vám trvať niekoľko rokov, kým tie skúsenosti nadobudnete. Medzičasom to však bude stáť nemalé finančné zdroje. Ak nemáte skúsenosti s prevádzkovaním takéhoto miesta bude pre vás zložité vyjednávanie zmlúv s dodávateľmi a poskytovateľmi jednotlivých služieb a tiež budete mať ťažkosti pri plnení požiadaviek organizátorov kongresov a ich účastníkov.
Myslíte, že kongresové centrum môže riadiť nezisková organizácia?
Nie, to môže len spoločnosť, ktorá má skúsenosti s organizovaním a manažmentom výstaviska.
Videli ste návrh projektu kongresového centra v Bratislave? Zatiaľ svoj záujem o vybudovanie kongresového centra prejavili tri spoločnosti, jedna už projekt predstavila verejnosti. Viac menej sa sústreďuje podľa návrhu na koncertné pódium.
Projekt centra by mal byť čo najviac multifunkčný. Kongresová sála má spĺňať určité kritériá a v prvom rade by mala byť čo najviac variovateľná. Takisto potrebujete menšie sály do 500 účastníkov. Keďže Bratislava očakáva nárast kongresovej turistiky, malo by byť toto miesto v prvom rade určené pre kongresy a konferencie. Kongresy sú ale úplne niečo iné ako koncert a logistika a naviazaná infraštruktúra musí obsahovať aj priestory pre prezentácie spoločností a ďalšie náležitosti.
Ako dlho trvá pripraviť kongres s medzinárodnou účasťou?
V priemere tak 5 rokov. Štát si musí vybrať veľmi dobrého partnera pre organizovanie kongresov, pretože musí byť schopní naplniť priestory a zároveň event zorganizovať tak, aby sa to oplatilo, čiže zabezpečiť treba nielen výstavbu, ale aj prevádzku v ďalších rokoch. Je veľa prípadov štátov, v ktorých straty takýchto centier vykrýva štátny rozpočet.
Ako vidíte v súčasnej dobe budúcnosť kongresov? A ako sa k tomu stavia mesto Brusel? Bude investovať do tohto segmentu aj v najbližších rokoch?
Veľtrhy a výstavy k nám prichádzajú každý rok alebo dva, a preto zaručujú nášmu bruselskému výstavnému a kongresovému centru gro zisku.
Ako som už spomínal, tento segment tvorí najväčšiu časť zisku Brussels Expo. Mesto plánovalo investovať prostriedky do rozvoja kongresovej časti. Avšak podľa posledných záberov mesta Brusel, nemá pre mesto výstavba nového kongresového centra zmysel s tým, že nové plánované centrum im nemôže zaručiť viac medzinárodných kongresov a podujatí. Plány na nové centrum sú teda zatiaľ zrušené.
V tejto súvislosti by som Bratislave odporúčal využitie už existujúcich projektov, napríklad bratislavské výstavisko má podľa mňa najväčšiu šancu pritiahnuť do Bratislavy medzinárodné kongresy a podujatia, s najmenším množstvom preinvestovaných prostriedkov.
Základné informácie o Brussels Expo
95 % výstav (85 % sme hostili (80 % domácich, 20 % medzinárodných) a 15 % sme priamo my organizovali (100 % domácich)
5 % konferencie a podujatia (85 % domácich, 15 % medzinárodných)
